Ramzes uvidel lietajúci objekt akonáhle vyletel spoza stromov. Pripomínal mu loptičku, ktorú mu hádzal jeho pán, ale on si bol istý, že toto nebude bežný tenisák. Hlavne preto, že veľkosťou skôr pripomínal loptu, na ktorej jeho pán občas sedel, keď pracoval.

Zelené guľa dosadla na trávu a zboku sa otvorili dvere. Fialový mužík so štyrmi rukami vyšiel von a rozhliadol sa. Ramzes sa medzitým presunul ku kríku v rohu záhrady, ktorý ho sčasti kryl a sledoval malého votrelca ako kope do jeho búdy a olizuje jej stenu.

Ramzes si v duchu povedal, že vyrazí do útoku, keď sa na ňu vymočí. Mužík však len posledný raz kopol do dreva a ďalej sa prechádzal po záhrade.

Vedľa Ramzes sa objavil čierny kocúr Lupin.

„To čo?“ opýtal sa.

„Neviem.“

„Omrknem.“

Kocúr pomalým krokom prešiel k fialovému krpcovi, ktorý zmeravel, keď ho uvidel. Lupin ho oňuchal, ale mužík sa rozbehol k svojej lodi. Tesne pred ňou niečo zakričal a z lopty vyskočili štyria ďalší votrelci s nejakými predmetmi v rukách. Zasvišťalo niekoľko lúčov a Lupin padol na zem.

Ramzes sa strhol a pritom zavadil o konár kríku. Lúče ho tesne míňali, keď preskakoval pieskový hrad a uháňal ku garáži, za ktorou sa skryl.

Vykukol spoza rohu. Krpci sa k nemu opatrne blížili.

Ramzes pozrel hore, či ju uvidí tam, kde vždy sedela.

Senilná sova Ibrahim sedela na tom istom konári ako už posledných niekoľko rokov a nedalo sa povedať, či spí, alebo je mŕtva. Ramzes pozrel na včelí úľ o konár nižšie a dva metre od sovy.

„Ibi?“ Zaštekal.

Sova nič.

„Ibi?“

Sova sa strhla a zmätene sa okolo seba obzerala.

„Tu.“

Sova pozrela dolu.

„Zhoď tie včely.“

Sova naňho pozerala.

„Tú bzučiacu vec. Zhoď ju.“

Sova sa nahla. „Ja ťa nepoč...“ Zrazu padala dolu, zavadila o konár s včelami, ktorý klesol a s tresnutím o strechu garáže uvoľnil úľ, ktorý sa následne kotúľal dolu na mužíkov.

Ramzes to celé sledoval a chvíľu nič nehovoril. „Vďaka,“ zaštekal napokon.

Včely sa pustili do fialových, ako keby oni mohli zato, že už nie sú na strome. Lúče lietali všetkými smermi a dvaja krpci padli na zem, lebo ich zasiahli ich vlastní. Zvyšok sa rozbehol k lopte.

„Čo sa deje, Boss?“ Ozval sa hrubý hlas napravo od Ramzesa.

Uvidel hlavy troch Cane corso, ktoré naňho zvedavo hľadeli cez plot.

„Pomôžte nám.“ A ukázal na utekajúcich mužíkov.

„Jasne, Boss.“ Preskočili plot a hnali sa k malým postavičkám. Ramzes tiež vybehol spoza garáže, aby sa pridal k protiútoku.

Votrelci nikdy nezistili, čo ich dostalo. Cane corso ich chytili do papúľ a triasli s nimi ako s hračkami. Dokonca aj Ramzes dostal jedného. Víťazstvo však neoslavovali dlho, lebo sa včely pustili aj do nich. Preto si nevšimli, že sa dvere na lopte zavreli a tá následne vzlietala k oblohe.

On a ona sa viezli autom k západu slnka. Boli šťastní a spokojní, odviezli deti k rodičom a tešili sa na zajtrajší výlet do hôr.

Zaparkovali pred domom. V dome sa len vyzuli a pokračovali k terase, kde chceli ďalej sledovať západ slnka.

Keby nenarazili na absolútnu špúšť. Rozrytý trávnik, omráčená mačka, ktorá sa motala hore dolu, zvyšky včelieho úľa a ich jazvečík Ramzes, ktorý mal opuchnutú papuľu od včelích žihadiel.

„Čo sa stalo, Rami?“ Prihovoril sa mu muž a pohladil ho po hlave.

„Som ti vravela, že ten úľ raz spadne,“ povedal ona podráždene.

„Viem, viem, mala si pravdu.“

„To, čo ste zas dotiahli, boha vášho,“ ozval sa spoza plota sused.

Ramzes sa cítil spokojne. Vrátili sa a svorka je kompletná.

A ochránil búdu. Tú svoju, aj tú veľkú.