Čierna Annis
Dedinku na okraji lesa začalo sužovať neznáme zlo. Láska Svena a Adrie bude podrobná skúške.
Dvere stodoly potichu zavŕzgali. Prišla. Sven pocítil v žalúdku chvenie, akoby sa s ňou stretol prvýkrát. Dievčina sa naňho žiarivo usmiala. Podišla k nemu a na líce mu vtisla horúci bozk.
„Ako to, že sa ti dnes podarilo prísť tak skoro?“ spýtala sa dychtivo.
„Rúbal som ostošesť, aby mi starý Lock dal priepustku. Len aby som bol čím skôr pri tebe, drahá Adria.“
„Lock ti dal vážne voľno?“ premerala si ho s podozrením.
„Naozaj. Neboj sa, nezdrhol som,“ uistil ju, keď videl, že mu stále neverí. Ani sa jej nečudoval. Lock mal výbušnú povahu a Svena vždy podceňoval. Ale dnes mu to ukázal.
Adria mu pohladila mocné ramená.
Telom mu prebehla vlna vzrušenia. „Som rád, že si tu,“ zašepkal jej do ucha. Prstami ju poláskal na krku. Naskákali jej zimomriavky. „Pamätáš si, na našu prvú schôdzku?“
Odtiahla sa a prerušila tak hustnúce iskrenie. V tvári sa jej zračila detinská radosť. „Myslíš, keď sme boli malí? A skákali sme odtiaľ zhora do óbrovskej kopy sena?“ rukami opísala polkruh.
„Presne. Už vtedy som túžil byť po tvojom boku.“
„Nepreháňaj,“ naoko sa zamračila.
„Myslím to úplne vážne,“ pritiahol si ju k sebe. „Vieš prečo ťa tak veľmi ľúbim?“
Zahľadela sa mu do očí. „Lebo naša láska rastie spolu s nami.“
„To je tak nechutné,“ podpichol ju.
„Skôr romantické,“ zachichotala sa.
Ich pery sa približovali.
Dedinou sa náhle rozozneli zvony. Sven ustrnul s rukou v Adriiných vlasoch. Vzdialenosť medzi ich perami sa zväčšila.
„Ďalší útok!“ vyhŕkla a oči predtým naplnené radosťou prekryl tieň strachu. Vyzrela zo stodoly. Ľudia sa už zbiehali na námestie.
Sven ju pevne chytil za ruku. Cítil, ako sa zachvela. „Hej,“ pošepol, „som s tebou.“
Mlčky vykročili a pridali sa k ostatným.
Pred hlúčikom postávajúcich bol richtár. Držal za rameno chlapca bledého ako sneh. Triasol sa.
„Za bieleho dňa?“ spýtal sa ktosi.
„Bohužiaľ, je to tak. Nobelovie chlapec bol toho svedkom.“
Davom preletelo zhíknutie.
„Čo urobíme?“
„Treba zájsť za bylinkárkou. Ona nám poradí.“
„Hlúposť! Berme vidly, fakle a poďme to vyriešiť po svojom.“
„Veď ani nevieme, čo sa deje.“
Atmosféra v dave bola nabitá ako vzduch pred búrkou. Richtár zdvihol ruku, aby ľudí utíšil. Druhou stále podopieral chlapca, ktorý vyzeral, že bude každú chvíľu zvracať.
„K-kto to bol tentoraz?“ otázku vyslovila Adria.
Richtár pevnejšie zovrel plece nešťastníkovi. „Jeho sestra.“
Vtom sa chlapec zosypal. Ležal na zemi a jeho telo sa otriasalo vzlykmi.
„Kde je?“ ozval sa im za chrbtom náhlivý hlas. „Renley?“ Pomedzi ľudí sa predieral muž. V pätách mu bola jeho žena.
„Mama, otec!“ Renley sa pozviechal. Tvár mal zmáčanú smútkom.
„Kde je Lily?“ otec sa synovi zahľadel do očí.
Jeho matka padla na kolená. Pochopila.
Obkľúčilo ich ťaživé ticho.
Renley zašepkal, akoby sa to bál vysloviť nahlas. „Zobrala si ju.“
*
„Najbližšie dni ma čaká veľa práce,“ hovoril Sven Adrii a ťahal zo studne vedro s vodou. „Locka zavalil strom. Zase na mňa hučal, keď sa to stalo. Ja som bol na odchode, otočil som sa mu chrbtom. Nemohol som sa už nechať urážať. A vtom tresk! Žije, no nie je na tom dobre. Odniesli ho na...“
„Ja už nemôžem čakať,“ skočila mu do reči, akoby ani nevnímala, čo jej hovoril. Nervózne prešľapovala vedľa neho. „Veľmi sa bojím. Už tri noci som takmer nespala.“
Sven postavil vedro na zem a tuho ju objal. Chvela sa. Chápal ju. Ako deti sa napočúvali mnoho príbehov o temných bytostiach žijúcich v okolitých lesoch. Slúžili na strašenie neposlušných detí. No odkedy Renley opísal čudesnú postavu, ktorá zobrala jeho sestru, mnoho ľudí sa bálo vyjsť na ulicu. On si však stále nebol istý, čomu má veriť. Možno bol chlapec iba vystrašený a videl bubákov tam, kde nie sú. A pritom mohol v dedine vyčíňať obyčajný človek. Časy sú ťažké, kde-koho prepadne zúfalstvo a vykoná niečo, čo sa už nedá vrátiť späť.
„Ochránim ťa, Adria,“ zašepkal, aby jej dodal odvahu.
„Nemôžeš byť stále so mnou. Sám máš dosť práce. Ale, možno je tu niečo, čo by sa dalo spraviť. Po tom...“ preglgla, „po tom by som mohla byť naozaj v bezpečí.“
„Po čom?“ v prvej chvíli nechápal.
Pozrela naňho prísne. „Už som ti to vravela. Nepočúval si ma?“
„Počkaj, ty myslíš...“
„Áno,“ založila si ruky v bok.
„Ľúbim ťa,“ na pery jej vtisol bozk, „ale naozaj to chceš za takýchto okolností?“
„Buď chlap! Aj tak na nič iné nemyslíte,“ odtiahla sa a sadla si na múrik. Zapadajúce slnko poslednýkrát pohladilo jej zlatisté vlasy.
Sven mlčal. Vedel, že z nej hovorí strach.
„Nevrav mi, že by sa to medzi nami nestalo aj tak. Vtedy v stodole... keby nezvonili na poplach,“ skúsila miernejšie.
„Asi máš pravdu,“ priznal a znova pocítil túžbu. „Ale nie je isté, že démon...“
„Zmizli už tri dievčatá. Panny! Aký dôkaz ešte potrebuješ?“ otočila sa naňho, od hnevu mala pevne stisnuté pery. „Alebo možno keby sme zašli za ňou,“ pozrela naňho s nádejou. „Ona určite vie, čo sa deje a ako z toho von.“
„Za tou starou bylinkárkou? Prosím ťa, čo tá by už len zmohla. Ani len richtár sa na ňu obrátiť nechce. A keby aj, za mágiu sa vždy platí,“ ohradil sa trochu namosúrene.
Adriine oči sa znova naplnili hnevom. „Si zbabelý. Bojíš sa jej.“
„Nebojím sa jej. Bojím sa toho, čo by od nás mohla požadovať,“ počul o prípade, keď chcela žena z dediny vyliečiť syna chorého na okyckanicu. Za protilátku vraj požadovala styk s vyliečeným chlapcom. Pri tom pomyslení ho striaslo.
„Radšej by som niečo prisľúbila jej, ako žiť v tomto strachu,“ Adria zdvihla vedro a otočila sa mu chrbtom. „Musím ísť. Stmieva sa.“
„Odprevadím ťa.“
„Zvládnem to sama. Veď to mám iba kúsok.“
Sven si ťažko povzdychol. Vedel, že keď je nahnevaná, neradno sa jej stavať do cesty. No nedalo mu to. Nerád sa s ňou takto lúčil. A navyše sa o ňu bál. Aj keď si myslel, že trochu preháňa. S hlbokým nádychom sa vybral za jej miznúcou siluetou.
„Adria, počkaj!“
Zastavila. Ale nepozrela naňho. Zahľadela sa niekam k lesu.
Začul to aj on. Zvláštne šušťanie, akoby vzduchom letelo niečo veľké. Do tela sa mu vkradol neblahý pocit.
„Adria!“ bol od nej len niekoľko siah.
Obzrela sa, v očiach jej stihol zazrieť hrôzu, keď sa pred ňou zjavila postava v plášti. Objali ju ruky s dlhými pazúrmi. Začul škrek, od ktorého mu šli prasknúť bubienky. Zahalil ich čierny dym a už ich nebolo.
*
„Čo tu chceš, chlapče? Je už tma,“ starena pozerala na zadychčaného mladíka vo dverách.
„Prosím, vy jediná o tom niečo musíte vedieť,“ Svenovi udrela do nosa vôňa zmesi byliniek. Tep sa mu mierne spomalil.
Starena odstúpila, aby vošiel. Musel sa prikrčiť, aby si neudrel hlavu.
V chalúpke sa vznášal opar. Nad ohňom v kozube visel kotlík. Starena zobrala do ruky hrsť byliniek a varechu. Premiešala jeho obsah.
„Nechcel som veriť, že sa to deje naozaj,“ začal Sven. Rukávom si nervózne utrel spotené čelo. „Boli to len také povedačky.“
„Každá rozprávka či legenda je založená na skutočnosti,“ starena sa presúvala po chalupe, prehľadávala poličky a skrinky.
„Takže vy viete...“
„Samozrejme, že viem. To len v dedine mi neveria. Opovrhujú mnou, len preto, že viem o veciach, o ktorých sa im ani len nesnívalo. Kde som to len...“ šmátrala na stole plnom zeleniny a fľaštičiek.
„Prosím, pomôžte mi,“ v mysli sa mu vynorili obrazy toho, čo by mohla požadovať za protislužbu. V tej chvíli mu to však bolo jedno. Pre Adriu spraví všetko.
Pozrela naňho. Tvár mala posiatu vráskami, avšak malé oči pôsobili vzhľadom na jej pokročilý vek nezvyčajne čulo.
„Počas tohto letného slnovratu nastalo neobvyklé postavenie planét,“ odmlčala sa. V kotle za ňou to nahlas bublalo. „Spojenie Saturnu a Jupitera predurčilo otvorenie priechodu v jaskyni. Tam, kde bola kedysi dávno zakliata Čierna Annis.“
Svenovi prebehli po chrbte zimomriavky. Srdce sa mu znova splašene rozbúchalo.
„Videl si ju,“ povedala, akoby mu čítala myšlienky.
Prikývol. „Viete ako ju poraziť?“ s nádejou pozrel na kotlík a dúfal, že v ňom má silný odvar, ktorý mu pomôže.
Starena si zrazu klepla po čele a stratila sa v malej komore. Vyšla odtiaľ s mrkvou v ruke. Celú ju hodila do kotlíka.
„Máte tam niečo pre mňa? Na porazenie strigy?“ Sven začínal strácať trpezlivosť.
„Kdeže, to mám večeru,“ odvetila a premiešala ju.
„Tak pomôžete mi?“ vyštekol. Pomyslel si, že baba je senilná a on sem prišiel zbytočne. Adrii sa zatiaľ čas neúprosne krátil. „No tak. Musí existovať spôsob. Dám vám čokoľvek,“ predstava, že by svoju lásku už nikdy nedržal v náručí, bola neúnosná aj napriek strachu zo strigy.
„Chlapče, chlapče,“ obrátila sa naňho. „Nie ja budem niečo požadovať na oplátku,“ pokývala hlavou. „Lež aby si sa k nej dostal, bude ťa to stáť veľa.“
„Takže mi pomôžete?“
„Iba ak si ochotný to podstúpiť.“
„Čokoľvek.“
*
Sven sa prudko posadil na posteli. Vlasy sa mu lepili na čelo a obliečky boli zmáčané potom. Jeho podvedomie sa v spánku snažilo spracovať to, čo sa dozvedel. Čo musí urobiť. Pohľad mu skĺzol na stolík vedľa postele. Zapálil petrolejku.
Stála tam. Malá fľaštička s priezračnou tekutinou.
Je naozaj možné, že by to fungovalo? Čo ak je v tom len obyčajná voda? Zdalo sa mu šialené, že stačí, aby sa napil pred tým, ako... Pošúchal si spánky. Hruď mu zvieral stiesnený pocit, akoby sa naňho valila ťarcha celého sveta.
Bolo však zvláštne, že hneď vedel, koho si vyberie. To meno sa mu zjavilo v mysli už v stareninej chalupe a teraz sa mu znova dralo na povrch. Vzhľadom na vývoj posledných udalostí mu to celkom dávalo zmysel.
„Nie!“ buchol päsťou do periny. „To predsa nemôžem urobiť,“ sklonil hlavu do dlaní.
Myšlienky sa mu prevaľovali jedna cez druhú ako hmla v horách za súmraku. Od Adriinho zmiznutia prešlo iba pár hodín, no on mal pocit, že to trvá večnosť. Okrem nej už nemal nikoho. Predstavil si aký by bol život bez nej. Vnútro mu naplnila bolestivá prázdnota. Rozhodol sa. Musí ju zachrániť.
*
Miestnosťou sa ozývalo prerývané dýchanie drevorubača Locka. Vnútorné zranenia sa hojili veľmi ťažko. Medici mu už vraj nevedeli pomôcť. Oči mal privreté, zdalo sa, že spí. Nad ním sa pomaly dvíhala poduška. Keď sa dotkla jeho tváre, Lock sa náhle strhol. Začal sa metať. Ruky, ktoré držali vankúš, nepoľavili. Lock ich nahmatal, stláčal ich, škriabal.
Boj po chvíli ustal.
*
Sven kráčal pustým lesom. Spoločnosť mu robila iba nezapálená fakľa, dýka za opaskom a výčitky. Slnko práve vyšlo nad obzor, no v jeho mysli sa tvorili mračná. Obaľovali jeho vnútro. Odvar a hrozný čin mu zatemnili úsudok. Len ťažko sa mu sústreďovalo. Občas musel zastať, bolo mu zle od žalúdka. Pozviechal sa a skontroloval či ide správnym smerom.
Našiel to. Obrovský dub, čo strážil vchod do jaskyne, sa nedal prehliadnuť. Jaskyňa na prvý pohľad pripomínala úkryt pre medvede. Z rozprávania stareny však vedel, že zvieratá sa tomuto miestu vyhýbajú oblúkom.
Pred vchodom zaváhal. Na hrudi mal ťaživý pocit. A nebolo to len kvôli hladu. Do žalúdka by teraz žiadnu poživeň aj tak nedostal. Pozrel na svoje doškriabané ruky. Triasli sa.
„Nie si prvý, čo ma prišiel žiadať o pomoc,“ v hlave mu zneli slová stareny, keď mu dávala fľaštičku s odvarom. „No možno budeš prvý, čo s touto znalosťou nejako naloží.“
Sven vykročil. Zreničky sa mu rozšírili, keď pohliadli do tmy. Zapálil fakľu a pokračoval do útrob jaskyne.
Mal pocit, že ho niekto prenasleduje, ale to sa len zvuky jeho krokov odrážali od chladných kamenných stien. Snažil sa myslieť na svoju milovanú Adriu, rozptýliť si myseľ. No čím hlbšie kráčal, tým hlbšie do duše mu zasadala temnota. Obrazy jeho lásky mu pred očami tancovali ako plamene na žiariacej fakli. Menili sa. Alebo sa menil on?
Z úvah ho vyrušila svetielkujúca hmlovina. Visela uprostred chodby. To musí byť ono, pomyslel si. Takže odvar predsa len fungoval. Ale za akú cenu? Obraz umierajúceho Locka ho bude mátať už naveky. Snažil sa tú myšlienku odohnať a pokúsil sa presvedčiť samého seba, že s tým dokáže žiť. Že to bolo potrebné. Nezáležalo na ničom, iba na Adrii.
Vdýchol vlhký vzduch a ponoril sa do hmly. Zatočilo sa mu v hlave. Keď prešiel na druhú stranu, obklopila ho tma. Strach a zmätenie sa znásobili. Akoby bol v nočnej more.
Začul tichý ston.
„Adria?“ precitol.
Žiadna odpoveď. Pohol sa dopredu, teraz už vyhasnutú fakľu držal stále pred sebou ako zbraň a druhou rukou vytiahol aj dýku. Zbadal svetlo. Ohne.
Už bol blízko, no vtom sa ozval uši drásajúci škrekot. Ozýval sa všade okolo neho, zaplnil celú jaskyňu, naplnil aj jeho. Padol na kolená, zbrane pustil z rúk a chránil si sluch. Od bolesti žmúril. Pred sebou zachytil pohyb.
Škrekot ustal. Otvoril oči. Od hrôzy mu vyrazilo dych.
Bledomodrá tvár pretiahnutá do desivého úškrnu odhaľovala ostré zuby. Spod plášťa vytŕčali železné pazúry, ktoré mala namiesto nechtov. Čierna Annis. Dlhé vlasy sa jej lepili po bokoch tváre a viali za ňou, keď sa ponáhľala pozrieť, kto narušil jej pokoj.
Zblízka naňho hľadeli neľudské čierne oči ponorené do zvráskavenej tváre. Náhle ho prepadla panika, že ho zožerie skôr, ako sa dostane k Adrii. Šmátral po dýke, pričom nespúšťal oči zo strigy. Nahmatal rúčku práve vtedy, keď sa k nemu Annis naklonila. Ale ona neútočila. Iba nasala vzduch okolo neho, zvrtla sa a vykročila preč.
Prekvapený Sven sa postavil a ako očarený ju nasledoval do ústia jaskyne. Strach z toho, čo tam nájde ho úplne opantal. Nohy mal ako z rôsolu.
Pohľad mu padol na kopu, okolo ktorej prešla Annis. Stiahlo mu žalúdok. Svetlo z neďalekého ohňa sa odrážalo na prázdnych očných bielkach. Zatajil dych, no vtom si uvedomil, že to nie je Adria. Bola to Renleyho sestra. Vydýchol si úľavou. Kúsok ďalej videl ďalšie dve telá. Ani jedno však nepatrilo tej, ktorú hľadal. Až vtedy si uvedomil zápach rozkladajúceho sa mäsa. Naplo ho. Pridal do kroku a viac sa neobzeral.
A potom zbadal ju. Kľačala na zemi. Bola otočená chrbtom, ale spoznal ju. Razom na všetko zabudol. Chcel ju hneď objať. Dýku si zastrčil za opasok a podišiel k nej.
„Adria?“ zháčil sa.
Telom jej šklblo, no neotočila sa, ani sa mu nerozbehla do náruče. Nepáčilo sa mu to. Pozrel na Annis. Sledovala ho, akoby čakala ako zareaguje.
Vystrel ruku, dotkol sa Adriinho pleca. Prekvapilo ho, aké ho mala chladné.
Zaskučala a odtiahla sa.
„To som ja,“ zašepkal.
Zrazu sa prudko postavila, až ho zrazila na zem.
A vtedy Sven pochopil. Kedysi bledá pokožka chytila svetlomodrý nádych. Oči, kedysi plné radosti zo života, teraz zívali prázdnotou. Už to nebola jeho Adria.
„Nie,“ hlesol. Nemohol uveriť, že prišiel neskoro. Na toto ho starena nepripravila. „Potrebujem ťa mať pri sebe,“ vystrel k nej ruky. Chcel, aby boli znova spolu. Musí sa to dať nejako zvrátiť! Starena bude vedieť, čo s tým. Musí ju k nej iba doviezť. Premýšľal, čo urobí, keď sa mu do popredia predral obraz. Obraz, kvôli ktorému sa v jeho duši usídlila temnota. Bolestivý výraz Locka. Vankúš a trasúce sa ruky.
Potriasol hlavou, aby to zahnal preč. Musí sa sústrediť. „Adria! Viem, že tam niekde si!“
Jeho bývalá láska sa pri tom mene strhla. Pričuchla si k nemu, tak ako to urobila aj Annis. V očiach sa jej zalesklo poznanie.
Vycítila jeho vinu? Vedela, čo musel urobiť, aby sa k nej dostal?
Vycerila zuby, ešte neboli také špicaté.
Otočil sa na Annis. Zdala sa mu zhrbenejšia a vráskavejšia ako pred chvíľou. Akoby z nej moc pomaly vyprchávala a prenášala sa na jeho Adriu. Sven pocítil v sebe veľký hnev nad tou nespravodlivosťou. Vytiahol dýku a rozbehol sa k Annis so slovami: „Pusti ju, počuješ?!“ Čepeľ dýky sa razom ocitla pri krku strigy. Ostrie prerazilo kožu. Z rany vytiekla hustá čierna krv. Annis však zareagovala s väčšou silou, než očakával. Vytočila mu zápästie, pretočila ho a sotila chrbtom do steny jaskyne. Tentoraz stála pred ním ona a dýku mal pod krkom Sven. Kútikom oka zazrel Adriu. Skučala, krútila sa a trhala si vlasy. Akoby nevedela, čo sa s ňou deje.
Úzkosť mu zovrela srdce. „Prosím, pusti ju,“ zašepkal. „Vezmi si mňa.“
Annis pomaly pokrútila hlavou. Prstom ukázala na Adriu. „To ona si ťa vezme,“ zašepkala prekvapivo ľudským hlasom. Pustila ho.
V tej chvíli pochopil. Iba pre to mu dovolila vidieť ju. Adria k nemu pribehla, zaborila svoje pazúry do jeho ramien a vydala zo seba škrek takmer podobný dospelej strige. Vedel, čo bude nasledovať. Vedel aj, že Adrii by nikdy neublížil. Nikdy. Naposledy pohliadol do očí, ktoré kedysi miloval, no teraz mu prišli cudzie.
Sklonil hlavu a odovzdane sa ponoril do temnoty v nich.
Lucika
Písanie je moja vášeň
Diskusia
Hieronymus
Mno... napísané fajn, aj príbehovo by to bolo v pohode, nebyť toho konca.
Mám málo informácii, aby som pochopil, prečo sa stalo, čo sa stalo. Aký bol význam toho gumidžúsu, ktorý dostal od stareny? Aký mala význam vražda Locka? Vôbec mi nie je jasné, ako by to malo prebiehať, keď by všetko išlo ako malo. Lebo, ako sa zdá, tak junák spravil všetko správne, ale nakoniec to zakapalo na tom, že meškal? Taktiež sa tam naznačuje niečo s temnotou, do ktorej padala jeho duša kvôli tej vražde, ale nechápem, čo to má znamenať. A prečo si vlastne striga vybrala Adriu ako svoju nástupkyňu? Iné baby sa jej rozkladali v jaskyni, ale Adria bola asi v niečom iná, v čom?
Škoda, toto mohla byť fajná hororová poviedka, takto to pre mňa na konci stratilo atmosféru, lebo som ničomu nechápal.
02.03.2024
Mno... napísané fajn, aj príbehovo by to bolo v pohode, nebyť toho konca.
Mám málo informácii, aby som pochopil, prečo sa stalo, čo sa stalo. Aký bol význam toho gumidžúsu, ktorý dostal od stareny? Aký mala význam vražda Locka? Vôbec mi nie je jasné, ako by to malo prebiehať, keď by všetko išlo ako malo. Lebo, ako sa zdá, tak junák spravil všetko správne, ale nakoniec to zakapalo na tom, že meškal? Taktiež sa tam naznačuje niečo s temnotou, do ktorej padala jeho duša kvôli tej vražde, ale nechápem, čo to má znamenať. A prečo si vlastne striga vybrala Adriu ako svoju nástupkyňu? Iné baby sa jej rozkladali v jaskyni, ale Adria bola asi v niečom iná, v čom?
Škoda, toto mohla byť fajná hororová poviedka, takto to pre mňa na konci stratilo atmosféru, lebo som ničomu nechápal.
02.03.2024
ama_rilla
Poviedka bola napísaná dobrým, zaujímavým štýlom. Na začiatku vo mne vyvolala zvedavosť, vtiahla ma do deja. Celkom slušne v úvode budovala atmosféru strachu a napätia. To je jej veľké plus. Problém ale mám s dejom. Ak som tomu správne pochopila, tak hlávnu hrdinku mohlo zachrániť to, ak by nebola panna. S týmto jej ale jej milovaný z neznámeho dôvodu nechce pomôcť. To je prvý neuveriteľný motív, pretože nevieme, prečo to nie je pre neho ok. Ľúbia sa, chcú byť spolu, on ma jednoduchý spôsob, ako hrdinke pomôže... no odmieta to. Predstavila som si, že to asi nie je pre neho morálne v poriadku, no následne vražda je pre neho prijateľnejšia... čo je zvláštne, ale nejako by sa to ešte dalo uhrať. Dostal teda nejaký zázračný nápoj, spáchal vraždu -prečo? Aby ho striga nezabila? Mala to byť ochrana? Dajme tomu, že mala. Prečo ale potom ho neochránila pred jeho milou, ktorá ešte nebola ani plne premenená? Mne by nevadilo, že vlastne sa nič nepodarilo, nedalo sa to zvrátiť...ale vadilo mi to,že záveru chyba aspoň nejaký vnútorný hoj, napätie, nejaká dilema... je to škoda, lebo sa to čítalo ozaj veľmi dobre.
02.03.2024
Poviedka bola napísaná dobrým, zaujímavým štýlom. Na začiatku vo mne vyvolala zvedavosť, vtiahla ma do deja. Celkom slušne v úvode budovala atmosféru strachu a napätia. To je jej veľké plus. Problém ale mám s dejom. Ak som tomu správne pochopila, tak hlávnu hrdinku mohlo zachrániť to, ak by nebola panna. S týmto jej ale jej milovaný z neznámeho dôvodu nechce pomôcť. To je prvý neuveriteľný motív, pretože nevieme, prečo to nie je pre neho ok. Ľúbia sa, chcú byť spolu, on ma jednoduchý spôsob, ako hrdinke pomôže... no odmieta to. Predstavila som si, že to asi nie je pre neho morálne v poriadku, no následne vražda je pre neho prijateľnejšia... čo je zvláštne, ale nejako by sa to ešte dalo uhrať. Dostal teda nejaký zázračný nápoj, spáchal vraždu -prečo? Aby ho striga nezabila? Mala to byť ochrana? Dajme tomu, že mala. Prečo ale potom ho neochránila pred jeho milou, ktorá ešte nebola ani plne premenená? Mne by nevadilo, že vlastne sa nič nepodarilo, nedalo sa to zvrátiť...ale vadilo mi to,že záveru chyba aspoň nejaký vnútorný hoj, napätie, nejaká dilema... je to škoda, lebo sa to čítalo ozaj veľmi dobre.
02.03.2024
Veles
Túto poviedku si mi posielala dávnejšie na betaread, ak sa nemýlim. Neviem už ale kedy to presne bolo, ani čo všetko sa v nej zmenilo.
Napísané to bolo dobre, čítalo sa to bez problémov. Koniec trochu hapruje. Príde mi to tak, že si to možno dlhšie prerábala/strávila viac času nad tým, takže automaticky vieš čo sa stalo/prečo to nevyšlo. Mne sa to isté už tiež zopár krát podarilo, že som čitateľom niečo nevysvetlil poriadne a potom mohli len rozmýšľať nad tým, čo sa vlastne stalo.
03.03.2024
Túto poviedku si mi posielala dávnejšie na betaread, ak sa nemýlim. Neviem už ale kedy to presne bolo, ani čo všetko sa v nej zmenilo.
Napísané to bolo dobre, čítalo sa to bez problémov. Koniec trochu hapruje. Príde mi to tak, že si to možno dlhšie prerábala/strávila viac času nad tým, takže automaticky vieš čo sa stalo/prečo to nevyšlo. Mne sa to isté už tiež zopár krát podarilo, že som čitateľom niečo nevysvetlil poriadne a potom mohli len rozmýšľať nad tým, čo sa vlastne stalo.
03.03.2024
Lucika
Veles to vystihol :/ viackrát som nad tým sedela a v hlave som mala dejové linky, ktoré som chcela dať von iba v náznakoch, ale zjavne mi to nevyšlo tak ako som chcela :D
Keď vypil odvar, musel spraviť nejaký zlý čin, po ktorom by sa mu duša poškvrnila a len vtedy by sa mu otvoril priechod v jaskyni.
Čo sa týka Adrie, nepovažovala som za také dôležité vyzdvihnúť nejaké jej vlastnosti alebo niečo, pre čo si Annis vybrala práve ju. Malo to byť proste tak, že skúšala nájsť svoju nasledovníčku a jednoducho ona jej sedela najviac. A navyše tým, že to bolo písané z pohľadu Svena, on aj tak nemal ako vedieť, prečo si vybrala práve ju. A pochybujem, že by mu to Annis prezradila ;)
To, že s Adriou nechcel spať, som si tiež myslela, že stačí odôvodnenie, že to proste nechcel za takých okolností. Veď príbeh sa odohráva hneď po útoku. A navyše, o tomto sa bavili tesne predtým, než ju uniesla Annis. Takže ani nebol čas na zmenu názoru :)
Na druhej strane to, že bol ochotný spraviť taký čin, že dokázal niekoho zabiť, malo zdôrazniť jeho lásku k nej. Keď sa tak veľmi bál, že ju navždy stratí, urobil by čokoľvek, aby ju mal naspäť.
No každopádne, pripomienky beriem, ten koniec nebol zrejme najšťastnejšie napísaný.
10.03.2024
Veles to vystihol :/ viackrát som nad tým sedela a v hlave som mala dejové linky, ktoré som chcela dať von iba v náznakoch, ale zjavne mi to nevyšlo tak ako som chcela :D
Keď vypil odvar, musel spraviť nejaký zlý čin, po ktorom by sa mu duša poškvrnila a len vtedy by sa mu otvoril priechod v jaskyni.
Čo sa týka Adrie, nepovažovala som za také dôležité vyzdvihnúť nejaké jej vlastnosti alebo niečo, pre čo si Annis vybrala práve ju. Malo to byť proste tak, že skúšala nájsť svoju nasledovníčku a jednoducho ona jej sedela najviac. A navyše tým, že to bolo písané z pohľadu Svena, on aj tak nemal ako vedieť, prečo si vybrala práve ju. A pochybujem, že by mu to Annis prezradila ;)
To, že s Adriou nechcel spať, som si tiež myslela, že stačí odôvodnenie, že to proste nechcel za takých okolností. Veď príbeh sa odohráva hneď po útoku. A navyše, o tomto sa bavili tesne predtým, než ju uniesla Annis. Takže ani nebol čas na zmenu názoru :)
Na druhej strane to, že bol ochotný spraviť taký čin, že dokázal niekoho zabiť, malo zdôrazniť jeho lásku k nej. Keď sa tak veľmi bál, že ju navždy stratí, urobil by čokoľvek, aby ju mal naspäť.
No každopádne, pripomienky beriem, ten koniec nebol zrejme najšťastnejšie napísaný.
10.03.2024
Martin Hlavňa
Pre mňa to bola ľahko nadpriemerná poviedka, ale koniec prišiel aj mne taký nijaký. Záležitosť s odvarom a vraždou som nemal problém pochopiť. Čítalo sa mi to dobre, pekne ma vtiahlo do deja. Z logiky ma najviac asi vyrušilo, keď sa zobudil spotený, skôr by som čakal, že celú noc presedí niekde pri sviečke a bude rozmýšľať, čo má robiť. Takto, pre mňa ostal zdegradovaný trochu ten šok, keď ju nestihol zachrániť.
12.03.2024
Pre mňa to bola ľahko nadpriemerná poviedka, ale koniec prišiel aj mne taký nijaký. Záležitosť s odvarom a vraždou som nemal problém pochopiť. Čítalo sa mi to dobre, pekne ma vtiahlo do deja. Z logiky ma najviac asi vyrušilo, keď sa zobudil spotený, skôr by som čakal, že celú noc presedí niekde pri sviečke a bude rozmýšľať, čo má robiť. Takto, pre mňa ostal zdegradovaný trochu ten šok, keď ju nestihol zachrániť.
12.03.2024
Tom Hotep
Pripadám si, ako by som dohral nejaké RPG a dostal sa do najhoršieho možného konca. Obluda neporazená a milá stratená. Naviac teraz sú tie potvory dve! Poviedka nebola vôbec zla, ten koniec bol trocha neuspokojivý, ale tak nemusia byť vždy len happy endy. Čo ma však naozaj otravovalo boli dve mená: Annis a Adria. V záverečnej konfrontácií sa mi strašne plietli a ja som nevedel, kto je kto.
23.03.2024
Pripadám si, ako by som dohral nejaké RPG a dostal sa do najhoršieho možného konca. Obluda neporazená a milá stratená. Naviac teraz sú tie potvory dve! Poviedka nebola vôbec zla, ten koniec bol trocha neuspokojivý, ale tak nemusia byť vždy len happy endy. Čo ma však naozaj otravovalo boli dve mená: Annis a Adria. V záverečnej konfrontácií sa mi strašne plietli a ja som nevedel, kto je kto.
23.03.2024
Scarecrow
Za mňa pekná poviedka, no ako už písali aj ostatní, ten koniec bolo treba vysvetliť trošku viac :) Samozrejme nie nejak natvrdo, ale v náznakoch. Alebo som len ja nechápavý :D
Inak sa mi to páčilo :) Temná atmosféra bola pekne vybudovaná
06.04.2024
Za mňa pekná poviedka, no ako už písali aj ostatní, ten koniec bolo treba vysvetliť trošku viac :) Samozrejme nie nejak natvrdo, ale v náznakoch. Alebo som len ja nechápavý :D
Inak sa mi to páčilo :) Temná atmosféra bola pekne vybudovaná
06.04.2024