Konečne poriadna poviedka

Raz tu poviedku napíšem dobre.
Podporte scifi.sk
Dnes to musí vyjsť. Dnes je výročné kolo. Desať rokov. Už desať rokov prispievam do tej poondiatej súťaže a nikdy nič nevyhrám. Vždy sa dočkám len kritiky. Ale ja im teraz ukážem.
Sedím na lavičke v prítmí a čakám. Je niečo po šiestej a už sa pekne zotmelo. Mám ešte trochu času. Do frasa, som ale nervózny. Ani sa nečudujem. Kto by nebol?
Čakám tu už vyše pol hodiny. Buď chodia v skupinkách alebo sú tu nejakí svedkovia. A ako naschál, keď ide niekto sám, tak to je nejaký chlap, ktorý by mi natrhol riť, len by tak sfúklo.
Žeby teraz? Po chodníku sa rýchlym krokom kráča žena. Pozriem na všetky strany. Fakt nikto? To je moja šanca. Hodím batoh na plecia a rýchlo prebehnem pod most. Čakám...
Počujem klopkať topánky. Ani sa nestihnem poriadne vydýchať a už je za mostom.
Nie, nechoď do toho. Radí rozum.
Kurva, si srab? Teraz alebo nikdy! Nabáda ma múza. A vyhráva.
Vybehnem hore a vrhnem sa na tú ženu. Stihne sa otočiť a zakričať.
Ale to ti nepomôže, moja milá. Ovalím ju batohom. Hneď ju zaleje krv a skláti sa na zem. Rýchlo vytiahnem starú britvu. Bože, dedo, keby si vedel na čo ju použijem!
Snažím sa všetko si zapamätať. Ako jej tečie krv z tváre. Ako sa pri tom cítim. Ako sa snaží niečo povedať. Potom jej podrežem hrdlo. Bože, to je pohľad. Prúd tečie na jej vetrovku, každou snahou o prehltnutie na chvíľu zosilnie.
Takže takto to je naozaj. Bože. Vždy som písal, aký bol vrah pri tom vzrušený. Ale... So mnou to nič nerobí.
Obzriem sa. Zatiaľ je čistý vzduch. Čakám, kým sa prestane hýbať. Utriem britvu do jej vetrovky a odložím ju do vrecka. Vytiahnem mobil a fotím si scénu. Nazval som to scéna? To naozaj? Áno, cítim sa ako nejaký režisér, ktorý si pripravuje scénu vo filme.
Nezabudnem na jej oči. Zblízka, nech je vidieť, ako vyzerajú pár sekúnd po smrti.
Dobre. Mám to. Utekám preč z parku. Na parkovisku mám auto. Sadnem doň. Koľko je? Tri štvrte na sedem. To stíham. Vypadnem odtiaľ a v hlave mi už ide príbeh. Dúfam, že dnes dajú tému, kde to poriadne využijem.
Dorazím domov. Je sedem. Rýchlo zapínam počítač, hneď tak, ako som prišiel. Idem na stránku. Tak a je tu. Výročné kolo. Téma...
„Výročie“.
No do riti. Fakt originálne. To nevedeli dať niečo iné?
Kašlať na to. Topánky letia na chodbu a vetrovka na gauč. Rozmýšľaj chlape... Idem do kuchyne, beriem becherovku a poriadne si uhnem. Na nakopnutie...
Mám to! A netrvalo to ani desať minút.
Sadám a píšem. Líca mi horia od vzrušenia. Kurva, takéto som to nikdy nezažil. Opisujem detaily. Pozerám na fotky v mobile. To je ono. Párkrát som sa musel postaviť, inak by som snáď explodoval.
Dobre mám to! Odosielam na web.
A je tam!
Sadnem na gauč. Ruky sa mi ešte trasú. Bude sa im to konečne páčiť? Ak mi teraz povedia, že to nie uveriteľné... Alebo, že takto vražda neprebieha...
Chcem ísť do kuchyne a dať si ešte panáka...
To sa ale nestane. Počujem buchot na dvere!
„Polícia! Otvorte, lebo vyvalíme dvere!“
Podídem na chodbu a počúvam, ako tam búchajú a kričia. To ma naozaj tak ľahko našli? Asi kamery v parku. A na parkovisku. Smola, na to som nepomyslel. Nie som profesionálny vrah.
Otváram dvere. Vtrhnú dnu, zhodia ma na zem, až tvárou olížem týždňový prach. Kričia na mňa, ja ale nepočúvam. Mňa zaujíma len jedno.
Kurva, nedozviem sa ich reakcie. Ani prvú pochvalu, že je to konečne poriadna poviedka.

Juraj Des

Juraj Des
Človek, ktorého baví scifi, horor a fantastika. Takisto písanie.

Diskusia

B.T. Niromwell
Strašne sa mi páčila posledná veta :D Polku textu som inak rozmýšľala, či bolať políciu, ale potom som si povedala, že vrahovia podľa mňa nepijú becherovku :D
22.09.2023
Martin Hlavňa
Nó veľmi pekne :D Atmosféra bola super, a téma bola spracovaná extrémne dobre.
23.09.2023
Juraj Des
Vďaka za hodnotenie. Snažil som sa robiť všetko preto, aby to bola konečne poriadna poviedka :) Zatiaľ to vyzerá, že som za sebou dobre zahladil stopy a mohol sa dočkať reakcie :)
24.09.2023
Olex
Ahoj, to je také upotené, a rozhodne je fajn, že si autor vie urobiť srandu sám zo seba:)
25.09.2023
10Geek
Premýšľa som či sa vôbec vyjadriť… mne sa to nepáčilo. Sorry. Povedzme, že je to vec vkusu. Násilie ako také mi vôbec nevadí, ale nemám rad keď je násilie nezmyselné, len pre násilie. Nevadí mi ani keď je to morálne na hrane ale toto bolo pre mňa osobne uz dosť ďaleko za hranicou dobrého vkusu
25.09.2023
Juraj Des
@Olex: Ďakujem za názor
25.09.2023
Juraj Des
@10Geek: Vďaka za vyjadrenie. Je to úplne v pohode, každému sa predsa páči niečo iné. Osobne si nemyslím, že v poviedke bolo násilie nezmyselné. Malo tam presne svoje miesto a bolo ho tam minimum, snáď jeden odsek. Ale ako si povedal, je to vec vkusu.
25.09.2023
Monika Kandriková
Táto poviedka mi spôsobila veľmi príjemné zimomriavky a preto odomňa dostala vysoké hodnotenie. Nabudúce odporúčam použiť xiusov trik, zaradiť do svojho dielka za každú cenu :D :D na úplný začiatok priamu reč niekoho a nevynechať dialógy. A hlavne písať a písať ďalej.
26.09.2023
Juraj Des
@Monika Kandriková: Ďakujem za rady a hodnotenie :)
27.09.2023
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.