Tak presne toto naša hlavná hrdinka nečakala. Ďalší pocit sklamania. Clovek by povedal, že si už po toľkom čase zvykla, ale nie vážený čitateľ! Optimizmus našej hlavnej hrdinky zaváňa naivitou.Vždz dúfala, že jej výnimočný talent prinesie šťastie….alebo aspoň pocit, ktorý by jej prinášal pocit podobný šťastiu. Aspoň na chviľu. Avšak od malička jej výnimočný talent predstavoval skôr prekliatie. Asi sa pýtate, o aký talent ide. Nuž, fanfáry prosím! Naša životom skúšaná hrdinka je tieňochodec. Vďaka svojmu optimizmu chcela zmeniť svoje prekliatie na niečo užitočné. Naozaj užitočné!! Peniaze.

Bez slova sa zakrádala za svojou obeťou. Vonku to nebol žiaden problém. Vďaka vonkajšiemu hluku by si nik nevšimol, že ho niekto sleduje. Avšak vo vnútri, musela byť tichá ako myš. Občas dokonca ešte tichšia a občas sa dostala do riadne nepríjemných situáciií, pri ktorých len stála v kúte a dufala, že jej obeť bude čím skôr znovu v pohybe. Pevne dúfam milý čitateľ, že ťa nebude zaujímať, o aké situácie šlo!

Miestny mafiánsky boss bol dnes našťastie na dôležitom stretnutí, kde si prezal peniaze. Že si ich prebral, zistila náhodou. Sledovala svoj cieľ, ako prevzal od istého vysoko postaveného politika fľašu šampanského. Najskôr nechápala o čo v skutočnosti ide. S nechuťou si pomyslela, že sa v túto studenú noc postavila z postele zbytočne. Prekvapenie však prišlo, keď si mafiánsky boss, volajme ho Šaňo rozbil fľašu priamo vedľa auta. Také plytvanie ty idiot! Chcela zvresknúť. Našťastie to však nespravila, pretože na zemi ležal dôvod, prečo dnes zo spomínanej postele ťažkopádne vstala. Peniaze. Kopa peňazí. Teda nie kopa mincí, ale kopa papierových 200 eurových bankoviek. Nemala čas ich prepočítať, pretože Šaňo sa kvôli svojmu starostlivo vypestovanému bachoru zohol k zemi a napchal si ich všetky do sáčku. Ó áno, milý čitateľ! Rozumieš dobre. Tento tukom obrastený, chrčiaci ako buldoček Šaňo, nemal ani toľko úcty k svojmu dnešnému zárobku, aby si ho uložil na riadne a úctivé miesto ako sa patrí! Preto nemala naša hrdinka ani za mak výčitiek z toho, čo sa chystala dnes urobiť. Dnes sa totiž chystá krádež. Rada samu seba považovala skôr za hrdinku, ako za zlodeju. Veď predsa kradla len zloduchom. Prakticky by mohla byť ako moderný Jánošík, pretože brala len bohatým. Malo to však jeden háčik. Nedávala chudobným. Ak sa teda nerátala jej vlastná osoba, ktorá vyrastala v nižšej strednej vrstve. Potajomky sa jej tieň presunul do auta ku svojej dnešnej obeti. V takých malých priestoroch musela byť obzlášť opatrná, pretože sa musela ukrývať na miestach, kde by sa nik nečudoval, čo tam ten divný tieň robí. Dnešná obeť však mala viac práce s trávením dnešnej večere ako so ledovaním tieňov. Čo všetko si naša hrdinka musí vytrpeiť pre svoj zárobok! Pre svoj zimný únik do exotiky!

Po strasti plnej ceste do mafiánskej vily sa konečne ocitli v Šaniho obývačke. Tam vybral sáčok plný 200 euroviek a počítal. Poprosím fanfáry! Pred ňou sa ocitlo dvesto dvesto eurových bankoviek. Áno…rovných 40 000 eur. Niekoho by mohlo zaujímať, za aké služby dostal náš mafián toľko peňazí od politika. Ale našu hrdinku to nezaujímalo. Zaujímalo ju len, kedy pôjde Šaňo spať. Netrvalo to dlho, keďže bolo po jednej hodine nočnej. Šaňo si neunúval umyť svoje mafiánske zuby a neobliekol si svoje mafinánske pyžamo. Vyzliekol sa do tielka a ľahol si do svojej mafiánskej postele. Ona stála v kúte, dokonale splývala s tieňom a čakala na jeho mafiánsky chrapot. Po 20tich minútach chrapkania sa konečne odvážila vyjsť zo svojho tieňa. Do slova. Asi by ste mali vedieť, že pokiaľ chce tieňochodec chodiť v tieňoch, musí byť nahý. Preto nemala čas nazvyš kým sa začne rozvidnievať. Obliekla si nepríjemne spotenú košeľu svojej obete a natiahla jeho nohavice, ktoré si musela riadne utiahnuť opaskom. Srdce jej v hrudi bilo akoby jej šlo o život. V skutočnosti jej aj išlo. Pretože ak by ju Šaňo prichytil, viac by o nej nik nepočul. Ani jej susedia, ktorí sa neustále sťažujú na hlasnú hudbu z jej bytu. Nevskusne oblečená sa prikradla ku skrýši, kde boli peniaze ukryté a na odomknutie si jednoducho vzala Šaňove kľúče. Kedže jej jeho topánky boli hrozne velké, bolo zbytočné v nich šmatlať celú cestu. Hneď ako sa za ňou brána zatvorila, jej dych sa neskutočne zrýchlil a z úst jej išla para. Nohy jej mrzli, ale nevadilo jej to. Bežala niekoľko ulíc, až pribehla k taxíku. Taxikár si v tej tme nevšimol že je bosá, avšak jej oblečenie bolo nanajvýš nápadné. Náš taxikár bol však v tomto meste zvyknutý na čudákov a preto po ťažkom povzdychu jej dovolil nastúpiť a odviesť ju do bezpečia. Peniaze starostlivo uložila do svojej skrýše a nechutné oblečenie zahodila do skoša v kuchyni.

Ráno bolo nádherné. S pocitom vzrušenia z nočného dobrdružstva vstala s úsmevom a dobrou náladou. Čudné však bolo, keď jej ráno pri robení kávy zvonil zvonček. Je predsa sobota. Kto by zvonil v sobotu!? S pripraveným monológom o tom, ako je neslušné otravoavť slušných ľudí cez víkendové ráno otvorila dvere. S otvorenými dverami a ústami však zostala stáť ako prikovaná. Dobré ráno slečna Nikol. Pozdravil sa jej šarmantne muž stojaci pred prahom jej dverí. Pred jej dverami nestál nik iný, ako nechválne slávny politik, ktorý v tú noc odovzdával fľašu šampanského mafiánskemu bossovi.