Dahlia
PnP
Bola noc. Lesom kráčala žena. Mala na sebe iba ľahké letné šaty. Suché konáriky a šišky prašťali pod každým jej krokom. Chodidlá mala doráňané, ale na bolesť nedbala.
Keď vyšla na čistinu, zastala. V mesačnom svetle sa jej zaleskli vlasy. Kedysi plné života, teraz len bezvládne viseli na pleciach. Opuchnuté oči upierala dva drevené kríže pred sebou. Pokľakla. Z vlasov si sňala kvet a položila ho na menší hrob. Biela ľalia.
Vzdorovala, no slzy si nakoniec našli cestu von. Stekali jej po lícach a vytvárali na nich cestičky smútku.
„Lily...“ v hrdle mala veľkú hrču, ale musela to povedať nahlas. Akoby tam s ňou naozaj bola. Rukou sa pohrávala s príveskom na krku. „Prešiel ďalší rok, čo som tu bez teba. A ja už nevládzem. Mám toho dosť,“ odopla prívesok a stisla ho v dlani.
Vybrala z neho ampulku.
„Po tomto sa znova spolu stretneme. Aj s tebou, Peter,“ preniesla pohľad na druhý hrob. Usmiala sa a pozdvihla ampulku k perám.
„To vážne?“ ozval sa za ňou hlas.
Dahlia sa rýchlo otočila. Z tieňa stromov vystúpil muž.
„Ty...“ zaťala slabé päste.
„Hádam so mnou nechceš bojovať? Sa pozri na seba, čo sa s tebou porobilo.“
Jeho posmešný tón prinútil Dahliu postaviť sa.
„Ako sa opovažuješ?“
„Bol som tu aj minule. Aj rok predtým. Neviem, asi ma bavilo vidieť ako chradneš.“
Dahlia pocítila brnenie v končekoch prstov. Niečo zaiskrilo. Ale tam to aj skončilo.
„Vidíš? Si na pokraji svojich síl. Bola od teba hlúposť, že si sa pridala k nim.“
„Ty nemáš právo rozhodovať o mojom živote.“
„Ponúkal som ti všetko. Lásku, moc, nekonečný život,“ podišiel k nej bližšie. Jeho bledá pokožka sa skvela na tmavom pozadí. „No ty si ma odmietla kvôli hentomu... hentomu chudákovi. Povedz mi, čo ti mohol ponúknuť on? Úbohý a patetický život človeka.“
„Dal mi dcéru! To bolo pre mňa viac ako čokoľvek iné. No ty si mi ju vzal.“ Dahlia tak veľmi túžila nájsť v sebe silu, ktorou kedysi oplývala. Potrebovala ju späť.
„Vieš dobre, že o to decko mi nikdy nešlo. Chcel som sa zbaviť len jeho,“ povedal, akoby si myslel, že ju tým obmäkčí.
„Chceš mi povedať, že to bola len obyčajná nehoda?“ Dahlia už takmer vrieskala. Bosými nohami sa zaborila do mäkkej zeme. Zhlboka sa nadýchla. Mysľou volala na pomoc lesných duchov.
„Vieš, že som ťa miloval.“ Stál pred ňou, tvárou v tvár a čudoval sa, kam sa podela jej niekdajšia krása. „Hm, zdá sa, že ani víly nežijú tak dlho, ako som si myslel. Ale, ak by si predsa len chcela...“ pohladil ju. Jej tvár bola studená ako pohľad, ktorý naňho upierala.
Chodidlami sa jej začalo šíriť teplo. Zavial vánok. Počula šepot. Volanie jej druhov. Jej niekdajšia nádoba sily sa začala napĺňať. Nastal čas odvety.
„Nikdy nebudem tvoja.“
Muž pred ňou vyceril biele tesáky. „Tak si ťa vezmem nasilu.“ Schmatol ju pod krk.
Dahlia pocítila príval energie. Jej stará sila bola späť. Oboma rukami mu chytila hlavu. Z prstov jej vytekala moc, zatiaľ, čo odriekala zaklínadlo.
V prvom momente nechápal, čo sa deje. Pred očami sa mu zahmlilo. Potom sa v jeho hlave ozvala prenikavá bolesť. Cítil, že sa mu vnútri rozpína niečo ako brečtan. Obopína celé jeho vnútro. Padol na kolená a kričal, prosil ju.
Márne. Rozpadal sa na prach.
Dahlia padla na studenú zem pokrytú machom. Zvyšky jej moci sa rozplynuli spolu s telom upíra. Nikdy nemohla zobrať život druhému. Ale upír bol výnimkou.
V posledných sekundách, ktoré strávila na tomto svete ďakovala lesným duchom.
Lucika
Písanie je moja vášeň
Diskusia
Hieronymus
Nepochopil som úplne prečo na konci umrela. Akože smrť jej blízkych jej zobrala životnú silu? Inak fajn, dobre sa to čítalo.
22.09.2023
Nepochopil som úplne prečo na konci umrela. Akože smrť jej blízkych jej zobrala životnú silu? Inak fajn, dobre sa to čítalo.
22.09.2023
B.T. Niromwell
Svieži závan romantickej fantasy, potešilo:) Ja mám o konci dve teórie, bud na neho vyčerpala všetku životnú silu alebo umrela za trest, iba jej duchovia udelili výnimku, že jej dovolili zabiť ho. AKo to píšem, tak tá druhá verzia mi nedáva veľký zmysel, tak sa prikláňam k tej prvej.
22.09.2023
Svieži závan romantickej fantasy, potešilo:) Ja mám o konci dve teórie, bud na neho vyčerpala všetku životnú silu alebo umrela za trest, iba jej duchovia udelili výnimku, že jej dovolili zabiť ho. AKo to píšem, tak tá druhá verzia mi nedáva veľký zmysel, tak sa prikláňam k tej prvej.
22.09.2023
xius
Krasne sa to citalo. Zhustene, spravne minimalisticky napisane a stylisticky mi to tak pekne svistalo pri citani.
Je to uplne jednoduche, ale kvalitne! :)
24.09.2023
Krasne sa to citalo. Zhustene, spravne minimalisticky napisane a stylisticky mi to tak pekne svistalo pri citani.
Je to uplne jednoduche, ale kvalitne! :)
24.09.2023
Lucika
Ďakujem :) a koniec bol myslený tak, ako písala Niromwell. Vyčerpala na neho všetku životnú silu :)
24.09.2023
Ďakujem :) a koniec bol myslený tak, ako písala Niromwell. Vyčerpala na neho všetku životnú silu :)
24.09.2023
Olex
Ahoj, zase veľmi pekne upravené, učesané. Príbeh sa mi páčil, ocitáme sa v jeho dramatickom závere, určite by som si rada prečítala i čo bolo predtým:)
25.09.2023
Ahoj, zase veľmi pekne upravené, učesané. Príbeh sa mi páčil, ocitáme sa v jeho dramatickom závere, určite by som si rada prečítala i čo bolo predtým:)
25.09.2023
