V tento tichý a pamätný deň sa anjeli nudili. Niektorí z nich boli notoricky pokračovali v činnosti. Ďalší sršali zápalom, ktorý nemal konca. Žiadny z nich si nikdy predtým nedovolil mrhať ani myšlienkou na sabotáž ich nadradeného Zákonu.

Skúšky desaťročí smrteľného života overili vytrvalosť, výsledky snahy a úmysly každého smrteľného kandidáta na anjela, ktorým sa môže stať po smrti. Avšak čo ak tu bol jeden, ktorému padali počas života jeho činy a ich následky ako náhodná roztočená gulička rulety? Benny sa rútil životom a míňal neúmyselné pohromy či dlhodobé poškodenia okolitej reality. Nevedel plánovať. Netušil, kam bude zajtra smerovať a tak sa len nepodstatne motal a odvíjal klbko svojho času. Benny sa dostal tam, kde zaslúžene nepatril.

Po spoznaní posmrtnej ríše Bennymu z nudy napadlo kradnúť ľuďom pokojný spánok. Porušil pravidlá. Anjeli mali byť prospešní a podporovať dobro. Od svojho rozhodnutia pristával na okeniciach a vždy, keď obyvateľ domu plynule opúšťal vedomé vnímanie a bdelosť, trafil doňho Benny čokoládovou guličkou. Čas vo svete anjelov plynul tak, že žiadna vzdialenosť pre nich nepredstavovala diaľku a premiestniť sa mohli takmer okamžite. Tak počet zasiahnutých nespavosťou rástol.

Ľudia si postupne začali šíriť chýr o zvýšenej nespavosti, aj keď dlho ostával len individuálnym zážitkom, ktorý sa decentne skrýval v zamknutých komnatách súkromia. S úľavou sa tento problém stal zdieľaným a úvahy o jeho pôvode naberali na obrátkach a stávali sa témou, ktorá sa prebíjala do verejných vitrín aktualít, kde bola všetkým neustále na očiach.

Bennyho to netrápilo. Skúšal koľko toho ľudia vydržia a počúval ich rozhovory so zámerom zistiť mienku ľudí. Zaujímalo ho najmä dohady, o aké nočné sny ľudia prišli.

V posmrtnom svete všetko plynulo ďalej, kvety sa polievali a rástli do priesvitných a trblietavých katedrálnych výšin. Anjeli tvorili básne, tešili sa z úspechov ľudstva a plakali nad každým nepriateľstvom smrteľníkov. Každý večer besedovali o geniálnych nápadoch smrteľníkov a dali si hodinku tichého rozjímania nad nevraživými činmi, ktoré je ťažké vôbec si predstaviť. Benny sa zapájal a snažil sa stíhať všetky vstupné školenia, ktoré ako čerstvý anjel absolvovať musel. Netušil o tom, ale postupne na ňom bolo badať nesústredenosť na spoločných besiedkach a jeho kamaráti si všimli ochabnutie v jeho družnosti. Vrúcne za ním zašli podiskutovať, ako mu môžu byť čo najviac nápomocní.

Benny sa začudoval nad ich otázkami a skúsene všetko poprel. To jeho spoločníkov neuspokojilo a tak zašli za samotným Bohom. Čakacia doba veru nebola krátka. Na výročie od podania žiadosti sa dostali na požadované vypočutie.

Boh ich čulo počúval a chápavo priznal ich trápenie. Napriek ľahkému cestovaniu mal práce viac než kapacita mysle unesie a doma býval zriedkavo, veril svojim anjelom. Útrpne sa mu požalovali aj s trápením, ako ľudia strácajú spánok. Rozhodol sa teda Boh, že Bennyho vezme so sebou na nasledujúcu misiu.

Vydali sa spolu na polročnú misiu, kde vkladali ľuďom, ktorí podľahli počas dňa amoku k svojim najblisím kocku ľadu do srdca, ktorá v srdci roztápala ľútosť. Práce bolo neúrekom.

Medzitým si anjeli všimli, že problém s nespavosťou akosi vymizol. Radovali sa a neopatrným tancom takmer vyvolali tornádo. Po skončení misie sa vrátil Benny domov do posmrtnej ríše. Anjeli sa pochválili s úspechom ľudstva zlepšiť si spánok, ktorá sa udiala za posledný polrok. Logika Boha však priviedla k obvineniu Bennyho.

Premýšľal dlho ako to rozumne vyriešiť. Poradil sa aj s anjelmi, aby boli jednotní a našli spoločné riešenie. Trest pre nich mal zmysel, len ak viedol k náprave. Opýtal sa Bennyho či v tom má prsty. Benny mlčal, vedel, že je odhalený. Udelili mu trest a čas na rozhodnutie, či trest prijíma. A Benny ho prijal, lebo sa nechal unášať prúdom. Odvtedy spieva a hrá uspávanky mladým či starým, celé hodiny a čokoládové guličky nespavosti si pritom hádže do svojich úst zmierený s osudom, ako vždy.