Hviezdy sa leskli na oblohe ako vrecko rozsypaných mincí. Alibaba sa zložil na mäkkú podložku po márnom hľadaní prikrývky. Umorený z celého dňa usnul medzi črepmi starožitností po predchádzajúcich generáciách. Rád spával na streche, dával tým najavo svoju odvahu voči nepriateľom. Veril svoji reflexom bojovníka, ktoré ho prebudia pri zvukoch sprevádzajúcich príchod narušiteľa.

Posledné mesiace boli pre neho neuveriteľne ťažké. Potýkal sa s chudobou zapríčinenou ľahkovážnym premárnením nahromadených lupov. Družina jeho mužov strácala nádej. Muži, ktorí ho sprevádzali vždy pripravení do pár minút zbaliť si veci a vydať sa na výpravu a čeliť trénovaným protivníkom. Odkedy však vykradol jaskyňu plnú pokladov sa nič nevyrovnalo tomuto zisku. Nebol chamtivý a doprial sebe i mužom radovánky podľa vlastného uváženia. Čoraz častejšie v bedároch na ulici videl neblahý osud, ktorý ho za rohom akiste čaká.

Spolu so svojimi mužmi sa trúsili po rušných hostincoch a vyslýchali zvesti od pútnikov a kupcov. Dni plynuli bez výsledku ako lov rýb vo vypustenej nádrži.

Pred niekoľkými dňami sa objavil prvý riskantný náznak možného zisku. Džamán, nebojácny prieskumník hrobiek, pôsobil nenápadne. Avšak iba do momentu, kedy ste si získali jeho dôveru, čo bol ťažký oriešok. Potom ste sa prebojovali k hŕstke jeho strážených historiek a odstrašujúcich amuletov skrytých pod odolným odevom. Nechýbali mu ani ochranné tetovania, zbierka skamenelín a vysušených hadov. Hady kládol v nerozhodných časoch na cestu, aby mu ukázali smer. Rovnako si sušil vzácne druhy motýľov, ktoré zahrabával do pôdy z vďačnosti k územiu, ktoré mu odkrylo svoje tajomstvá. Neradno sa s ním rozprávať a mnohí si od neho odsadali. Za zisk z hrobiek musel draho zaplatiť. Čelil odstupu, závisti či konkurenciu, nevraviac o živloch a zveroch, ktoré nechceli nechať narušiť svoje teritórium.

Džamán po svojom polročnom putovaní v šere plynovej lampy zdôveril sa prísediacim o kliatbe Humariho hrobky. Odo dňa, kedy ju našiel prázdnu cítil okolo seba vlákna niečej prítomnosti, ktorá sa neustále približovala a narúšala jeho istotu o okolitom svete. Veľa nocí prebdel a počas dní začínal strácať istotu, či to čo vidí je skutočné a cítil, že na jeho život má vplyv niečo skryté. Prenasledovala ho predtucha, že svoj život už neriadi sám. Čosi mení jeho obvyklý pokoj a prehľad. Cíti hrozbu, ktorá definitívne naruší jeho život.

„Ej, Džamán, nie si už najmladší, asi ti to izolované potĺkanie sa púšťami a pralesmi poznačilo myseľ. Strach, ktorému si čelil ti nadobro prischol a stal sa tvojím verným spoločníkom,“ pomyslel si Alibaba. Sám bol nepokojný, ale v Džamánovom stave videl zárodky paranoidnej domýšľavosti. Džamán však spomenul ďalšiu hrobku, o ktorej tuší, pretože v jej blízkosti sa našli vzácne kamene, aj keď ich nálezca netušil akým územím prechádza. V noci Džamáda hŕstka Alibabových komplicov vydieraním za cenu života pod namierenými zbraňami priviedla k prezradeniu, kam má namierené.

„Vyslúžil si, odvaha sa minula Džamán, tiež už nemám veľa šancí a skúsim prebádať to územie, kde sa skrývala kráľovnina verná družina pri úteku od tyranského kráľa pred masakrom prenasledovania, ktorý všetko pochoval,“ uvažoval Alibaba aj keď jeho vlastná výdrž , vitalita a jej budúce trvanie ho prenasledovalo v duši rovnako. Odvtedy sa šepkalo, že kráľovná poklady vynesené z kráľovstva poslala pred svojím sprievodom odniesť dvomi jazdcami vpred a v prípade jej smrti navždy nechať zmiznúť.

To však Alibaba netušil, že ho v noci obchádza tajomná sila. Rovnaká aká postretla aj Džamána a ulúpila pokoj jeho mysle. Jej účelom však nebolo zničiť hľadačov pokladov, ale zmiasť ich a podstrkovať im falošné stopy. Pokračovať v poháňaní dychtivých hľadačov za neexistujúcimi cieľmi a našepkávať im falošné stopy.

Alibaba s mužmi vykročil ešte pred brieždením. Vyrazili na koňoch a snažili sa udržiavať nemožnú obranu pred páliacim slnkom. Boli pred nimi prinajlepšom štyri dni putovania do miest, kde im nebolo istoty ani ochrany, do miest, kde len štrngot peňazí mohol zaistiť potrebné zásoby a výstroj, ktorá by sa cestou zničila.

Po štyroch dňoch rozrušení a mierne otlačení z cesty avšak s vidinou hojného bohatstva prišli do oblasti, ktorú im Džamán označil podľa kamenných míľnikov pri ceste i rozptýlili sa do lesa s tým, že sa na poludnie všetci vrátia s prieskumnými správami. Mali nástroje na rýpanie i meranie i vyvolanie hlukového signálu na diaľku, ak by objavili veľmi náhlivé znamenie, že cennosti sa skrývajú tu.

Muži napínali zrak. Všímali si podrobnosti i nezvyklosti v teréne. Zrazu však do jedného pocítili povznášajúci pocit. Akoby ich nejaké svetlo priťahovalo k zdroju. Zo zeme sa začal dvíhať prach a kaliť im jasný výhľad. Počuli šepot zosnulých. Okolo hláv sa im z korún stromov vyrojili girlandy motýľov. A začali myslieť na domov. Na všetkých svojich blízkych a na ich zrady. Súperila v nich láska s neprávosťami, ktoré ich zasiahli. Vreskot ich neistých duší sa ozýval lesom. Hučanie ľudských hlasov ovládalo priestor ako hromy tisícich búrok. Zmietali sa medzi láskou a nenávisťou k svojím blízkym i zosnulým. Všetko vyvolala mŕtva kráľovná, ktorá spojila svet živých i mŕtvych a ich vnímanie vystavila najväčšej senzitivite. Ich zmysly prekročili svoje hranice. A uzreli i vlastnú nepoctivú chamtivosť.

O pár dní neskôr v hostinci zaznel Alibabov hlas: „Priateľ môj, povráva sa o poklade, ale mňa už poklad neláka. Som šťastný tu, v objatí svojej rodiny! Počul si však niečo o prenasledovanej vyhnanej kráľovnej? Je to vskutku zvláštny príbeh, niečo mi nahovára akoby bol skutočný.“ A tak rozmary kráľovnej, koho zmätie a koho živým vráti, zamestnávali ju kým z večnosti hľadela na prchavé kroky živých.