Schody
PnP
Neviem koľko času som strávil na tých schodoch. Dni? Týždne? Či mesiace?
Nedokázal som to posúdiť.
Už dávno som prestal počítať, koľkými podlažiami som prešiel. Beztak to bolo stále to isté.
Jedenásť schodov smerom nadol.
Úzke medzipodlažie.
A ďalšie schody, smerujúce nadol. A takto do nekonečna...
Kedysi dávno, keď ma sem priviedli, som sa bál vkročiť do takej hustej tmy. Ani moja príručná baterka ju nedokázala osvetliť na viac než zopár metrov.
Odvtedy však muselo uplynúť veľa času. Teraz som po nich kráčal s tupou odovzdanosťou, vybitú baterku som stále nezmyselne držal pred sebou, akoby mi dokázala odhaliť tajomstvá tejto prekliatej budovy.
„Je tu vôbec nejaký koniec? Či som natrafil na schodisko, vedúce priamo do Luciferových komnát?“ premýšľam nahlas, zatiaľ čo moje kroky odpočítavajú schody.
***
„Ako sa zatiaľ drží?“ spýtal sa hrubý mužský hlas.
„Fyzicky je na tom zatiaľ v poriadku, všetky hodnoty sú v norme,“ odvetil jemnejší ženský hlas.
„A čo psychika?“
„Asi dve hodiny dozadu sme zaznamenali prvý prípad samomluvy. Predpokladáme však, že to môže trvať aj dlhšie.“
„Zaujímavé. Čo takého hovorí?“
„Väčšinou bezobsažné správy, pateticky filozofuje.“
„Výborne. Pokračujeme ďalej.“
***
Nevládzem.
Ktorý diabol, satanáš či iný zlý duch ma sem vhodil, aby som tu na večné veky trpel sťa Sizyfos, či Tantalos?
Aký ohavný zločin, poburujúci snáď i samotné nebesá som musel vykonať, že som si zaslúžil muky v samotnom Tartare?
Či som len bábkou, pokusným králikom, ktorého akýsi šialenec zneužíva a trápi?
„Bohovia, počujete vôbec moje utrpenie?“ skríknem mocným, no zúfalým hlasom.
Odpovede sa však nedočkám.
Miesto toho sa započúvam do ozveny, ktorá sa šíri čoraz nižšie a nižšie. Postupne slabne, no v poslednom okamihu začujem niečo nečakané.
Tlmené pípanie. Dokonca rozoznávam jeho rytmus.
Tri krátke pípnutia.
Tri dlhé.
Tri krátke.
Signál je sťa na slučke, opakuje sa do nekonečna. Každým zopakovaním ho počujem jasnejšie a jasnejšie.
Vari je toto celé len akási skúška? Bol som sem povolaný, aby som pomohol zblúdenej duši, ktorá sem zavítala predo mnou?
Zrazu sa rozbehnem, samého ma prekvapí moja rýchlosť, s akou beriem schody po dvoch.
„Vydrž, už sa náhlim zachrániť ťa!“ kričím z plných pľúc.
***
„Nejaké zmeny?“
„Nuž,“ odvetil ženský hlas opatrne, „zdá sa, že subjekt je oveľa menej mentálne stabilný, ako sme si pôvodne mysleli.“
„Ako je to možné? Vari sa mu podarilo sfalšovať testy?“
„Práve ich skúmame, snažíme sa zistiť akékoľvek podozrivé odchýlky.“
„Výborne. Ako sa prejavuje tá nestabilita?“
„Subjekt pokračuje v patetickej samomluve, tam nedošlo ku zmene. Počas posledného intervalu však rapídne zrýchlil.“
„Z akého dôvodu?“
„Máme pocit, že je presvedčený o tom, že na konci schodiska sa nachádza niekto, kto potrebuje jeho pomoc. Započul totižto signál.“
„Aký sme tam dali teraz?“
„S.O.S., pane.“
„Vedel som, že máme zotrvať pri binárnom kóde, to nedokáže takmer nikto rozlúštiť.“
„Aké sú vaše rozkazy?“
„Keď sa chce tak veľmi vyslobodiť, nech sa páči. Skráťte mu cestu. Ale nech nečaká, že dostane peniaze naspäť!“
***
Slovami sa nedá opísať krása, ktorá sa predo mnou rozvíja. Keď som to zočil, takmer som zošalel od šťastia, nechcel som tomu ani len uveriť, no dotýkam sa ich, cítim ich tvrdý a hladký povrch.
Predo mnou sú dvere!
Ich biela farba v tejto temnote svietia sťa rúcho anjelov, zoslaných mne na pomoc.
Kľučka je z akéhosi kovu. Je to priam až orgazmický pocit, cítiť jej chladnú štruktúru v dlani.
„Čo sa však ale nachádza za nimi?“ poviem si polohlasne. V tom momente ma opustí eufória. Miesto nej nastupuje des, takmer ma schytí panika.
No pípanie počuť spoza nich. A za sebou počujem tichý, no o to nástojčivejší dych, ako mi čechrí spotené vlasy na zátylku.
Vari sa zo mňa stane Buridanov osol, odsúdený na záhubu, keďže si nedokážem vybrať?
„NIE!“ skríknem hlasom takým mocným, až ma jeho ozvena zabolí v ušiach. Našťastie ma to dokáže vytrhnúť z tranzu, a mocne stláčam kľučku.
***
„Č-čo to? K-kde to som?“
„Nachádzate sa v prvej miestnosti pre intenzívnu simuláciu, vybudovanú na Slovensku. Moje meno je doktor Ivan Dobrivniak, toto je moja asistentka Stanislava Letnik,“ povedal doktor a vstal zo stoličky. „Nebolí vás hlava? Nemáte závrat? Búšenie srdca? Žalúdočné problémy?“
Muž pred nimi sa na nich len zdesene pozeral.
„Prečo... prečo som tam bol zavretý?“ spýtal sa nakoniec.
„Podľa vašej žiadosti sme vám sprostredkovali zážitok, ktorý ste si želali. A za ktorý ste zaplatili,“ odvetila sestrička.
„To bol môj nápad?“ zhrozene sa spýtal muž.
„Áno. Tu čítam, že ste si priali na vlastnej koži vyskúšať niečo, čo sa volá „SCP-087“. My sme zhromaždili podrobné informácie, ktoré sme vám potom priamo preniesli do mozgu, pomocou nášho zariadenia.“
„Už... sa mi niečo marí. Áno, neveril som, že niečo už také je možné, prišlo mi to ako hotové sci-fi.“
„Čo bolo kedysi sci-fi je dnes realitou.“
„Asi máte pravdu.“
„Ak sa cítite malátny, oddýchnite si prosím pokojne v kuchynke. V chladničke je od včera kotlíkový guláš, smelo si naložte.“
„Ďakujem,“ povedal muž a vybral sa ku dverám. Pri nich sa však zháčil a pozrel sa na asistentku. „A... koľko ma to celé stálo?“
„Základný balík vychádza na sedemtisíc päťsto eur. Vy ste si však priplatili extrémnu dôveryhodnosť, takže... Pane, stalo sa vám niečo?“ vykríkla, keď sa muž bez slova zosunul ku zemi.
„Asi bude lepšie, keď im to nebudeme hovoriť hneď po prebudení.“
Veles
Fear is ever-changing and evolving
Diskusia
xius
Chcelo by to trochu viac informacii. Preco by si zaplatil nekonecne schodisko? Preco na jeho koniec davali nejaky signal?
Napisane pekne, ako to u teba byva, aj s uctivou kopkou znakou! :) Len to sa to nicim nevymklo ocakavaniam.
26.08.2023
Chcelo by to trochu viac informacii. Preco by si zaplatil nekonecne schodisko? Preco na jeho koniec davali nejaky signal?
Napisane pekne, ako to u teba byva, aj s uctivou kopkou znakou! :) Len to sa to nicim nevymklo ocakavaniam.
26.08.2023
Veles
Hej, neni to nič moc, ja viem :D Tak to nekonečne schodisko je v podstate SCP-087, ale neviem či to tu niekto pozna. Mne to hned prišlo na um jak som zbadal obrazok. A ten koniec... Povodne tam mal byt ten gulaš, ale potom som si z toho sam urobil gulaš :D :D :D
26.08.2023
Hej, neni to nič moc, ja viem :D Tak to nekonečne schodisko je v podstate SCP-087, ale neviem či to tu niekto pozna. Mne to hned prišlo na um jak som zbadal obrazok. A ten koniec... Povodne tam mal byt ten gulaš, ale potom som si z toho sam urobil gulaš :D :D :D
26.08.2023
Hieronymus
Toto mi pripomenulo ľudí, ktorí absolvovali pobyt v tme. Je to v pohode, bavil som sa. Človek si z toho neodnesie nič zásadné, ale to ani netreba, fajn oddychovka.
27.08.2023
Toto mi pripomenulo ľudí, ktorí absolvovali pobyt v tme. Je to v pohode, bavil som sa. Človek si z toho neodnesie nič zásadné, ale to ani netreba, fajn oddychovka.
27.08.2023
Lucika
Zaujímavý nápad :) inak aj ja som zvedavá, prečo si to zaplatil, či chcel skúsiť svoju psychickú výdrž alebo niečo podobné
27.08.2023
Zaujímavý nápad :) inak aj ja som zvedavá, prečo si to zaplatil, či chcel skúsiť svoju psychickú výdrž alebo niečo podobné
27.08.2023