Zúfalstvo
Čo sa stane z človeka, ktorému zoberú všetko?
V kostole bolo ticho. Narúšala ho len voda, pomaly kvapkajúca z rozbitej nádržky na svätú vodu. A plytký, nepravidelný dych muža, ktorý v bezvedomí ležal na zemi. Ešte o tom nevedel, no už o pár sekúnd sa mal zobudiť do najhoršej nočnej mory.
***
„Doriti,“ povedal muž a ťažkopádne sa posadil. Mal pocit, že mu ide vybuchnúť hlava, v žalúdku mal len žlč a kyselinu. Jemne si masíroval spánky, zatiaľ čo sa pozeral okolo seba. Nič mu nebolo povedomé.
„Kurva, kde to som?“ Pomaly a opatrne sa postavil, neistý vlastnou rovnováhou. Tá následne dostala zabrať, keď pri oltári uvidel prvé telo.
„Hej, ste v poriadku?“
Postava neodpovedala. Až vtedy si všimol mláku tekutiny, ktorá sa postupne rozširovala. Nemal pri sebe nič, čím by si dokázal posvietiť, ani dnu neprenikalo ktovieako veľa svetla. No aj v šere zazrel v mláke záblesky červenej.
„Ste zranená? Potrebujete pomoc? Počujete ma?“
Žiadna odpoveď.
„Kurva,“ muž zahrešil a vykročil ku telu. Keď bol už len asi dva, či tri metre od neznámej, po chrbte mu prešiel studený mráz a roztriasli sa mu ruky.
„H-haló? M-môžem vám nejako p-pom... KURVAFIX!“ muž zreval. Neznáma mala prestrelené čelo, krv z rany jej ešte stále tiekla po tvári. Jej črty vďaka tomu dostali desivý, až démonický ráz. Nedokázal sa na ňu pozerať. Potlačujúc túžbu zvracať sa vrátil naspäť, zatiaľ čo dával pozor, aby nestúpil do krvi.
„Čo sa to tu deje?“ spýtal sa sám seba a siahol do vreciek saka, hľadajúc cigarety. Našiel pokrkvaný balíček, našťastie bol takmer plný. Rýchlo si zapálil a labužnícky si potiahol. Ako odkladal zapaľovač naspäť do vrecka, rukou zavadil o ďalšie predmety. Nepamätal si, že by mal mať niečo pri sebe. Opatrne podišiel k lavici a vyložil na ňu všetko, čo našiel.
Pero.
Denník.
Cigarety so zapaľovačom.
Náboj.
„Čo to...“ Bol zmätený. Žiaden z predmetov nespoznával, aj keď mal matný pocit familiárnosti, keď v rukách zovrel denník. Nanešťastie, chýbalo v ňom veľa strán. A tie, čo zostali, boli buď prázdne, alebo na nich boli len čmáranice. Jediné, čo v ňom bolo zrozumiteľné, aj keď ťažko to tak vôbec nazvať, bola veta, nachádzajúca sa na stránke, ktorá bola pokreslená akousi náboženskou ikonografiou.
„Neotváraj dvere. Nechoď von. Ukonči to.“
„A...ha,“ zarazene povedal muž a okamžite sa pozrel na dvere. Boli dvojkrídlové, masívne kusy poriadnej stolárskej práce, ktoré prečkali skúšku stáročí. Kedysi na nich boli vyrezávané výjavy z Biblie, to však už bolo dávno, akiste pred Vojnou. Teraz bol ich povrch čierny a nerovný, kde-tu bolo vidieť známky opráv.
Čo však najviac bilo do očí bola reťaz, omotaná okolo držadiel. Pôsobila nemiestne, jej ligot akoby sa mu vysmieval.
„No poď, poď! Odmotaj ma, zlož ma na zem, vykroč von! Trúfaš si?“ Priam počul jej výsmešný hlas v hlave. Znela odporne sebaisto, posmešne a nafúkane.
„Pojeb sa,“ odvetil a ukázal jej prostredník. Len čo však podišiel ku dverám a položil na reťaz ruku, striaslo od hnusu a strachu.
„Nerob to,“ ozval sa tichý hlas v jeho hlave.
„Kurva! Mohli by ste ma už prestať strašiť konečne?!“ zreval do prázdna. Až po chvíli si uvedomil, že kričí na neživé predmety a výplody svojej obrazotvornosti. Absurdnosť celej situácie, v ktorej sa nachádzal, ho v tom momente naplno zasiahla, akoby mu niekto vrazil priamo do spánku. Bezvládne sa zviezol ku zemi, kde sa začal smiať. Najprv pomaly, len sa uchechtával a popoťahoval nosom. Ani nie o tridsať sekúnd sa z neho dral hurónsky smiech, každým nádychom hlbší a hlasnejší. Nakoniec sa ani nevládal nadýchnuť, iba márne lapal po dychu, zatiaľ čo mu šklbalo celým telom.
To bolo až do momentu, než sa ozvalo jemné zaklopanie na dvere.
***
Muž v momente stuhol, ústa dokorán otvorené, ruky aj nohy skrútené. Ako epileptik, ktorý zamrzol v čase.
Zdalo sa mu to? Či naozaj počul tri krátke údery na dvere?
Než sa nad tým stihol hlbšie zamyslieť, ozvalo sa to opäť. Tentokrát však údery dopadali pomaly, pauzy medzi nimi boli priam hmatateľné.
Mužovi v hrôze priam vyliezali oči z jamiek, rinuli sa mu z nich slzy. Síce sa mu konečne podarilo poriadne nadýchnuť, no vzduch chutil zatuchnuto, staro, ako smrť.
Dopadli nové údery. Rýchlo, no jasne oddelené, ako nejaké zlovestné staccato.
„To... je signál S-O-S?“ Muž sa strhol, až po chvíli si uvedomil, že tú otázku sa spýtal on.
„Ale pravdaže. Veď ak by som začal len tak trieskať do dverí, istotne by si sa pomiatol. A to by som naozaj nechcel.“
Hlas zvonka... Muž netušil prečo, no okamžite pocítil odpor ku tomu, ktorému patril. Nevedel prečo, no každá hláska v ňom rezonovala, prebúdzala čudné, nepríjemné pocity.
„Ehm... ja... ČO? Nechcem byť nezdvorilý, ale čo sa to tu kurva deje? Ja snívam? Stratil som rozum? Som mŕtvy? Môže mi konečne niekto odpovedať aspoň na jednu otázku?“
„Ty a mŕtvy? Ani zďaleka, aj keď si to možno želáš,“ striedavo úprimne a posmešne odvetil neznámy. „O tom by som vedel, ak by si sa pobral na druhú stranu. Technicky už nie je žiadna druhá strana, ale nezaťažujme sa formalitami, tie bavia len byrokratov. Žiješ,“ dodal po chvíli.
„Druhá strana? Nie je? Byrokrati? Ľutovať?“
„To je to s tebou až také zlé? Asi budem mať viac práce, ako som si myslel. Pozri sa, všetko ti vysvetlím, keď mi otvoríš dvere a pustíš ma dnu, hm? Nehovorím, nové... vylepšenia dodali okoliu ráz, ktorý sa mi páči. Nie som tu však sám, radšej by som bol niekde útulne schovaný. Čo ty na to, Samael?“
„Kto?“
Odpoveď neprišla hneď. Miesto nej počul tichý smiech.
„Och, toto je dobré, naozaj super. Sám by som to lepšie nevymyslel,“ odvetil neznámy, keď sa prestal smiať. „Musíš byť neskutočne zmätený. Otvor tie dvere, pusti ma dnu, a ja ti všetko vysvetlím.“
,Naozaj neviem, ako sa volám? Mám stratu pamäti? ČO SA TO TU KURVA DEJE???´ Otázky mu v hlave vírili ako hurikán, naberali na obrátkach aj objeme. Po chvíli mu z toho prišlo nevoľno, svet okolo neho sa začal pomaly krútiť. Nakoniec si sadol na zem, chrbát opretý o dvere, hlava skolená v dlaniach a úmorne sa snažil si spomenúť si na to, kto vlastne je.
„Sám na to neprídeš, nemuč sa zbytočne.“ Neznámy akoby mu čítal myšlienky.
„Kto si?“
Z druhej strany dverí bolo počuť, ako sa neznámy pár krát zhlboka nadýchol.
„Poviem ti to, ale sľúb mi, že nezačneš panikáriť, ani nič podobné.“
„Prečo by som mal...“
„Proste mi to sľúb.“
„Tak... dobre,“ zdráhavo súhlasil muž.
„Som Diabol, a...“
„Kurva kto?!“
„Čo si mi sľúbil? Že nezačneš hneď vyvádzať? Môžeš si ma aspoň vypočuť?“ hovoril neznámy ďalej, to sa však už muž vzďaľoval od dverí. „Áno, to je naozaj dobrý nápad, približovať sa ku tým popraveným, naozaj chválim tvoj prenikavý úsudok. Vieš čo, prizri sa im lepšie, vynadívaj sa na ich črty, nasaj do seba ich arómu. Snáď bude s tebou rozumnejšia reč, keď stratíš rozum.“
Následne sa rozhostilo ticho To bolo prerušené srdcervúcim krikom, ktorý však po chvíli prešiel do nervy drásajúceho, až zvieracieho ryku.
„Asi si si už spomenul.“
***
„Viem, že žiješ, nepočul som žiadny výstrel. Čo keby si prestal trucovať ako malé decko, a hovoril so mnou?“ Diabol na dôvažok zabúchal na dvere. Vzápätí skrivil tvár od bolesti, Božská aura sa na tomto mieste ešte stále držala. „Celý svet je v sračkách, ale kostolíky si stále budeš chrániť? Ako hlboko nás máš všetkých v riti?“ povedal a nebu ukázal prostredník.
Než mu stihli nebesá odvetiť, ozvalo sa rinčanie reťaze, a otvorili sa dvere. Z nich vykukla tvár, pripravená na stretnutie nielen s Diablom, ale aj so samotnou smrťou. Vlasy, ktoré boli ešte pár dní dozadu gaštanové, sa beleli ako čerstvo napadaný sneh. Oči boli vpadnuté, takmer ich nebolo vidno. Vrásky pokrývali celú tvár.
„Čo odo mňa chceš?“ Muž si pokojne premeral neznámeho, ktorý stál na druhej strane dverí. Neprekvapili ho ani rohy, ani chvost, či kopytá.
„Ako som už povedal, pomôcť ti. A spomenúť si, na čo si zabudol.“
V mužových očiach sa zablysol hnev.
„Napríklad na to, ako som uzavrel zmluvu s pekelníkom, kvôli ktorej som zavraždil vlastnú rodinu?“ Hruď sa mu prudko dvíhala, ruky zovreté do pästí.
„Vidíš, presne takéto nezrovnalosti by sme si mali vysvetliť, než dôjde ku nedorozumeniu. Pozri sa do denníka, tam si si všetko zapisoval! Keď neveríš mne, ver aspoň sebe.“
„Zaujímavé, že ho zrovna spomínaš. Niekto z neho príhodne vytrhol všetky popísané stránky. Až na jednu,“ povedal a otvorený mu ho podal. „A odkiaľ vôbec vieš, že mám niečo také pri sebe?“
„Hovor tomu intuícia, vyzeráš na zapisovateľa,“ hovoril Diabol, zatiaľ čo listoval denníkom. „Nechoď von? Ukonči to?“ čítal nahlas. „Kto to sem napísal?“
„Logicky asi ja, nie?“
„Nie, to sa mi nezdá. Ani ten rukopis sa mi nejako nepozdáva.“
„Odkiaľ by už len niekto ako ty vedel ako píšem?“
Zrazu sa za nimi ozval výkrik, ktorý trhal uši. Na ulici však nebolo nikoho vidieť. Muž si až teraz všimol, v akom stave je všetko navôkol. Cesta bola popukaná, kusy asfaltu sa váľali všade naokolo. Okná na domoch boli popraskané, kde-tu zostali len ruiny, akoby sa tadeto prehnalo niečo obrovské. Nakoniec sa otočil ku Diablovi a hlavou ukázal na okolitú spúšť.
„Tvoja práca?“
Ten len pohŕdavo odfrkol.
„Typické. Kde je Satan, musí byť aj deštrukcia, však? Čo keby som ti povedal, že toto,“ ukázal rukou okolo seba, „nemám na starosti ja, ale môj presladký otecko, hm?“
„Somarina.“
„Áno, lebo ON je známy svojou dobrou náladou a milou povahou, však? Nikdy nikoho neprinútil obetovať mu vlastné decko, obetovať svoje decko sám sebe, niekoľkokrát vymazať celé ľudstvo a začať od začiatku, však? To všetko mám na starosti ja, rohatý pekelník, ktorý bol zrazený na Zem! A prečo? Pretože...“
„Tak čo sa to teda deje?“ muž mu skočil do reči.
Diabol ho priam spražil pohľadom, no po chvíli sa upokojil a pokračoval.
„Za tento bordel nenesiem zodpovednosť, ani za to, čo sa stalo tebe, tvojej rodine, ani celému ľudstvu. To má na svedomí Boh.“
„Prečo by to ale robil?“
Diabol rozhodil rukami.
„Odkiaľ to mám vedieť? Možno si našiel nejakého nového proroka alebo mesiáša, a chce začať odznova. Nebolo by to po prvý krát.“
Niekde za rohom sa opäť ozval výkrik, nasledovaný pomalými, ťažkými krokmi, ktoré sa približovali.
„Počuj, naozaj by sme nemohli pokračovať v tejto konverzácii vnútri? Bude to o dosť bezpečnejšie.“
„Čoho sa tak bojíš? Nemal by si byť pán temnoty, strážca zatratených, takéto sračky?“
Diablom až mykalo od zlosti, náhle sa však upokojil a na tvári sa mu usadil tej najohavnejší úsmev, aký kedy muž videl.
„Vlastne máš pravdu, nie je sa čoho báť. Čo keby sme mu teda šli naproti, hm? Alebo ti ho sem privediem, aby si sa na neho vynadíval? Určite sa ti bude páčiť, takej statočnej duši, ktorú už nič nerozhodí, všakže?“
Kroky zneli čoraz bližšie a bližšie, bolo počuť aj ťažké odfukovanie, ktoré občas prerušil hlboký rev, ktorý mužovi rezonoval v hrudnom koši.
„Tak sa mi zdá, že nás našiel sám. No nie je to krásavec?“
Na konci ulice, nejakých tristo metrov od nich, sa niečo obrovské prevalilo cez dom, z ktorého ostali len trosky. Muž si najprv myslel, že je to len nejaký obrovský balvan. No len do momentu, než sa na balvane otvoril zo tucet očí. Vyzerali ako obrovské vyrážky, umiestnené po celom povrchu. Len čo ich „balvan“ zbadal, vydral sa z neho nervy drásajúci výkrik a rozbehol sa priamo na nich.
„Kurva, čo je to zač?“
„Myslíš tohto krásavca? To je len jeden z božích pomocníkov, ktorí sa starajú, aby okrem vyvoleného a jeho rodiny neprežil nik iný. Šikovné, však?“
„Rýchlo dnu!“
„Ďakujem,“ veselo povedal Diabol, postrčil ho dnu a zahasproval dvere. Muž sa zatiaľ schúlil pri stene, očakávajúc mohutný náraz, ktorý ich oboch zmetie ako smietky zo stola.
Nič však neprichádzalo.
„Ich inteligencia by sa dala charakterizovať „Zíde z očí, zíde z mysle“. Nie sú to Jeho najinteligentnejšie zlatíčka. To nám však hrá do karát. A ešte raz by som sa ti chcel z celého srdca poďakovať, že si mi sem dovolil vstúpiť.“
„Nemáš za čo,“ odvetil muž, ignorujúc sarkazmus. „Máš nejaký plán? Môžeme niečo robiť s tým, čo sa deje?“
„Myslíš zastaviť, alebo zvrátiť to?“
Muž prikývol. Diabol len pomaly pokrútil hlavou.
„Na to už je príliš neskoro. Ani On sám by to nedokázal odčiniť ak by chcel. A to asi nemá v pláne.“
„A čo sa vlastne stalo? Tu,“ muž posunkom hlavy ukázal na mŕtvoly, „a vonku?“
Diabol sa na moment zamyslel.
„Sám v podstate neviem,“ povedal a sadol si do lavice. Do rúk zobral Bibliu, ktorá nebola veľmi poškodená a začal v nej listovať. „Všetko bolo tak, ako vždy. Len zrazu... sa čosi stalo. Netuším, kto to spôsobil, ani s akým úmyslom. Znovu to však zopakujem: Ja za to nenesiem žiadnu zodpovednosť.“
„Tak som už teda dvaja, čo veľa toho nevieme,“ povedal muž a po chvíľke váhania si ku nemu prisadol.
„Hej, sme naozaj párik na pohľadanie. Vládca temnoty a človek, ktorý popravil svoju rodinu.“
„Musíš mi to pripomínať? Veď si ani neviem spomenúť, ako sa volajú! Čo to do mňa vošlo? Prečo si na nič kurva nespomínam?!“
„Upokoj sa, už sa to nedá zvrátiť. Ako sa tak na nich pozerám, tak sa mi zdá, že to bola z tvojej strany celkom dobre odvedená práca. Ver mi, v pekle som videl ako vyzerá sfušovaná poprava. A tá tvoja strata pamäti má podľa mňa logické vysvetlenie.“
„Sem s ním.“
„Prežil si obrovskú traumu. Zabiť človeka nie je nič ľahké, pokiaľ nie si určitej povahy. Stonásobne to platí v prípade vlastnej rodiny. Vlastne som prekvapený, že ešte stále žiješ.“
„Ver mi, najradšej by som nežil.“
„A čo by si tým dosiahol?“ spýtal sa Diabol. „S rodinou sa už nestretneš, to je viac ako isté. Takže nemáš prečo žiť, ale nemáš ani len prečo zomrieť.“
„Krásne vyhliadky,“ odvetil muž a zapálil si cigaretu. „Čo budeš teraz robiť?“ spýtal sa nakoniec
Diabol neodpovedal hneď. Vyzeral, že tuho premýšľa.
„Netuším,“ priznal. „Spolu so zánikom Pekla zmizla dosť veľká časť mojej sily a schopností, takže sa asi len niekde schovám a prečkám to najhoršie. A potom uvidím, čo si môj všemocný a dobrotivý Otec pripravil nového pre túto Zem. A ty?“
Muž siahol do vrecka a vytiahol z neho náboj.
„Asi si nájdem niečo, kam dokážem dostať toto, a ukončím to. Veď čo iné mi ostáva?“
„Môžem sa pozrieť bližšie?“ Diabol nečakal na odpoveď a zobral mu z dlane nábojnicu. Pozorne si ju prezrel, pričuchol ku nej, nakoniec ju oblízal. Na jazyku sa mu okamžite objavili popáleniny. „Kujvy pjesibané!“
„Kto?“
„Anjeji. Vidís, ako mi to spájijo jazyk. Hej! Okamzite sa pjestan smiat! Vies ako to bojí?“
„Prepáč, ale znieš naozaj smiešne,“ povedal muž, zatiaľ čo sa smial. Nebol to veselý bujarý smiech. Skôr nesmelé pochechtávanie, ktoré mu však aspoň na chvíľu zdvihlo náladu.
„Rád by som si vypočul teba, ako by si sa s tým popasoval. Určite by si s tým nemal žiadnej problém, však?“
„Prepáč, nechcel som sa ťa dotknúť. Ako s tým ale súvisia anjeli?“
„No,“ Diabol mu vrátil nábojnicu, „poskokovia, ako napríklad „Balvan“ tam vonku nemôžu vstúpiť na svätú pôdu, ani zničiť svätostánok. Nie sú však jediní, ktorí sem boli poslaní, aby dohliadli na čistiace práce. Takéto... delikátnejšie ciele majú na starosti anjeli. Ich úlohou je presvedčiť ľudí, aby si dobrovoľne siahli na životy. Až keď to odmietnu a nespolupracujú, môžu sa sami pustiť do likvidovania.“
Muž šokovane hľadel pred seba.
„Takže k tomu, čo sa stalo, ma prinútil anjel?“
„Viac-menej áno. Ťažko povedať, ako ťa presvedčil. Je možné aj to, že ich popravil sám. Prečo by ťa ale potom nechal nažive? Nedáva mi to príliš zmysel.“
„Je vôbec ešte niečo, čo má zmysel?“
Diabol sa zamyslel.
„To záleží od uhľa pohľadu. Pre mňa má zmysel prežiť. Pre teba zase zomrieť, aj keď neviem, čo si od toho sľubuješ. Nezabúdaj, posmrtný život neexistuje.“
„Ako to?“
„Asi nechce začať kompletne s čistým štítom, úplne od začiatku. Minimálne čo sa Pekla a Očistca týka. Nezostalo tam ani nohy. Nie len zatratených a trpiacich, zmizli aj moji pomocníci a služobníci.“
„Takže si zostal úplne sám?“
„Nebolo by to po prvý krát. Lenže odvtedy uplynulo obrovské množstvo času. Je to zvláštne, byť úplne sám.“
„Hovor mi o tom niečo,“ zašomral muž.
„Hlavu hore,“ Diabol sa ho snažil povzbudiť. „Máš ešte mňa.“
„Naozaj krásna predstava.“
„Nemal by si byť príliš vyberavý. Buď môžeš byť so mnou, alebo s anjelikmi tam vonku. Čo si vyberieš?“ spýtal sa a podal mu ruku.
„Čo iné mi zostáva?“ povedal muž, keď ju zovrel a mocne ňou potriasol.
„Uvidíš, nebudeš ľutovať.“
***
„Zmizni, ty ohavný démon! Božím menom buď prekliaty, ty belzebub!“ Anjel ležal na zemi v kaluži vlastnej krvi. Krídla mal na mnohých miestach polámané, jedno bolo takmer úplne odtrhnuté, viselo len na vlásku. Kedysi dokonalá tvár bola teraz samá modrina, podliatina a roztrhnutá koža. Jedno oko bolo úplne opuchnuté, druhé bolo podliate krvou. No aj napriek tomu sa stále snažil dosiahnuť na svoju kopiju. Už-už sa ju chystal zovrieť, prstami sa dotýkal jej dreva, keď v tom ju niekto zdvihol a priložil mu ju k hrdlu.
„Nehýb sa,“ povedal tvrdo muž, z očí mu sálala nenávisť.
„Byť tebou by som ho poslúchol,“ z druhej strany sa ozval Diabol. „Nemá vás príliš v láske, vieš? Ale to sa stáva, keď zabíjate nevinných ľudí, len tak, z rozmaru.“
„To bol rozkaz! Vari sme ho mali odmietnuť? Riskovať, že skončíme ako ty?“
„Naozaj strašná predstava, však? Byť vlastným pánom, nemusieť sa klaňať nebeskému tyranovi... Hrozné veci, naozaj strašidelné.“
Anjel bol aj vo svojom zúboženom stave pripravený vrhnúť sa na Diabla. Stačilo však, aby mu muž pritlačil hrot kopije hu hrudi, a okamžite skrotol.
„Beztak ma zabijete, tak na čo čakáte?“ spýtal sa a oboch si ich premeral.
„Chceme informácie,“ odvetil Diabol a čupol si ku nemu. Anjel sa snažil inštinktívne odsunúť, tlak kopije však nepoľavoval.
„A-aké?“ dostal zo seba.
„Napríklad kto napísal toto?“ Muž mu hodil denník. Anjel ho zmätene zodvihol. Chvíľu mu trvalo, kým sa mu podarilo zaostriť zrak. Potom sa však len rozosmial. Istotne sa pokúšal znieť povýšenecky a arogantne. Miesto toho však z neho vychádzali klokotajúce zvuky, prerušované vykašliavaním krvi.
„Musíte byť naozaj šialení ak si myslíte, že sa ku nemu dostanete. Ani sa nenazdáte a bude po vás.“
„O to sa neboj, nás skôr zaujíma to meno,“ odvetil Diabol. Anjel si až teraz všimol veľké vrece, ktoré ležalo mužovi pri nohách. „Vieš,“ pokračoval, „zopár hláv už máme, radi by sme ku nim priradili mená. Nie každý je taký zhovorčivý, ako ty.“
„T-to nie je pravda! To nemôže byť!“
„Je to on?“ spýtal sa muž, a vytiahol dokatovanú anjelskú hlavu. „Či skôr tento? Alebo niektorý z týchto?“ Vrece nakoniec vydalo tucet hláv, každá z nich hrubo odseknutá, či odtrhnutá.
„A-ako sa vám to p-podarilo?“ spýtal sa anjel bezradne. Muž sa ku nemu sklonil a zodvihol denník. Otvoril ho a začal čítať.
„Čo zostane z človeka, ktorému všetko zoberú?
Len tieň, zakrádajúci sa v tme.
Nemá prečo žiť, iba ak pre pomstu,
uplatní ju na každom koho stretne.“
„Najmä, keď má po svojom boku niekoho, ako som ja,“ doplnil po chvíli Diabol.
Anjel nevedel, čo na to odpovedať. O chvíľku neskôr však už nemal ani ako.
„Myslíš si, že ten ďalší nám prezradí niečo viac?“ spýtal sa muž, keď si prehodil vrece cez plece. „Zatiaľ nik z nich nebol príliš zhovorčivý.“
„Možno ich tak všetkých ohúrila „tvoja“ poézia?“
„Hej, asi je to pre nich šok, počuť to zrovna od nás.“
„Čo už, ich chyba. Mali tie stránky lepšie poschovávať, keď už ti to ten kretén kázal zapísať.“
„Nabudúce by sme mohli najprv citovať z tej ich novej svätej knihy, čo ty na to?“ spýtal sa muž, keď vykročili vpred. Diabol len pokrčil plecami.
„Ako chceš. Možno to niekým tak zamáva, že nám konečne povie cestu do Nového Edenu.“
„Kiežby.“
Veles
Fear is ever-changing and evolving
Diskusia
MartinB
Hneď na začiatku by bolo šťastnejšie použiť výraz svätená voda. Svätá voda ma hneď zabrzdila a musel som hľadať, či sa tomu vraví aj tak. Vo vetách sú nejaké slovíčka navyše, napríklad : Pomaly a opatrne sa postavil - Stačí napísať opatrne, pomaly je tam potom zbytočné. Potom tam bolo dosť takých detailov, ako napr. keď si zapálil z takmer plnej krabičky cigariet, odložil do vrecka len zapaľovač, cigarety už spomenuté neboli... alebo keď boli popísané predmety, ktoré vytiahol z vrecka, boli medzi nimi aj cigarety a zapaľovač, ale napísané bolo, že žiaden z predmetov nespoznával, hoci predtým cigarety hľadal, čiže boli jeho a musel ich spoznať. .. alebo veta reťaz naňho prehovárala: "No poď, poď! Odmotaj ma, zlož ma na zem, vykroč von! Trúfaš si?"... on jej ukázal fakera a povedal po*eb sa.. a potom išiel na reťaz položiť ruku, akoby ju chcel odmotať. Bohužiaľ ma takéto drobnosti vyrušovali počas čítania a bolo vidieť, že by to chcelo ešte jednu poslednú úpravu poviedky. Ale dal som 7, dialógy a atmosféra ma bavili, iba by to chcelo ešte raz riadne prekontrolovať a nejaké veci opraviť.
08.11.2023
Hneď na začiatku by bolo šťastnejšie použiť výraz svätená voda. Svätá voda ma hneď zabrzdila a musel som hľadať, či sa tomu vraví aj tak. Vo vetách sú nejaké slovíčka navyše, napríklad : Pomaly a opatrne sa postavil - Stačí napísať opatrne, pomaly je tam potom zbytočné. Potom tam bolo dosť takých detailov, ako napr. keď si zapálil z takmer plnej krabičky cigariet, odložil do vrecka len zapaľovač, cigarety už spomenuté neboli... alebo keď boli popísané predmety, ktoré vytiahol z vrecka, boli medzi nimi aj cigarety a zapaľovač, ale napísané bolo, že žiaden z predmetov nespoznával, hoci predtým cigarety hľadal, čiže boli jeho a musel ich spoznať. .. alebo veta reťaz naňho prehovárala: "No poď, poď! Odmotaj ma, zlož ma na zem, vykroč von! Trúfaš si?"... on jej ukázal fakera a povedal po*eb sa.. a potom išiel na reťaz položiť ruku, akoby ju chcel odmotať. Bohužiaľ ma takéto drobnosti vyrušovali počas čítania a bolo vidieť, že by to chcelo ešte jednu poslednú úpravu poviedky. Ale dal som 7, dialógy a atmosféra ma bavili, iba by to chcelo ešte raz riadne prekontrolovať a nejaké veci opraviť.
08.11.2023
ama_rilla
Tak z tejto poviedky mám veľmi zmiešané pocity, ale dala som jej pomerne dosť bodov. Niektoré časti sa mi páčili (spálený jazyk napr.), aj som sa pobavila, aj sa mi páčil námet.
Ale čo mi najviac vadilo a čo by som na tvojom mieste vypustila je tá časť o povraždenej rodine. Tá je extrémne neuveriteľná a podľa mňa sa tam nehodí. Navyše sme sa ani nič nedozvedeli o tom, ako sa to stalo. Proste tá zmes absencie pamäte aj citov mi tam nesedí a celý čas premýšľam, či je to hlavnej postave jedno alebo smúti (lebo smútenie je pre mňa dosť neuveriteľné pri tom, ako je to napísané). Skrátka by sa mi to viac páčilo ako taká čierna komédia o konci sveta. Lebo niektoré repliky sú ozaj dobré a humorné ladenie sa mi páčilo.
09.11.2023
Tak z tejto poviedky mám veľmi zmiešané pocity, ale dala som jej pomerne dosť bodov. Niektoré časti sa mi páčili (spálený jazyk napr.), aj som sa pobavila, aj sa mi páčil námet.
Ale čo mi najviac vadilo a čo by som na tvojom mieste vypustila je tá časť o povraždenej rodine. Tá je extrémne neuveriteľná a podľa mňa sa tam nehodí. Navyše sme sa ani nič nedozvedeli o tom, ako sa to stalo. Proste tá zmes absencie pamäte aj citov mi tam nesedí a celý čas premýšľam, či je to hlavnej postave jedno alebo smúti (lebo smútenie je pre mňa dosť neuveriteľné pri tom, ako je to napísané). Skrátka by sa mi to viac páčilo ako taká čierna komédia o konci sveta. Lebo niektoré repliky sú ozaj dobré a humorné ladenie sa mi páčilo.
09.11.2023
Veles
Vďaka za komentáre :) Je dosť cítiť, že túto poviedku som napísal len za dva, tri večery, sem som ju posielal na poslednú chvíľu. Na začiatku som mal inú predstavu, ako sa to zakončí, ale nakoniec z toho vzniklo niečo iné :D Bohužiaľ som nemal dosť času celé to učesať a zmeniť všetko, čo bolo treba, to ma mrzí. Ale aj také sa občas stáva. Som rád, že ste našli niečo, čo sa vám aj páčilo :)
10.11.2023
Vďaka za komentáre :) Je dosť cítiť, že túto poviedku som napísal len za dva, tri večery, sem som ju posielal na poslednú chvíľu. Na začiatku som mal inú predstavu, ako sa to zakončí, ale nakoniec z toho vzniklo niečo iné :D Bohužiaľ som nemal dosť času celé to učesať a zmeniť všetko, čo bolo treba, to ma mrzí. Ale aj také sa občas stáva. Som rád, že ste našli niečo, čo sa vám aj páčilo :)
10.11.2023
MartinB
Ale je podľa mňa lepšia ako tá, ktorú si mi posielal na betaread, čiže dobré rozhodnutie poslať túto.
10.11.2023
Ale je podľa mňa lepšia ako tá, ktorú si mi posielal na betaread, čiže dobré rozhodnutie poslať túto.
10.11.2023
Lucika
Ja k tomu nemám asi veľmi čo dodať, rozhovor diabla s mužom sa mi páčil a scéna s jazykom bola vtipná :D Niektoré veci som ti spomínala už v betareade. Ten dôvod prečo ich zabil a možno hlbšie pocity smútku tam chýbajú aj mne. Každopádne, je to super, na to, že si to napísal za taký krátky čas :) Vedela by som si predstaviť aj nejaké pokračovanie
12.11.2023
Ja k tomu nemám asi veľmi čo dodať, rozhovor diabla s mužom sa mi páčil a scéna s jazykom bola vtipná :D Niektoré veci som ti spomínala už v betareade. Ten dôvod prečo ich zabil a možno hlbšie pocity smútku tam chýbajú aj mne. Každopádne, je to super, na to, že si to napísal za taký krátky čas :) Vedela by som si predstaviť aj nejaké pokračovanie
12.11.2023
Hieronymus
Nie je to zlé aj napriek tým dvom, trom večerom. Konverzačka ako vždy, miestami som sa zasmial, pobavil som sa.
Podľa mňa by ten začiatok fungoval aj bez prvých dvoch viet, keby sme nevedeli, kde sa nachádzame.
Potom veta: "Muž netušil prečo, no okamžite pocítil odpor ku tomu, ktorému patril. Nevedel prečo, no každá hláska v ňom rezonovala, prebúdzala čudné, nepríjemné pocity." Príde mi to ako rovnaká informácia v oboch vetách, ale o tom by sa asi dalo diskutovať.
A potom: "Len čo ich „balvan“ zbadal, vydral sa z neho nervy drásajúci výkrik a rozbehol sa priamo na nich." Skôr by som použil slovol valil sa, predsa len, keď je to niečo šutroidné, tak si neviem predstaviť ako to beží.
Viem, že si to neučesal, ale nedalo mi to nevypichnúť.
Celkovo poviedku znižuje to, čo si aj sám priznal. Začal si s jednou vecou v hlave a skončil s druhou na papieri. Z tragédie si prešiel do čiernej komédie, čo by nebolo zlé, len tej tragédie je tam priveľa a ako už bolo spomenuté, hlavná postava to nejak extra neprežíva. Keby tam bolo menej tragédie, tak je v to v pohode. Ale na druhej strane, to, čo malo byť vtipné mi aj vtipné prišlo, takže v tomto smere fajn.
Inak pripomenulo mi to jednu knihu, kde bol Boh zlý a hlavnú postavu naháňal, až kým v neho nezačala veriť. Veľmi temná vec :D
A tak, pobavilo, dobre sa to čítalo, len atmosférou tam bolo raz tam, raz tam.
22.11.2023
Nie je to zlé aj napriek tým dvom, trom večerom. Konverzačka ako vždy, miestami som sa zasmial, pobavil som sa.
Podľa mňa by ten začiatok fungoval aj bez prvých dvoch viet, keby sme nevedeli, kde sa nachádzame.
Potom veta: "Muž netušil prečo, no okamžite pocítil odpor ku tomu, ktorému patril. Nevedel prečo, no každá hláska v ňom rezonovala, prebúdzala čudné, nepríjemné pocity." Príde mi to ako rovnaká informácia v oboch vetách, ale o tom by sa asi dalo diskutovať.
A potom: "Len čo ich „balvan“ zbadal, vydral sa z neho nervy drásajúci výkrik a rozbehol sa priamo na nich." Skôr by som použil slovol valil sa, predsa len, keď je to niečo šutroidné, tak si neviem predstaviť ako to beží.
Viem, že si to neučesal, ale nedalo mi to nevypichnúť.
Celkovo poviedku znižuje to, čo si aj sám priznal. Začal si s jednou vecou v hlave a skončil s druhou na papieri. Z tragédie si prešiel do čiernej komédie, čo by nebolo zlé, len tej tragédie je tam priveľa a ako už bolo spomenuté, hlavná postava to nejak extra neprežíva. Keby tam bolo menej tragédie, tak je v to v pohode. Ale na druhej strane, to, čo malo byť vtipné mi aj vtipné prišlo, takže v tomto smere fajn.
Inak pripomenulo mi to jednu knihu, kde bol Boh zlý a hlavnú postavu naháňal, až kým v neho nezačala veriť. Veľmi temná vec :D
A tak, pobavilo, dobre sa to čítalo, len atmosférou tam bolo raz tam, raz tam.
22.11.2023
Martin Hlavňa
Čítalo sa to dobre a síce ma zopár vecí vyrošovalo, nakoniec mi to najviac pokazil záver, ktorý ma sklamal. Áno chápem, že sa vydali pátrať po anjeloch v štýle ala John Wick, ale príde mi to tam také trošku nasilu. Miestami som ale pobavil, a páčila sa mi chémia medzi hlavnou postavou a diablom.
28.11.2023
Čítalo sa to dobre a síce ma zopár vecí vyrošovalo, nakoniec mi to najviac pokazil záver, ktorý ma sklamal. Áno chápem, že sa vydali pátrať po anjeloch v štýle ala John Wick, ale príde mi to tam také trošku nasilu. Miestami som ale pobavil, a páčila sa mi chémia medzi hlavnou postavou a diablom.
28.11.2023
Olex
Ahoj,
mám veľmi rada príbehy na tému nebo-peklo:) Myslím, že vzhľadom k tomu, že hrdina trpel anamnézou, bolo jeho chovanie uveriteľné (popis zhrozenia zo smrti akýchsi „cudzích“ ľudí dostatočný). Ľudská myseľ môže zlé zážitky, ktoré nedokáže spracovať, potlačiť. Neskôr sa so stratou vyrovnával tak, že sa mstil, aj to mi prišlo uveriteľné. Čo iného by robil? Váľal sa po zemi a šklbal si vlasy? Toto nebol ten typ príbehu. Že ho anjeli donútili zabiť rodinu, takto proste pracovali v kostoloch. Veľmi by ma zaujímal Boží zámer, keď toto všetko rozbehol. Je tam veľa preklepov, stačila by trocha trpezlivosti, proste zaslať poviedku až do ďalšieho kola súťaže a bolo by to perfektné.
29.11.2023
Ahoj,
mám veľmi rada príbehy na tému nebo-peklo:) Myslím, že vzhľadom k tomu, že hrdina trpel anamnézou, bolo jeho chovanie uveriteľné (popis zhrozenia zo smrti akýchsi „cudzích“ ľudí dostatočný). Ľudská myseľ môže zlé zážitky, ktoré nedokáže spracovať, potlačiť. Neskôr sa so stratou vyrovnával tak, že sa mstil, aj to mi prišlo uveriteľné. Čo iného by robil? Váľal sa po zemi a šklbal si vlasy? Toto nebol ten typ príbehu. Že ho anjeli donútili zabiť rodinu, takto proste pracovali v kostoloch. Veľmi by ma zaujímal Boží zámer, keď toto všetko rozbehol. Je tam veľa preklepov, stačila by trocha trpezlivosti, proste zaslať poviedku až do ďalšieho kola súťaže a bolo by to perfektné.
29.11.2023
Veles
Ďakujem Olex :) Tie preklepy ma mrzia, mohol som si to ešte raz teoreticky prečítať než som to poslal, ale to už nezmením. Minimálne mi ale takáto skúsenosť stačí, už viac asi nezačnem takto neskoro písať novú poviedku :D
Martin, tam moc nepasuje, priznávam. Najprv to malo byť celé temné, s temnejším koncom, ani som si neuvedomil, že by to mohla byť čierna komédia ku koncu. Nakoniec som to zakončil prvým nápadom, ktorý som dostal. Teraz by som sa s tým viac vyhral... Ale to už je nepodstatné.
Každopádne ďakujem za všetky komentáre :)
29.11.2023
Ďakujem Olex :) Tie preklepy ma mrzia, mohol som si to ešte raz teoreticky prečítať než som to poslal, ale to už nezmením. Minimálne mi ale takáto skúsenosť stačí, už viac asi nezačnem takto neskoro písať novú poviedku :D
Martin, tam moc nepasuje, priznávam. Najprv to malo byť celé temné, s temnejším koncom, ani som si neuvedomil, že by to mohla byť čierna komédia ku koncu. Nakoniec som to zakončil prvým nápadom, ktorý som dostal. Teraz by som sa s tým viac vyhral... Ale to už je nepodstatné.
Každopádne ďakujem za všetky komentáre :)
29.11.2023