Trpaslík unavene mávol rukou. „Odveďte ho, nech sa porozpráva s rybami.“

Muž uprostred miestnosti na sucho preglgol. Podišli k nemu dvaja elfovia, schmatli ho za ruky a nie príliš jemne mu naznačili, že jeho audiencia u Olafa, hlavy miestnej mafie, práve skončila. Zúbožene sklonil hlavu a nechal sa odvliecť. Vedel, že odpor je márny.

Vo dverách sa minuli s ďalším mužom. Ten sa za nimi obzrel a smutne pokrútil hlavou. Zaklopal o zárubňu dverí. „Dobrý večer, šéfe. Smiem?“

Olaf zdvihol pohľad od listu, ktorý začal čítať. Na tvári sa mu zjavil úsmev. „Peter, synak! Ty môžeš kedykoľvek. Poď, len poď ďalej.“

Peter prešiel ku stolu.

Olaf sa postavil na dosku stola a poriadne, po chlapsky svojho zverenca objal. Potom si obaja sadli.

Peter kývol hlavou k dverám. „Kam ste poslali Freda?“

„Ále... “ trpaslík znechutene odfrkol. „Vraj náš najlepší právnik! A nedokáže nášho muža dostať z väzenia!“

„Máte na mysli Jozefa? Toho, ktorého pristihli na mieste činu po tom, čo zavraždil šéfa konkurenčného gangu? A k tomu ďalších desať ľudí?“

„Áno.“

„Ale veď zariadil, aby mu namiesto trestu smrti dali len desať rokov!“

„To mi nestačí! Bol to môj najlepší nájomný vrah!“

„Keby bol tak dobrý, asi by sa nenechal chytiť...“ zamrmlal Peter.

„Prosím?!“

„Nič, nič... Dali ste ho utopiť?“

„Samozrejme! Pracovníkov, ktorý sú mi na nič, nestrpím! Nech je varovaním aj pre ostatných...“ zlovestne sa uškrnul.

Peter si nervózne odkašlal. „A viete, dúfam, že je vodník?“

Olafovi zamrzol úškrnok. Zmätene zažmurkal. „Ozaj?“

„Áno, pane. Pracuje pre nás už päť rokov. Myslel som, že to viete.“

Olaf chvíľu mlčal. Potom mávol rukou. „Nevadí, vyriešim to po tom. No prejdime k veci, Zavolal som si ťa, pretože do mesta sa naťahovala nová firma. Nejaký kamenár, vyrába náhrobné kamene.“

Peter prikývol. „Takže potrebujete, aby mu niekto vysvetlil, ako to u nás chodí?“

Trpaslík sa zasmial. „Presne tak! Zajtra očakávam jeho platbu v hotovosti.“

***

Na druhý deň sa Peter vybral za kamenárom. Šiel sám. Nepotreboval podporu. Aj napriek tomu, že bol medzi elfami, vílami, trpaslíkmi a vodníkmi jediný človek, ktorý pre Olafa pracoval, vyslúžil si u všetkých rešpekt. Nebolo to až tak ťažké. Stačilo svoje vyhrážky doslova plniť. Aj preto ho Olaf menoval hlavným vymáhačom. Niekto odmietol zaplatiť? Po tom, čo sa dotyčný prebudil na to, ako mu horí dom, svoj názor väčšinou rýchlo zmenil.

O niekoľko minút už stál pred kamenárovým domom. Dvere boli prekvapivo veľké. Zaklopal.

Dvere sa otvorili.

„Zdravím vás, volám sa Peter a...“ zarazil sa. Pred tvárou mal kamenné brucho. Vyvrátil hlavu dohora. Pozrel sa kamenárovi do drobných čiernych očí.

Bol to trol.

„Dobrý deň aj vám, pán Peter,“ pozdravil hlasom, ktorý znel ako rachot skál. „Ako vám môžem pomôcť?“

„Ja... ehm,“ Peter si odkašľal. „Prišiel som sem v mene Olafa Tvrdorudého, určite ste už o ňom počuli.“

Trol sa pokšrabal po hlave. „Nie, nič mi to nehovorí...“

„Ide o to,“ pokračoval Peter, „že náš šéf, Olaf, poskytuje všetkým v tomto meste ochranu. Samozrejme, za istý poplatok.“

„Ja ochranu nepotrebujem.“

O tom nepochybujem, pomyslel si Peter, keď sa zahľadel na jeho obrovské ruky. „Nikdy ale neviete, kedy sa niečo prihodí, pane“ na chvíľu sa odmlčal. „Čo ak by vám tu zrazu... čo ja viem... úplnou náhodu vypukol požiar?“

Trol sa rozhliadol po miestnosti. „To by bolo asi fajn. Videl som tu behať nejakú háveď.“

Peter nakukol do domu. Pohľad mu padol na kamenný stôl, kamenné stoličky a kamennú posteľ na kraji izby. Dom mal len prízemie a celý bol z kvalitnej tehly. Išlo v podstate o jednoduchú tehlovú kocku. Aj sám kamenár bol, ako každý trol, z nejakej bližšie nedefinovanej rudy. Jediný horľavý materiál mal trol na sebe a šlo o jednoduché plátené trenky. Peter s istotou vedel, že to je to posledné čo by chcel, aby zhorelo. Rýchlo premýšľal. Čoho sa bojí trol? Iných trolov? To sotva, na svete je ich už len pár. Vody? Nie. Hladu? Čo vlastne jedia? Od zúfalstva si začal hrýzť nechty. Spomenul si na Jozefa, ktorý si včera šiel zaplávať s rybami. Bol si istý, že Olaf vie o tom, že Peter vodník nie je.

Trol sledoval, ako sa pred ním ten človiečik začína potiť. „Pane, je všetko v poriadku?“

„Nie je!“ skríkol Peter. „Ak mi okamžite nezaplatíte, Olaf ma dá zabiť!“

Trol sa zamyslel. „A vy teda chcete, aby som vám potom vyhotovil nejaký pekný náhrobok? To nebude problém, pane. Potrebujem len vaše údaje.“

„Ja chcem žiť!“ oboril sa na neho Peter. Vtom mu niečo napadlo. „Počujte, a nechceli by ste si niečo privyrobiť?“

„Ako to myslíte?“

***

O hodinu neskôr stál nervózny Peter pred Olafom. Za ním sa týčil Trol. „Toto je pán Arzenit. Kamenár. Odmietol vyplatiť výpalné, no súhlasil, že by pre nás pracoval.“

„A čo by bolo jeho úlohou?“ Olaf sa nebezpečne zamračil.

„Je prakticky nezničiteľný. Navrhol som mu, aby bol vašou osobnou ochrankou.“

Olaf chvíľu mlčal. Potom pokýval hlavou. „Dobre... súhlasím.“

Peter si vydýchol. Tak toto bolo o chlp...