Pevná ruka temného pána
Temný pán sa zobudil. Telom mu prešlo vzrušenie. Dnes je ten deň! Vstal a prešiel k zrkadlu. Obzeral svoju majestátnu postavu v ešte majestátnejšom pyžamku.
Temný pán sa zobudil. Telom mu prešlo vzrušenie. Dnes je ten deň! Vstal a prešiel k zrkadlu. Obzeral svoju majestátnu postavu v ešte majestátnejšom pyžamku.
„Výročie!!!“ hlásal týždeň starý lístoček prilepený na zrkadle.
Ha! Ako keby zabudol na deň, kedy sa pred ním svet sklonil. Nostalgicky prešiel rukou po svojom starom brnení. Najvyšší čas, aby ho oprášil.
„Krista! Stáže!“
Ozbrojenci vtrhli dnu. Spálňou sa rozľahol zvuk tasených mečov. Prenikavé oči pátrali po nebezpečenstve. Našli iba kráľa zápasiaceho s krúžkovou košeľou.
„Pane?“
„Niekto mi vymenil brnenie!“
Strážci na seba rozpačito pozreli. Ani jeden mu nehodlal prezradiť, že za posledných desať rokov jeho postava zmenila tvar z trojuholníkového na guľový.
„No, čo tu stojíte jak dvaja trti! Hýbte sa! Do večera nech je niekto v hladomorni,“ hromžil.
Otvoril šatník. Ale v tak významný deň, ach jaj, akú farbu má zvoliť. Nakoniec sa rozhodol pre čiernu. Inú vlastne ani nemal.
V trónnej sále bolo pusto. Nikto ho nevítal, nikto mu negratuloval.
„Jean!“ skríkol na komorníka.
„Áno, vaša strašnosť?“
„Koľko vazalov dnes očakávame?“
„Pardón?“ naklonil komorník hlavu.
„No, veď… na audienciu!“ zneistel temný pán.
„Obávam sa, že žiadnych, vaša strašnosť.“
„Nehorázne! Dám ich všetkých sťať!“
„Isteže, ak si to želáte, tak nechám pripraviť potrebné dokumenty,“ prikývol chápavo komorník, „ale ak smiem vedieť, čo vás k tomuto múdremu rozhodnutiu vedie?“
„Vari nevieš, aký je dnes deň? Neser ma, lebo popravím aj teba!“
„Isteže viem. Ak smiem, ale prosiť o zhovievavosť, stačilo naznačiť, že si s pani kráľovnou želáte gratulácie a lordi by iste radi prišli.“
„A čo s tým má tá stará…“
Jeho slová prerušilo otvorenie veľkých dubových dverí. Vzduch sa náhle ochladil. Na kamennej dlažbe zaklopkali opätky.
„Boha! Aký je dátum!“ rozšírili sa oči temného pána v náhlom pochopení.
„Dvadsiateho druhého septembra, vaša strašnosť.“
„Septembra? Isto nie novembra? Prvého?“
„Isto nie. Ale ak si to, želáte môžeme prepísať kalendáre.“
„No, tak to mi bude teraz už prd platné,“ zahundral pošepky.
„Á, Cecilka, tak rád ťa vidím,“ privítal manželku so žiarivým úsmevom.
„Evžen! Dúfam, že si nezabudol, že máme dnes výročie!“
„Nie nie, kdeže. Ehm… mám pre teba nachystané prekvapenie… vieš… večer,“ schytil ženu pod pazuchu a viedol smerom do hodovnej siene, “ale najprv začneme spoločnými raňajkami, moja milá.“
„Vymysli niečo!“ sykol pošepky, keď prechádzal okolo komorníka.
„Čo si hovoril?“ otočila sa k nemu Temná pani.
„Nič, miláčik, to sa ti len zdalo.“
Martin Hlavňa
Každý autor vkladá do príbehu niečo jedinečné. Kúsok samého seba, obraz svojho vnútorného sveta.
Diskusia
Alexander Schneider
Veľmi fajn. Keďže som už čítal poviedku od Martina B. tak ma to už neoslovilo až tak, ale páčil sa mi jemný humor. Zaujímavé, že o výročiach vzťahov sa rozpísalo toľko autorov. Viac by som chcel počuť tú manželku, znela zaujímavo a šťavnato. Veľmi sa mi ale pozdávala tá zámena "výročia", ktoré nám bolo podsunuté na začiatku versus to, čo sa z toho vyliahlo. :D
22.09.2023
Veľmi fajn. Keďže som už čítal poviedku od Martina B. tak ma to už neoslovilo až tak, ale páčil sa mi jemný humor. Zaujímavé, že o výročiach vzťahov sa rozpísalo toľko autorov. Viac by som chcel počuť tú manželku, znela zaujímavo a šťavnato. Veľmi sa mi ale pozdávala tá zámena "výročia", ktoré nám bolo podsunuté na začiatku versus to, čo sa z toho vyliahlo. :D
22.09.2023
MartinB
Súhlasím, fajn jednohubka. Možno len mohol byť temný pán trochu viac temný :D ale bolo to príjemné
23.09.2023
Súhlasím, fajn jednohubka. Možno len mohol byť temný pán trochu viac temný :D ale bolo to príjemné
23.09.2023
10Geek
V prvých riadkoch som si myslel že tu mame fanfikciu na Satana zo South Parku. Aj by som radšej uvítal Sadáma než Cecilku :))
23.09.2023
V prvých riadkoch som si myslel že tu mame fanfikciu na Satana zo South Parku. Aj by som radšej uvítal Sadáma než Cecilku :))
23.09.2023
