Oblačný rytier
Keď banditi prepadnú nevinných pocestných, na pomoc prichádza tajomný pútnik.
Lesnou cestou kráčal osamelý pútnik, na perách tichá pieseň, na ramene veľký meč. Kútikmi očí sledoval lesný porast, či sa spoza neho nechystá niečo vyskočiť. Havraní hvozd sa v posledných splnoch hemžil banditmi a miestodržiteľ vypísal na hlavu ich vodcu bohatú odmenu.
Putoval už od jedného úsvitu k druhému a zatiaľ nemal šťastie.
„Asi som v nesprávnom lese,“ odhrnul si pútnik z čela šticu dlhých popolavých vlasov, „alebo sa dopočuli, že po nich idem, tak radšej utiekli.“
Ako na zavolanie začul náhlu prosbu o milosť:
„Zľutujte sa, dobrý pane.“
„Že dobrý pane!“ odpovedal hrubý posmešný hlas, „už ma nazvali všelijako, ale dobrý pane počujem prvýkrát.“ Nasledoval chorál smiechu.
„Tuším sa mi pošťastilo,“ potešil sa pútnik a vyrazil za hlasmi.
Dobehol na kraj lesa a ukryl sa za strom. Pred ním sa rozprestierala lúka a jeho bystré oko napočítalo dobrý tucet banditov. Niekoľkí prehľadávali voz, ostatní prešacovávali jeho majiteľov. Starca a fešnú blondínku. Na to všetko dozeral hrdlorez ako hora. Jednou rukou si poťahoval čierne fúziská ako mrož, holá hlava sa leskla na poludňajšom slnku. Už tak dosť škaredú tvár hyzdil chýbajúci nos. Pútnik toho hromotĺka ihneď spoznal. Bodaj by nie, keď plagáty s jeho podobizňou viseli v každej obci a meste Severnej provincie. Ajax Čiernofúz, stálo na nich, hľadaný za niekoľkonásobnú vraždu, lúpežné prepadnutie, podpálenie chrámu a pokračujúci pestrý zoznam kriminálnych činov. Odmena za hlavu, päť tisíc denárov.
„Lov sa môže začať,“ povedal si pútnik s úsmevom.
***
„Samé haraburdy,“ sťažoval sa bandita s ryšavými vlasmi, keď už po tretí krát prehľadal voz, „ani len fľaša posratého vína.“ Ajax Čiernofúz si prezeral zajatcov a zrak mu padol na dievča. Škaredo sa uškrnul:
„Žiadny strach, chlapci. Dnes na prázdno neodídeme.“ Schmatol dievča a pritiahol ho k sebe.
„Pusti ma, ty prašivý podliak!“ snažila sa deva oslobodiť, ale márne.
„Peknučká je, všakže,“ ohodnotil ryšavec, „ešte aj jazyk má ostrý.“
„Prosím, nie!“ plazil sa starec po kolenách k Čiernofúzovi, „nechajte ju. Je to len dieťa.“
„Neboj sa, veď my z nej spravíme ženu.“ Vodca banditov si oblízal pery a prešiel prstami po zlatých kučerách.
„Hej, šéf! Ktosi sem ide.“
Spoza stromov sa vynorila postava odetá v plátovej zbroji bez prilby, meč opretý o rameno.
„A toto je čo za klauna?“ prezeral si Ajax cudzinca a zakričal jeho smerom, „prac sa odtiaľto, ty pajác, ak ti je život milý.“
„To nepôjde,“ usmieval sa cudzinec od ucha k uchu, „jedine, že by si mi dal svoju hlavu dobrovoľne.“ Medzi banditmi prešla vlna smiechu.
„Ten plecháč má ale gule,“ smial sa ryšavec, „môžem ho podrezať, šéf?“
Pútnik sa zastavil na desať krokov od Ajaxa. Ten si zvedavo prezrel jeho zbroj. Biela ako oblaky na oblohe a celá pokrytá akými si zvláštnymi znakmi. Samé oblúky a vlnovky. Žiadne škrabance ani iné stopy po boji. Zrejme nejaký mladý šľachtic, čo utiekol matke spod sukne a nevie, čo od dobroty.
„Čo si zač?“
„Som Oblačný rytier.“ Ďalšia vlna hurónskeho smiechu. Rytier si výsmech nevšímal. Chytil meč do oboch rúk a oči, rovnako biele ako zbroj, zaryl do Čiernofúza.
„Môžem ho zarezať, šéf?“ zopakoval ryšavec svoju žiadosť a dostal súhlas. Bandita s úškrnom vytasil meč a vykročil k rytierovi.
Ohnal sa čepeľou a kov narazil na kov. Rytier predviedol výpad a bandita ho len tak tak vykryl. Meče svišťali vzduchom, rinčanie zbraní udávalo melódiu tanca smrti.
„Šermovať sa vie,“ zamrmlal si pod fúzy Čiernofúz.
„Ty, šéf. Padá hmla,“ oznámil bandita vedľa Ajaxa s hlavou otočenou k oblohe.
„Čo to trepeš, ty konské lajno?“ čudoval sa Čiernofúz, „kde by hmla padala uprostred...“ Keď zdvihol hlavu, zarazil sa. Naozaj padala hmla. Akoby sa z oblohy zniesol oblak.
Výkrik vrátil jeho pozornosť k boju. Hrdlorez kľačal na kolenách s krvavým šrámom cez hruď. Meč opísal oblúk a z preťatého hrdla sa spustil červený gejzír. Ten ksicht nebol žiadny amatér.
„Doňho, chlapi!“ zaznel rozkaz a banditi poslúchli.
Než však k rytierovi dobehli, hmla poriadne zhustla. Najhorlivejšieho z banditov to zaskočilo natoľko, že si na úder srdca prestal cudzinca všímať. Bola to jeho posledná chyba. Rytierov meč sa mu vynoril z chrbta a krv vystrekla na jeho spoločníka. Oslepený životnou šťavou nestihol včas reagovať a jeho nadávky vystriedal bolestivý ston. Rytier predviedol otočku ako tanečník a ďalší súper skončil s preťatou šľachou na nohe.
Banditi padali ako hrušky na jeseň, ale poslední štyria, ktorí ešte stáli na nohách, neboli len tak hocijakí hrdlorezi. Boli to zbehovia z ríšskej armády, Ajaxovi najlepší. Vykrývali rany a nútili rytiera ustupovať.
„Čas to skončiť,“ zhodnotil vodca, „kurva, tá hmla ma ale serie. Kde sa tu vzala?“ Vzal do ruky sekeru a pridal sa k svojim kumpánom. Práve včas. Hmla sa už takmer dala krájať a ešte aj začala naberať sivastú farbu.
„Hmla predsa nemení farbu,“ posťažoval sa Čiernofúz. Rytierov meč o chlp minul jeho krk. Potom však zmenil smer. Jeden z Ajaxových šampiónov skončil na zemi a snažil sa vrátiť črevá na svoje miesto.
„Ty skurvený prašivý pes!“ reval Ajax, „za toto ťa rozsekám a potom si z teba spravím guláš!“ Ohnal sa sekerou a oceľ zarinčala. Vodca sa do zbrane oprel celou váhou a dostal viditeľne zabrať. Tváre sa skrivili od námahy a pot im obom tiekol po tvári a dokonca aj po... zbroji? Prečo mal ten plecháč mokrú zbroj? A prečo bola zrazu sivá? Ten malý moment nepozornosti rytierovi stačil, aby sa vykrútil z útoku. Ustúpil o pár krokov.
„Máš dosť, sukin syn?“ škeril sa Čiernofúz. Prešiel prstom po ostrí sekery, až sa vynorila kvapka krvi. Rytier neodpovedal, len tam stál ako socha. Vzduch bol vlhký a z banditov tieklo, akoby... akoby bojovali v daždi. Bolo to tou hmlou? Zosivela ako dažďový mrak. Nejaké kúzlo? Bol ten cudzinec čarodejník?
Rytierovi sa zjavil na tvári šibalský úsmev. Cúvol a zmizol z dohľadu.
„Kde je?“ Banditi sa nervózne obzerali okolo seba. Hmla ešte viac stmavla, až bola takmer úplne čierna. Viditeľnosť klesla na nulu. Ten oplechovaný čudák mohol udrieť z ktorejkoľvek strany.
„Mňa nedostaneš,“ vrčal vodca banditov, „Ajax Čiernofúz je vždy pripravený. Nech urobíš čokoľvek, mňa ne...“
Náhly záblesk svetla ho takmer oslepil. Spolu s ním sa hmlou ozval bolestný výkrik. Nasledovalo ohlušujúce hromobitie.
„Čo sa to, kurva, deje?“ Ajax sa zbesilo otáčal okolo svojej osi a hľadal svoj cieľ, „prestaň sa skrývať a bojuj ako chlap!“
„Ja sa neskrývam,“ ozvalo sa odvšadiaľ, „ja som stále tu.“ Ďalší záblesk, Čiernofúz mal pocit, že v tom blesku zazrel postavu, ďalší výkrik, ďalší úder hromu. A znova. Ajax pustil sekeru a zakryl si uši. Ten hluk sa nedal vydržať. Mal pocit, že mu popraskali ušné bubienky.
Opäť sa zablýskalo. Na úder srdca zazrel postavu. Postavu v čiernej zbroji zo žiariacimi znakmi a mečom namiereným na jeho krk.
***
Starec s dievčinou sa ukrývali pod vozom a triasli od strachu. Pozorovali boj rytiera s banditmi, až kým im výhľad nezakryla hmla. Starec mal v pláne situáciu využiť a zmiznúť, ale len čo hmla začala tmavnúť, zvolil s dcérou radšej úkryt. Potom prišli blesky, krik a hromy. Prsty mali v ušiach tak hlboko ako to len šlo.
Náhle to prestalo. Hmla najprv vybledla a potom zredla. Len čo opäť vykuklo slnko, uprostred lúky plnej mŕtvol stál osamotený rytier, v jednej ruke meč, v druhej hlava Ajaxa Čiernofúza. Jeho zbroj však mizla. Menila sa na paru a stúpala k oblohe. Onedlho tam stál len v bielej tunike a rovnako sfarbených nohaviciach. Vykročil k vozu a starec s dievčinou opustili svoj úkryt.
„Ctený pane,“ oslovil starec rytiera, „neviem aké čary si použil, ale zachránil si nás! Ďakujeme.“
„Ďakujem si nechaj pre seba,“ odvrkol rytier a oprel si meč, prekvapivo čistý, o rameno, „čo za to?“ Otázka aj cudzincovo správanie starca zarazili:
„Nemám nič, čo by som vám ponúkol ako odmenu, ctený pane. Neuspokojíte sa s našou vďačnosťou?“
„Z vďačnosti sa nenajem,“ vysmial ho rytier, „a ani mi nezaplatí nocľah.“ Jeho zrak padol na dievčinu.
„Zato ona by sa mi mohla poriadne odvďačiť.“
„Čo ste to za rytiera?“ zhrozila sa dievčina, „žiadať niečo také! Nie ste o nič lepší než tí banditi!“
„Banditi sú surovci a striedali by sa na tebe, dokým by si ich neomrzela. Alebo neumrela. Ja tvoje služby využijem len raz a viem byť aj nežný, keď mám náladu. Takže?“ Starcovu tvár zbrázdil hnev.
„Toto vám nedovolím!“ chystal sa po rytierovi ohnať, ale rana do hlavy ho poslala k zemi. Dievča vykríklo a pokúsilo sa utiecť. Rytier ju však chytil za vlasy a pritiahol k sebe.
„Keď sa nebudeš brániť,“ pošepkal jej do ucha, „nebude to bolieť.“
***
Lesnou cestou kráčal osamelý pútnik, na perách tichá pieseň, na ramene veľký meč. V ruke držal za fúzy hlavu kedysi obávaného vodcu banditov. Kráčal k mestu, kde si vyberie zaslúženú odmenu.
Tom Hotep
Náhodná existencia v guláši života.
Diskusia
Veles
Opis súboja bol dobrý, ale zostali mi po ňom len otázky. Kto je ten rytier? Ako funguje tá hmla/búrka/zmena počasia? Odkiaľ sa berie brnenie? Ak má takéto schopnosti, prečo sa túla po lesoch a loví banditov? Potom mi tam nesedeli niektoré repliky, keď hovoril sám k sebe. Alebo keď ten vodca banditov povie svoje vlastné meno. Celkovo ich reč mi prišla ako taký mix moderného a fantasy, lepšie by bolo držať sa len jedného si myslím. A nepoužívať české slová, musel som si vyhľadať, čo je to hvozd.
Koniec ma prekvapil, ale v dobrom. Takýchto "rytierov" bolo určite viacej, ako tých čestných. Takže môže byť.
05.11.2023
Opis súboja bol dobrý, ale zostali mi po ňom len otázky. Kto je ten rytier? Ako funguje tá hmla/búrka/zmena počasia? Odkiaľ sa berie brnenie? Ak má takéto schopnosti, prečo sa túla po lesoch a loví banditov? Potom mi tam nesedeli niektoré repliky, keď hovoril sám k sebe. Alebo keď ten vodca banditov povie svoje vlastné meno. Celkovo ich reč mi prišla ako taký mix moderného a fantasy, lepšie by bolo držať sa len jedného si myslím. A nepoužívať české slová, musel som si vyhľadať, čo je to hvozd.
Koniec ma prekvapil, ale v dobrom. Takýchto "rytierov" bolo určite viacej, ako tých čestných. Takže môže byť.
05.11.2023
ama_rilla
Napísané je to vcelku dobre, dej rýchlo odsýpa, žiadne zásadne chyby alebo preklepy som si nevšimla.
Ale takisto mi ostalo veľa otáznikov... chýbal tomu lepší dej na to, aby to mohla byť poviedka. Takto mi to príde skôr ako opis bojovej scény (ktorý je dobrý), ale chýba mi nejaký hlbší motív, výraznejší dej... V súčasnom stave je dej len o tom, že rytier ide po lese, zabije banditov, znásilní dievča a zase ide po lese...
05.11.2023
Napísané je to vcelku dobre, dej rýchlo odsýpa, žiadne zásadne chyby alebo preklepy som si nevšimla.
Ale takisto mi ostalo veľa otáznikov... chýbal tomu lepší dej na to, aby to mohla byť poviedka. Takto mi to príde skôr ako opis bojovej scény (ktorý je dobrý), ale chýba mi nejaký hlbší motív, výraznejší dej... V súčasnom stave je dej len o tom, že rytier ide po lese, zabije banditov, znásilní dievča a zase ide po lese...
05.11.2023
Martin Chabada
Zaujímavý námet. Rozprávka, kde statočný rytier zachráni princeznú a potom chce to, kvôli čomu sa tie princezné oplatí zachraňovať. A ak to nedostane, tak rozprávka konči a zoberie si to sám.
Príbeh je napísaný pekne, občas mi vadilo, že v takomto krátkom formáte je priveľa postáv, ktoré sa mi plietli. Možno by stačilo, ak by tam bol Čiernofúz a dvaja jeho dobre charakterizovaní (teda pomenovaní a opísaní) spoločníci.
06.11.2023
Zaujímavý námet. Rozprávka, kde statočný rytier zachráni princeznú a potom chce to, kvôli čomu sa tie princezné oplatí zachraňovať. A ak to nedostane, tak rozprávka konči a zoberie si to sám.
Príbeh je napísaný pekne, občas mi vadilo, že v takomto krátkom formáte je priveľa postáv, ktoré sa mi plietli. Možno by stačilo, ak by tam bol Čiernofúz a dvaja jeho dobre charakterizovaní (teda pomenovaní a opísaní) spoločníci.
06.11.2023
MartinB
Súhlasím s Velesom, nejake otazky z tej poviedky zostali, mozno by to len chcelo nejaky rozpravkovy uvod rozpravaca, kde by predstavil "hrdinu". Ale napisane to bolo pekne, dej sice trosku jednoduchy, ale koniec potešil. Fajn.
06.11.2023
Súhlasím s Velesom, nejake otazky z tej poviedky zostali, mozno by to len chcelo nejaky rozpravkovy uvod rozpravaca, kde by predstavil "hrdinu". Ale napisane to bolo pekne, dej sice trosku jednoduchy, ale koniec potešil. Fajn.
06.11.2023
Hieronymus
Toto mi pripadá ako začiatok niečoho väčšieho. Keby sa toto udialo v rámci úvodu a potom nasledovalo tristo strán, kde sa všetko objasní, potom v pohode. Ako samostatná poviedka to veľmi nefunguje, aj keď musím povedať, že to, čo je napísané je napísané dobre. Bez kontextu to tak trochu vyznieva do prázdna.
06.11.2023
Toto mi pripadá ako začiatok niečoho väčšieho. Keby sa toto udialo v rámci úvodu a potom nasledovalo tristo strán, kde sa všetko objasní, potom v pohode. Ako samostatná poviedka to veľmi nefunguje, aj keď musím povedať, že to, čo je napísané je napísané dobre. Bez kontextu to tak trochu vyznieva do prázdna.
06.11.2023
Lucika
Pekne napísané, ale chcelo by to niečo viac. Tiež mi chýbalo nejaké to rytierovo pozadie, čo to má za oblek a prečo. Ale inak, oblačný rytier s bielou hmlou mi skôr príde na klaďasa, preto sa mi scéna na konci k tomu nehodila. Skús to možno dakedy rozpísať do niečoho väčšieho :)
11.11.2023
Pekne napísané, ale chcelo by to niečo viac. Tiež mi chýbalo nejaké to rytierovo pozadie, čo to má za oblek a prečo. Ale inak, oblačný rytier s bielou hmlou mi skôr príde na klaďasa, preto sa mi scéna na konci k tomu nehodila. Skús to možno dakedy rozpísať do niečoho väčšieho :)
11.11.2023
Martin Hlavňa
Mna ten záver sklamal, nesedel s celkovým tónom poviedky. Potreboval by som mať nejak lepšie naznačené, že aj ten rytier je vlastne taký aký sa na záver ukáže byť. Inak je to remeselne napísané dobre, hoci teda tiež mi ostalo pár otáznikov, ohľadom rytierovej "technológie".
24.11.2023
Mna ten záver sklamal, nesedel s celkovým tónom poviedky. Potreboval by som mať nejak lepšie naznačené, že aj ten rytier je vlastne taký aký sa na záver ukáže byť. Inak je to remeselne napísané dobre, hoci teda tiež mi ostalo pár otáznikov, ohľadom rytierovej "technológie".
24.11.2023
Olex
Ahoj,
táto poviedka ma neoslovila, lebo som nemala komu fandiť, všetci boli mamrdi, tak... Čo bolo pozitívne je autorský štýl a postava oblačeného rytiera bola veľmi zaujímavá (čo sa týka schopností, nie charakteru). Bolo by fajn, ak by to bola súčasť niečoho väčšieho, kde by pribudli aj nejaké sympatické či zaujímavé postavy.
29.11.2023
Ahoj,
táto poviedka ma neoslovila, lebo som nemala komu fandiť, všetci boli mamrdi, tak... Čo bolo pozitívne je autorský štýl a postava oblačeného rytiera bola veľmi zaujímavá (čo sa týka schopností, nie charakteru). Bolo by fajn, ak by to bola súčasť niečoho väčšieho, kde by pribudli aj nejaké sympatické či zaujímavé postavy.
29.11.2023
Ray Janonoff
Ako poviedka, čo ja viem?
Ako bojová scéna môže byť, hoci napríklad absenciu prilby pri kompletnej zbroji by bolo treba vysvetliť. Nie je to film, aby bolo treba vidieť hrdinovu tvár a ani nič iné mi bližšie nenaznačilo, prečo ju netreba. Naopak, čakal by som (možno kvôli hrám), že oblačná zbroj nebude fungovať, ak nie je kompletná:)
Popís boja sa mi celkom pozdával, dokonca aj otočku som ochotný pri plnej zbroji odpustiť, môže dávať zmysel.
Celkovo mi príbeh pripomenul krátky film s podobným námetom Kníght of Hope, veľmi odporúčam (aj pre predstavu ako mohol vyzerať boj v zbroji).
Mimochodom, tiež by sa hodilo vysvetliť, prečo čakal a neaktivoval zbroj skôr, predsa mohol na lúku doraziť už ako temnota a vybaviť to hneď.
03.12.2023
Ako poviedka, čo ja viem?
Ako bojová scéna môže byť, hoci napríklad absenciu prilby pri kompletnej zbroji by bolo treba vysvetliť. Nie je to film, aby bolo treba vidieť hrdinovu tvár a ani nič iné mi bližšie nenaznačilo, prečo ju netreba. Naopak, čakal by som (možno kvôli hrám), že oblačná zbroj nebude fungovať, ak nie je kompletná:)
Popís boja sa mi celkom pozdával, dokonca aj otočku som ochotný pri plnej zbroji odpustiť, môže dávať zmysel.
Celkovo mi príbeh pripomenul krátky film s podobným námetom Kníght of Hope, veľmi odporúčam (aj pre predstavu ako mohol vyzerať boj v zbroji).
Mimochodom, tiež by sa hodilo vysvetliť, prečo čakal a neaktivoval zbroj skôr, predsa mohol na lúku doraziť už ako temnota a vybaviť to hneď.
03.12.2023