Slnko zapadlo, vyšiel mesiac.

Noc zhodila závoj na mesto a ono sa na protest rozžiarilo, aby prerazilo tmu. Nie, dnes sa nebude spať, život je práve teraz svieži ako biele odhalené ramená žien.

Benedikt sa postavil na parket a rozbalil na prítomných vskutku vydarené tanečné kreácie, čo pritiahlo pohľady dám, ktoré postávali pri pulte a po smene v neďalekých kanceláriách zapíjali stereotyp.

Tanečníkove podpätky klopkali v rytme swingu, veselo lúskal prstami, akoby tu bol svet od svojho prvopočiatku len pre neho.

Zaostril pohľadom k baru a prezrel si dnešnú nádielku nočných kvetiniek, ktorých vône sa miesili v priestore tmavého klubu, čím výdatne prispievali sobotnej poblúznenej nálade. Opitým krokom zamieril k tmavovláske s plnými perami a dosť hlbokým výstrihom.

„Pozvem vás na pohárik?“

Brunetka, ktorá ho doteraz sledovala, otočila mlčky hlavu späť k baru. Chvíľu ho nechala vycukať, a potom rukou naznačila, že jej môže kúpiť drink.

Pohľadom prebehol po zbytku tekutiny v pohári a požiadal barmana o Krvavú Mary.

„Som Mary,“ podala mu ruku a zachichotala sa.

„Som Benedikt,“ tiež sa na ňu usmial. Na dnešnú noc si našiel vskutku šťavnatý kúsok. Urobí ju šťastnou.

Držal ju okolo pásu a jeho oči sľubovali prebdenú noc plnú horúcich dotykov. Rada sa nechala zlákať.

„Bývam tu neďaleko,“ zhodil zo seba kabát a prehodil jej ho cez plecia. Pritisol si ju k sebe, aby ju chránil pred zimou.

Kráčali osvetlenými ulicami. Cítila nedočkavosť, jeho telo pritisnuté na ňu elektrizovalo.

„Už tam budeme,“ opýtala sa dychtivo.

„Neboj, za chvíľu sme doma.“

Začula mumlanie, akoby bolo blízko a zároveň ďaleko.

„Čo to je?“ zbystrila.

Stále ju pevne držal. Vtom si uvedomila, že ju nechce chrániť pred zimou, drží ju preto, aby neutiekla. Ucítila pazúry na krku. Najprv ju len poškriabali, ale za krátku chvíľu sa jej zaborili do krku. Zuby presekli jemnú bielu kožu. Vykríkla mu do dlane, ktorá neúprosne zvuk tlmila.

Potvora sa labužnícky kŕmila nádherným plným ženským telom. Oblizovala si všetky prstíky. Benedikt už mohol povoliť zovretie. Mlčky sa posadil na lavičku a občas sa obzrel do húštiny, ako telo nerozvážnej Mary mizne v jeho milej. Z kríkov sa ozvalo grgnutie.

Vedľa neho sa posadila nevesta.

„Dobre si sa napapala?“

Žena so spokojným úsmevom prikývla a zdvihla si závoj z tváre. Vášnivo ju pobozkal. Musel počkať, kým sa Lili nakŕmi, inak by zjedla jeho, nemôže za to. Jeho milovaná manželka je nemŕtva. Zadusila sa na svadobnej hostine kosťou z ryby. Vždy rada papala.