„Okej, teraz sa prihlás a upgraduj si svoju postavu,“ zreval do mikrofónu Seržant.

Na druhej strane komunikačného portálu tiekli Noemi po čele potôčky potu.

„Up-čo?“ nechápavo čumela na obrazovku, škabajúc sa za uchom.

„Prihlás sa a vylepši postavu,“ opakoval Seržant hlasom, z ktorého sa trpezlivosť už dávno odporúčala.

„Makaj!“ dodal už so značne väčším kľudom.

Takto ho poznala - na začiatku impulzívny, počas Hry chladnokrvnejší než... No proste chladnokrvný. Chladnokrvný 2.0.

Ťukla na monitor. Horúci pot sa medzitým zmenil na nepríjemný studený závan. Zahnieždila sa a napravila si uniformu. Najbližšiu hodinu, možno hodinu a pol nebude čas na iný pohyb, než ten, ktorým ovláda svoju postavu. Konečne sa s oneskorením prihlásila.

Na obrazovke sa jej zjavila jej postava s biomechanickou výbavou a jetpackom na chrbte, štylizovaná do steampunku. Zbežne si prezrela dnešný tím.

V podstate bez zmien.

Vesmírny kovboj si hovoril Manny a lepšieho ostrostrelca ste si po svojom boku predstaviť nevedeli.

Sexy kočka, akási výbušná zmes Lary Croft a Trinity sa nazývala jednoducho G. Na boj zblízka s nožmi kukri úplná jednička. Ak niekto rozumie pojmu stealth, je to práve G.

Erebos sem snáď prišiel z úplne iného vesmíru. Jeho avatar tvoril proste len čierny kabát so širokou kapucňou, pod ktorou mu zelenkavo svetielkovali oči bez zorničiek. Macher cez hackovanie aj tých najzabezpečenejších bezpečnostných systémov. Zároveň človek, ktorý sa po Hre venoval upgradovaniu postáv z ukoristených zdrojov.

A na záver, samozrejme, Seržant. Seržo si dnes zvolil naoko nezakrytované brnenie asasínov z Betelgeuze a namiesto tradičnej zrkadlovej helmy... Och bože... To je snáď králik!

„Noemi,“ vracala sa do Seržantovho hlasu počiatočná panika, „mohla by si sa, kurva-drát, venovať svojmu avatarovi, odsúhlasiť upgrady a vstúpiť do Hry?“

Noemi nasucho preglgla. Keď tak pekne prosí... Schválila vylepšený jetpack a výsuvné odľahčené wakizashi na zápästiach.

Chcete vstúpiť do Hry? pýtala sa nenápadná tabuľka.

VSTÚPIŤ.

„Noemi vstupuje do Hry," riekla s hrčou v krku.

***

Dnešný battlefield vyzeral ako púštna krajina s niekoľkými barákmi na horizonte. Bionické náramky hlásili blížiacu sa piesočnú búrku, Noemi si preto stiahla priezor helmy nadol a zložitým tímovým gestom pozdravila dnešných Hráčov. Ostatní ju nasledovali - Manny a G si stiahli priezory nadol, Erebovi sa zmenila farba očí na žltú a Seržo zastrihal ušami. Nuž, každý máme svoje spôsoby.

„Plán je s menšími obmenami takmer rovnaký“, ozval sa Seržantov hlas súčasne, „nestrieľať do svojich, vzbudiť čo najmenšiu pozornosť a získať čo najviac zdrojov. Dnes vyzerajú zdroje takto...“

Pred očami sa im zjavil hologram maľovaného vajíčka. Mohli si ho prehliadnuť zo všetkých strán, než ho nahradil hologram antropomorfnej sliepky. Narozdiel od Seržantovho namakaného králika pôsobili skôr groteskným dojmom.

„... a toto je náš nepriateľ. Výnimočne ich dnes nešetrite - len sa snažte nespustiť poplach. Kto získa najviac vajíčok, má odo mňa extra pochvalu pred nastúpenou jednotkou. Ale kto zabije najviac týchto parchantov, získa až osemdesiatpercentný upgrade do najbližšej Hry. Snáď už nikomu nemusím vysvetľovať, čo upgrade je,“ dodal Seržant sucho a mrdol fúzikmi smerom k Noemi.

„Rozchod!“ zavelil.

Noemi zapla trysky jetpacku a zúfalo si želala, aby práve ona získala ten sľúbený maxi-upgrade. V tíme bola nováčikom a tak si nerozvážne vybrala na začiatku namiesto strelných zbraní jetpack a zbrane na boj zblízka. Čo by teraz dala za naleštené hlavne rotačného guľometu, aké mal k dispozícii kovboj Manny. A vôbec by nemuseli ladiť s jej steampunkovým lookom. Ach, keď tie skiny sú tak lákavé....

Noemi zapla trysky jetpacku a vzniesla sa do vzduchu. Nečakaná piesočná smršť zaútočila bez varovania a zmietla zvyšok jej tímu na duny za ňou. Erebovi blikali oči - bol offline!

Seržant sa na ňu bezmocne díval ochromenými očkami. Žiadne známky online života nejavili ani Manny a G.

Toto nebola štandardná situácia a tutorial ju na túto eventualitu taktiež nepripravil.

Hra bola hacknutá a na všetko bola sama!

***

Keď sa už aj tretie slnko pomaly blížilo za obzor a teplota sa konečne dala do pozemského normálu, od horizontu sa unavene potácala krvou zmáčaná postava. Odhodila vybitý jetpack a buchla sa do pŕs, aby sa jej biomecha brnenie zrolovalo do opasku a jej rozpálená koža sa mohla schladiť. V doráňaných rukách niesla posledné dva vajcia. V diaľke za ňou sa povaľovali telá bezpočtov slepačích antropomorfov. A pred ňou vstával z púštneho prachu jej tri hodiny pozemského času zneschopnený tím.

Vyzbierala všetky vajcia.

Zabila všetkých slepičiakov.

A Seržo nešetril chválou.

***

Konečne boli všetci doma, v bezpečí za svojimi obrazovkami sa prezliekali zo zvláštnych uniforiem, ktoré ich vtiahli do Hry efektívnejšie, než akákoľvek zastaraná virtuálna realita. Len Seržant a Noemi ešte končili rozhovor obvyklými zdvorilostnými frázami.

„Ste skvelý, šéfe,“ rozplývala sa Noemi, „najlepší gamemaster, akého si len viem predstaviť. A ten dnešok, to čo malo byť? Ako to robíte?“

Smiali sa už obaja.

„Rodinný recept,“ odvetil Seržant a odhlásil sa.

***

Starý muž zložil slúchadlá a zaspomínal sa. Bola to Biela sobota, pred päťdesiatimi rokmi, kedy légie generála Mahrema prvýkrát zaútočili. Presne päťdesiat rokov. A tieto decká nás bránia lepšie, než sme to kedy dokázali my. Vedia, čo robia, ale treba im to podať hravou formou. Vysvetľovať im, čo bola Veľká noc by bolo zbytočné; sám si nato sotva spomínal.

Seržo vedel, že Noemi to dokáže, len musel zvoliť to správne odľahčenie. A najmä z nepriateľa urobiť figúrku, s ktorou nebudú mať súcit.

Dnes to bol krst ohňom - alebo skúška vajcom?

Šiel spať, aj zajtra je deň.

A život je boj.