Dievča od Vlkov

Názov už určite hovorí, o Príbehu. Dievča Vlkov. Čo si pod tým predstavíte?
Podporte scifi.sk
Bola noc. Obloha bola jasná, hviezdy na nej blikali, ako svetojánské mušky, ktoré lietajú v noci a svietia nám na našu cestu, aby sme sa nestratili. Vzduch bol jemný a príjemný, nebol vôbec studený. Jemný, letný vzduch. Nebolo počuť spev vátokov, ktoré spievali celý deň, a vôbec ich to neomrzelo. Tiež si mohli lietať kde len chceli, po oblohe a všade. Boli voľné. Lietať si len tak na oblohe...
Ja som až taká voľná nebola. Bola som šťastná, že môžem byť von v noci. Noc je taká fascinujúca, a inšpirujúca, prináša veľa nápadov, a tiež z lesov a od mora znie tajomná hudba, z ktorej máte na okamih zimoriavky po rukách. A zas pár krát som počula aj veselú tanečnú hudbu, hranú akýsimi zvláštnymi nástrojmi, ktorých zvuk nepoznám.
Nedávno som počula kroky. Jemné, a skoro nepočuteľné. Cítila som na sebe cudzie pohľady. Bolo to dosť nepríjemné, vôbec som netušila, kto to môže v tej hlbokej noci byť. Zrazu sa ma zmocnil pocit, strachu, a že mám by som mala odísť. Poslúchla som svoje pocity a utekala domov. Tie pocity som cítila až pokým som neprišla na prah domu. Vtedy to už bola v poriadku, a strach a napätie opadlo. Po porvý raz som bola šťastná, že som doma. Po prvý...
Dnes to také nebolo. Pod hviezdnatou blikajúcou oblohou som sa cítila nadmieru bezpečne. Dýchala som čerstvý vzduch, a užívala si voľnosri. Bol to aký krásny pocit. Nechce sa mi ísť domov. Chcem tu zostať ležať na piesku, a sledovať hviezdy, a skladať z nich obrazy. A potom vymýšľať príbehy. Tomu jednoducho nedokážem odolať.
Jemný šum mora bol ako pieseň, ktorá znie v ušiach. Oči mi začali klipkať, a ten šum ma neuveriteľne uspával. Nevedela som na nič myslieť. Len tak ležať a splývať s morom. O chvíľku som sa cítila ako jedna z tých morských vĺn. Plávala som spolu so svojmi sestrami vlnami, žblnkali sme hore dolu, tancovali s morskou penou. Cez deň sme sa pozerali na delfínov, ktorý veselo skákali. A tiež plávali pod vodou. Občas pod nami práve preplávalo obrovské množstvo rôzne farebních rýb. Smiali sme sa keď svietilo slnko, a tiež sme sa smiali, keď padal slaný dážď.
Zo snívania ma prebralo silné zavytie. Strhla som sa. Na útese pár metrov odo mňa, stál striebristý vlk, s krásnu hustou srsťou, ktorá sa mu leskla na žiare mesiaca. Bol Spln. Ani som si to neuvedomila, len o chvíľu. Jeho vytie znelo ako bolestný výkrik alebo plač. Neviem prečo, ale veľmi ma to ranilo. Chcela som tomu zvieratú pomôcť, ale bála som sa k nemu čo i len priblížiť. Srdce mi pukalo, že som taký strachoputd. Rozbehla som sa radšej preč.
Prpeáčte, že je taký krátky. :(

Simona Simona

Simona Simona

Diskusia

SARS
Dievca od Vlkov, co si predstavim? Ved Princeznu Mononoke ;). Teraz k veci. Nie je to zle, vies pisat (narozdiel odomna), ale mohlo to byt lepsie (ber to ako radu do zivota, nie buzeraciu). Staci malo, precitat si posebe. Spisovatel si nevie ani predstavit kolko preklepov, gramaticky a stylisticky chyb a krkolomny viet je schopny napisat pokial... si to po sebe neprecita. Celkom dobre sa to citalo, iba nieco tomu chyba... pointa, zaver, vysvetlenie (napr. ze ti nemozem pomoct, moj brat/snubenec). Inak osobne preferujem dialogy, ale moj kamos tiez rad pise mikropoviedky bez jednej priamej reci. Tesim sa na dalsie tvoje poviedky (ak si ich uz nenapisala, na scifi.sk som uz nebol nejaky piatok :).
23.02.2010
Simona Simona
Ďakujem. :)) Nečakal som takýto komentár. Budme sa snažiť viac.... Aj kritika je vždy na niečo dobrá. :D
Tak, ešte raz ďakujem veľmi pekne abudem sa snažiť. ;) Len je tá poviedka krátka. To preto, lebo som vtedy musela odísť, prepáčte.
23.02.2010
jurinko
Musim byt zly, aby si si po SARSovom komente nemyslela, ze to bolo dobre. Citat si to po sebe? Urcite! Ale hlavne rozmyslaj pri pisani, co chces napisat (aky utvar), ako to chces napisat, o com to ma byt a ako sa to ma skoncit. Lebo toto nebola poviedka. To dokonca nebol ani prolog k poviedke. Nemalo to dej, ani zaciatok, ani koniec. Bolo to plne preklepov a neuveritelne komplikovanych viet, snazilo sa to vyvolat naladu a opisat prostredie, a celkom sa to darilo (to treba uznat), ale uplne tu chybala nejaka nosna myslienka. Naco si to napisala? Pretoze ja som po precitani nemal ani nijaky pocit, ani som si z toho nic nezapamatal, ani pribeh ma nezaujal (lebo tam nebol), nic. Zhluk pismen, ktory sa pomerne lahko cita, ale neznamena nic viac.
23.02.2010
jurinko
A este jedna vec: povedat, ze poviedka je kratka, lebo si musela odist je co?! Ked budes malovat obraz a budes musiet odist, tak nedomalovany obraz posles do galerie? Nechapem to. Musis odist? Dobre. Ale aspon sa vrat a tu poviedku dokonci preboha! Takto sa to neda ani hodnotit, lebo to nie je poviedka...
23.02.2010
SARS
jurinko> Nieco podobne, dokonca este tvrdsie by som mohol napisat aj ja, ale naco by to bolo? Nova autora by sa mohla urazit (bezne spravanie autora nespoznas podla poviedky) a... nic. Suhlasim, ze to nebola poviedka, iba opis bez zaveru, ale nemyslim, ze novacikov treba zdrbat, ci dokonca sa im vysmiat (pokial to nie je Wewo ;), ale im pomoct.
23.02.2010
SARS
sisi> Neber si jurinkove slova k srdu. Nieco v tebe je, tak to treba vyuzit. Poviedka sa nepise sposobom, ze nieco zklepem a hodim to na web (jedine ako haluz, ktoru robime s Mew 2 a Tilk, ked za 1 hodinu musime sklepat poviedku na urcenu temu). Poviedku treba premysliet a ak je to nutne tak niekolko krat prepisat. Ako diamant, ktory kazdym brusenim sta stava krajsim. Vrelo doporucujem sa najprv zamysliet co budes pisat; rozvrhnut zakladnu strukturu, postavy, prostriede a dej. Potom vymysliet pointu, ktora je v poviedke esencialna. Nemusi to byt nic svetoborneho, len aby bola. A slovom originalita sa netrap. Priznavam, ze pre neoriginalitu som tu zkritizoval nejednu poviedku, ale v sucastnosit je originalne dielo problem pre profesionala, nieto este pre amatera. Tesim sa na dalsie tvoje poviedky :).
23.02.2010
jurinko
SARS: Bolo by to na to, ze zacinajuci autor by dostal aspon trocha objektivne hodnotenie. Pomoct urcite treba, ale ak autor pise o nicom, pretoze musel odist, tak mu treba povedat, ze to je hovadina. Hodnotit sa totiz daju iba normalne diela, dokoncene a ucelene. Nie taketo pseudovytvory, ktore boli naozaj napisane na jedno posedenie. Poviedka sa ma brusit ako diamant, ale predtym, ako sa s nou chcem s niekym podelit! To by som to tu mohol zahltit polstranami napadov na nove poviedky a chciet spatnu vazbu... Ked maju ludia nieco citat a hodnotit, bolo by dobre, keby do toho autor vlozil aspon tolko casu a usilia, aby sa to aspon dalo ohodnotit...
23.02.2010
SARS
jurinko> Chapem tvoje rozhorcenie i ja som kazdy den navstevoval tuto stranku v nadeji, ze si kazdy den precitam nejaku fakt kvalitu poviedku. Lenze nova poviedka vysla raz za 2 tyzdne (niekedy ani to) a v 90% pripadoch to bolo nieco takeho (ba dokonca horsie), ale od toho tu nie sme. Ked chces dobru poviedku, skoc do kniznice, alebo na internet (ak ti nevadi english) tuna medzi amatermi vacsinou nenarazis na skvosty literatury (skor v uvodzovkach), ale na zacinajuch poviedkarov, ktory casto potrebuju pomoct a od toho sme tu. Uz so napisal, ze nechcel som odradit sisi od pisania (maly sme tu aj takych) skrz pritvrdu kritiku, ale dostat ju ku kvalitnemu pisaniu (na ktore ma). That''s all folks!
23.02.2010
Simona Simona
Chalani, ja sa na Vás vôbec nehnevám. :)) Kritika je v mojom živote častá.
Ale ja sa nevzdám. Možno mi toto nevyšlo, ale druhé môže. A s tým dimantom... Ja som možno ešte len neobrúsený diamant. Ale snažím sa, aby ma niekto nádherne vybrúsil. Vybrúsil zo mňa lesknúci sa, krásny diamant. A ja sa budem snažiť, nevzdám sa pre kritiku. Ktorú určite nemá nikto rád ani ty jurinko. Takže tak, aj tak Vám ďakujem za Vaše komentáre. :))
24.02.2010
YaYa
Áno, nevzdávaj sa! Len, ak teda chceš naozaj písať, venuj tomu viac času. Zbúchať stranu bez hlavy a päty a dať ju na net, len aby si videla reakcie, to je dosť na nič. Aj ja som v lete spravila tú istú chybu a nedopadlo to ktovieako. Pouč sa z nás oboch. Nikto ti veľmi neporadí z jedného umeleckého opisu...
24.02.2010
55555
Ach, ake slachetne zamery tu setci mate. Podporovat mladych autorou a jemne ich usmernovat a viest na ceste k dokonalosti :D :D A metafora s obrusovanim diamantu ma vazne dostala :D a dokonca aj povzbudzujúce zvolanie: Nevzdávaj sa! To jak keby bola na misii na zachranu sveta alebo co. Ja poviem len, ze sa mi to pacilo. Bol to pekny naladovy opis, ale skor sloh nez poviedka. Trebalo by primiesat trochu rozpravania, dialogov a pointu a nieco z toho bude.
24.02.2010
YaYa
"autoroV" :)
24.02.2010
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.