Epizóda sa začína záberom na muža, ktorý sedí za stolom, na ktorom leží písací stroj. Muž sa volá Phillip Padgett a uprene hľadí na písací stroj, do ktorého má zasunutý nepopísaný list papiera. Počujeme tlkot srdca. Čas postupne ubieha a my vidíme, že Padgett okrem sedenia v izbe trávi čas aj prechádzaním sa po izbe, pitím z pohára a fajčením cigarety. Keď sa už vonku zotmie, vidíme, že Padgett vstúpi do kúpeľne a zahľadí sa na seba v zrkadle. Potom si ruku strčí pod košeľu, ktorú má na sebe, a vyzerá to tak, akoby si niečo vyberal z hrudníka. Cez košeľu mu začne pretekať krv. Padgett vytiahne svoju ruku spod košele a drží v nej svoje krvavé tlčúce srdce.

Phillip Padgett neskôr schádza do suterénu obytnej budovy, v ktorej býva, a do spaľovacej pece vhodí papierové vrece s odpadkami. V peci na chvíľu uvidí pribité horiace ľudské srdce. Do výťahu, ktorý ho neskôr vezie hore do jeho bytu, vstúpi Scullyová. Padgett počas cesty výťahom fascinovane hľadí na jej tvár, najmä na jej pery a oči. Ona si to všimne a keď výťah zastaví a ona z neho vystúpi, cez plece sa zahľadí na Padgetta, ktorý z výťahu vystúpi tiež a kráča za ňou. Scullyová kráča cez chodbu a zastaví sa pri dverách, ktoré vedú do Mulderovho bytu. Zaklope na ne a neisto sa zahľadí na Padgetta, ktorý vstúpi do vedľajšieho bytu. Vzápätí jej otvorí Mulder a pozdraví ju. Scullyová vstúpi dovnútra a pýta sa ho na suseda z bytu vedľa. Mulder jej povie, že ho pozná len trochu a že je to spisovateľ. Scullyová svoju pozornosť obráti na pitevnú správu, ktorú Mulderovi priniesla. Je to pitevná správa druhej obete z prípadu, na ktorom teraz pracujú. Týka sa vrážd dvoch mladých ľudí, ktorých niekto zabil tak, že im z tela vyňal srdce, pričom pitva ukazuje, že to pravdepodobne urobil holými rukami a na tele nezanechal žiadne stopy, ktoré by viedli k zisteniu jeho totožnosti. Mulder sa domnieva, že vrahovi sa azda podaril dokonalý zločin. „Zločin nemôže byť dokonalejší ako človek, ktorý ho spácha,“ povie mu Scullyová a nabáda ho, že vrahovu totožnosť by pri absencii dôkazov z miesta činu mal začať zisťovať hľadaním motívu jeho vrážd. „Nájdi motív a nájdeš aj vraha,“ hovorí Mulderovi Scullyová. Agenti o tom nevedia, ale tento ich rozhovor cez vetrák z vedľajšieho bytu počúval Phillip Padgett.

Padgetta neskôr vidíme ležať a fajčiť cigaretu v jeho posteli. Po chvíli vstane z postele a sadne si za svoj písací stroj. V lesnatej oblasti v aute uvidíme dvoch mladých milencov, Maggie a Kevina. Po kratšom rozhovore sa pobozkajú, ale Maggie vzápätí nahnevaná vystúpi z auta. Kevin vystúpi tiež a pustí sa ju hľadať, ale z kríkov naňho nečakane vybehne tmavo odetý muž s kapucňou na hlave. Robustný muž Kevina zrazí na zem a zaživa mu z hrude holou rukou vytrhne tlčúce srdce. Phillip Padgett vo svojom byte práve dokončil písanie ďalšieho odseku svojho nového románu.

Na druhý deň ráno Scullyovej do kancelárie Aktov X zatelefonuje Mulder, aby jej dal vedieť, že im v osobe Kevina pribudla ďalšia obeť. Ani na tomto mieste činu sa nenašli žiadne stopy, ktoré by im mohli pomôcť odhaliť páchateľa. Scullyová si v kancelárii všimne, že na podlahe kancelárie leží obálka, ktorú niekto zasunul popod dvere. Na obálke nie je adresa, ale vnútri obálky sa nachádza malý prívesok, na ktorom je rytina horiaceho ľudského srdca. Spisovateľ Phillip Padgett zatiaľ tento okamih opisuje na svojom písacom stroji: „Vo svojej pohotovej mysli zvážila množstvo možností. Poslal tú drobnosť sám vrah? Chcel jej svojím dvojzmyselným darčekom niečo naznačiť? Šlo o náboženského fanatika, ktorý v zhone olizol obálku a zanechal na nej stopy DNA, ktoré ho pomôžu odhaliť? Bola si právom istá, že tým vrahom bol muž. Chvíľu držala studený kov medzi prstami a predstavila si, ako vrah robí to isté, snažiac sa vybaviť si jeho tvár. Bude mať obyčajnú, priemernú tvár... tvár, ktorej ľudia ľahko uveria. To vedela neodmysliteľne vďaka svojej dôverčivej povahe. Ale obraz, ktorý si vybavila, bol rovnako nepoužiteľný ako podobizne, ktorých mala plnú kartotéku. Podvedome vedela, že toto nebola jej silná stránka. Uznávala len holé fakty, ktoré hneď triedila, spájala, presúvala, preskupovala a zlučovala všetko relatívne dôležité do diskrétnych kategórií. Nepresnosti by len vyvolali narážky opačného pohlavia, že bola mierna a ústupčivá a nedosahovala kvality svojich mužských kolegov. Dokonca aj teraz, keď si upravovala prameň svojich tizianových vlasov, sa obávala, že jej kolega už inštinktívne vedel to, čo ona zatiaľ len tušila. Myšlienka, že o nej zmýšľa len ako o krásnej žene pre ňu bola pohoršujúca a nemysliteľná. Ale ona bola krásna. Neodolateľne, očarujúco príťažlivá. Jej schopnosť sebaovládania len prehlbovala túžby jej srdca, aby sa niekomu otvorila a pustila ho k sebe.“

Scullyová neskôr Muldera v kancelárii Aktov X informuje, že takémuto prívesku sa hovorí „milagro“ (čo je „zázrak“ po španielsky) a nosí sa ako talizman pre šťastie. Na recepcii ho zanechal muž vo veku okolo 30 rokov, ktorý bol priemerného vzhľadu a vzrastu. Pri svojom úsilí zistiť si o tomto prívesku viac Scullyová zájde do miestneho kostola, v ktorom sa nachádza maľba nazvaná „Moje božské srdce“, na ktorej je zobrazený Ježiš Kristus, ktorý má pred sebou v rukách svoje vlastné srdce. Ku Scullyovej zrazu v kostole pristúpi Phillip Padgett a rozpovie jej príbeh o zázraku svätej Márie Magdalény a zjavení posvätného srdca, ktorý s danou maľbou priamo súvisí. Scullyová mu povie, že vie, že býva vedľa Muldera a pýta sa ho, prečo ju teraz sleduje. Padgett jej povie, že ju nesleduje, len si predstavil, že Scullyová do kostola v tento deň príde. Vysvetlí, že to je to, čo bežne robí ako spisovateľ: predstavuje si, ako sa ľudia zachovajú. Povie jej o mnohých nenápadných veciach, ktoré si na nej všimol, na základe ktorých dokáže vykresliť veľmi verný obraz niektorých jej aktivít. Scullyová je nad jeho postrehmi v úžase. Padgett jej prezradí, že prívesok jej do budovy FBI priniesol on, a prizná sa, že Scullyová ho priťahuje a je ňou unesený. „A to sa mi nestáva,“ pokračuje Padgett. „V tom sme si podobní.“ Keď to všetko od neho Scullyová počuje, cíti sa v jeho prítomnosti veľmi nepohodlne a z kostola odchádza.

Neskôr prichádza za Mulderom do pitevne. Povie mu, že zistila, že prívesok jej do FBI priniesol práve jeho sused spisovateľ, ktorý sa jej priznal, že pozná tajomstvá jej srdca a je jej tajným obdivovateľom. Myslí si, že celá vec s Padgettom s prípadom, ktorý práve vyšetrujú, vôbec nesúvisí. Mulder o tom však presvedčený nie je. Padgetta následne uvidíme písať na písacom stroji. Opisuje Scullyovej reakciu na prívesok, ktorý jej daroval. „Páčil sa jej obraz seba samej, ktorú jej vykreslili jeho slová,“ píše Padgett. „Uvidel ju pod naučenou maskou poctivosti, pod ktorú nevideli súdni lekári ani vyšetrovatelia ani žiadni muži zákona, ktorí by niečo také nikdy nevyslovili. Pocítila, ako sa nechcene začervenala a vyčítala si také dievčenské myšlienky. Ale predstavy na ňu útočili a ona ich nechala plynúť. Vychutnávala si ich ako zákusok alebo skôr sladkú spomienku na dospievanie a záplavy pocitov, ktoré prežívala bez strachu a odriekania.“ Padgett si predstavuje, ako so Scullyovou spolu ležia v posteli, objímajú sa a bozkávajú. „Ten cudzinec sa jej pozrel do očí a poznal ju lepšie ako poznala sama seba,“ pokračuje Phillip Padgett. „Cítila sa neviazaná, divoká, previnilá ako zločinec. Prebudil v nej cudzinec niečo, čo v sebe ukrývala? Alebo jej len pomohol objaviť krajinu, ktorú z nutnosti prehliadala? Čo by si o nej pomyslel jej kolega?“ Mulder sa zatiaľ vo svojom byte zahľadí do novín a niečo si v nich všimne. Scullyová medzičasom vystúpi z výťahu a cez chodbu kráča k Mulderovmu bytu. Chystá sa zaklopať na dvere, ale jej pozornosť v tej chvíli upúta zvuk písania na písacom stroji, ktorý vychádza z Padgettovho bytu. Padgett na svojom písacom stroji napísal „nutkaniu nemohla odolať“ práve vo chvíli, keď Scullyová zaklope na dvere jeho bytu. Padgett vstane od stola a otvorí jej. Scullyová ho pozdraví a povie mu, že mu prišla vrátiť prívesok, ktorý jej daroval. „Prečo?“ pýta sa Padgett. „Lebo nemôžem opätovať vaše city. Nemôžem,“ odpovie mu Scullyová. Padgett však vie, že Scullyová je zvedavá, čo je zač. „Vediete neobyčajný život,“ povie mu Scullyová. „Nepovedal by som, že sa tak líši od vášho,“ reaguje Padgett. „Som sám.“ „Samotu si človek vyberá,“ reaguje Scullyová. Padgett ju potom pozve na šálku kávy do svojho bytu. Scullyová po zaváhaní jeho pozvanie predsa len akceptuje. Vnútri sa ho pýta, prečo si myslí, že ju tak dobre pozná. Padgett sa jej prizná, že o nej píše, a to už odvtedy, čo si ju všimol. Prezradí jej, že v minulosti býval kúsok o jej bydliska. „A teraz náhodou bývate tu?“ pýta sa ho Scullyová. „Nie,“ odpovedá Padgett. Ukáže sa, že vedľa Muldera sa nasťahoval preto, lebo v Scullyovej obytnej budove nebol žiadny voľný byt a ona navyše doma netrávi veľa času. „Mal som vám o tom povedať, ale nemohol som si ujasniť koncepciu knihy. Aby som mohol o niekom písať, musím preniknúť do jeho mysle. Musím ho spoznať lepšie ako pozná sám seba,“ povie Padgett Scullyovej. Ponúkne jej, aby sa v byte posadili, aby mohla Scullyová v pokoji dopiť kávu. Keďže však Padgett v byte nemá žiadne pohovky a len jednu stoličku (sám tvrdí, že nábytok nepotrebuje), v jeho byte sa dá pohodlne posadiť len na posteľ v jeho spálni. Scullyová zaváha a Padgettovi povie, že v tejto situácii sa necíti príjemne. „Prečo? Ste ozbrojená, no nie?“ vraví Padgett. Scullyová nakoniec vstúpi do jeho spálne. „Keď ma tak dobre poznáte, prečo tu stojím, keď mi môj inštinkt káže, aby som odišla?“ pýta sa neskôr Padgetta. „Odhaliť motív nie je ľahké. Niekedy naň prídete až neskôr,“ odvetí jej Padgett. Potom si obaja sadnú na posteľ. V tej chvíli niekto vykopne dvere do bytu a vnútri sa ukáže Mulder. Prekvapený uvidí Scullyovú a pýta sa jej, či je v poriadku. „Áno,“ odpovedá mu s dôrazom Scullyová. Mulder pristúpi k Padgettovi a zatkne ho. Scullyová je jeho konaním riadne prekvapená.

Neskôr vo väzenskej cele vysvitne, že Mulder zistil, že mladí ľudia, ktorých vraždy agenti vyšetrujú, si v novinách podali inzeráty. Padgett sa prizná, že tie inzeráty v novinách čítal a teraz o mladých milencoch píše. Mulder je však presvedčený, že ide o oveľa viac, lebo v Padgettovom románe sú do najmenších detailov opísané aj ich vraždy. Mulder sa Padgetta pýta na okultného chirurga Kena Naciamenta, ktorý je hlavnou postavou Padgettovho nového románu a milencov zabil práve on. „Naviedli ste ho k tomu?“ pýta sa Padgetta Mulder. „Jungovci tvrdia, že postavy si vyberajú autora, nie naopak. Takže by som povedal, že on naviedol mňa,“ povie mu Padgett. Mulder je Padgettovým prístupom frustrovaný a Scullyová sa ho neskôr snaží upokojiť. Povie mu, že zistila, že Ken Naciamento sa z Brazílie do USA presťahoval v roku 1996 a v skutočnosti onedlho umrel. Mulder si jeho údajnú smrť nevie vysvetliť, lebo je presvedčený, že Padgett musel mať pri vraždách milencov spolupáchateľa, a to práve Naciamenta. „Možno to vôbec neurobil,“ povie mu Scullyová. „Možno si to predstavil, tak ako vravel. Ako Shakespeare alebo Freud alebo Jung. Možno má nejaký dar, ktorý mu umožňuje nahliadnuť dovnútra ľudskej povahy,“ vraví Scullyová. „Nikto nevie predvídať ľudské správanie. Nevieš, ako sa kto zachová,“ reaguje na jej slová Mulder. „Ty to máš v popise práce ako psychológ. Dokážeš preniknúť do mysle vraha natoľko, že spoznáš jeho úmysly,“ namieta Scullyová. Mulder však poukáže na to, že Padgett si vraždy milencov predstavil v predstihu ešte predtým, ako sa stali, čo je očividné z toho, čo napísal o Scullyovej. Scullyová je tým prekvapená a Muldera sa pýta, čo o nej píše. „Povedzme, že skončíš nahá s ‘cudzincom‘ v posteli v nezariadenom byte na štvrtom poschodí,“ povie zaskočenej Scullyovej Mulder. „Predpokladám, že to napísal v predstihu,“ povie Mulder. Scullyová ostýchavo sklopí zrak a povie mu, že odpoveď pozná aj sám. Mulder jej poradí, aby si Padgettov nedokončený román dočítala.

Keď tak Scullyová robí, strážnik jej prinesie text, ktorý Padgett práve napísal vo svojej cele. Scullyová si ho prečíta a pochopí, že v smrteľnom nebezpečenstve sa ocitla Maggie, ktorej priateľ už prišiel o svoje srdce. Agenti prichádzajú na cintorín, ale už je príliš neskoro, lebo neďaleko jeho hrobu nájdu jej mŕtve telo. Niekto jej vytrhol srdce z hrude. Keďže k tejto vražde došlo v čase, keď bol Padgett vo väzení, je jasné, že ju sám nespáchal. Mulder je však naďalej presvedčený, že Padgett má po celý čas spolupáchateľa. Scullyová o tom pochybuje a poukazuje na to, že Mulder len predkladá neisté domnienky nepodložené faktami. Podľa nej Padgett prenikol do mysle vraha a dokázal si predstaviť, čo urobí. „Čítala si jeho knihu. Čítala si, čo o tebe napísal. Chceš povedať, že prenikol do tvojej mysle? Že to, čo o tebe napísal, je pravda?“ pýta sa Mulder Scullyovej. „Pravdaže nie, Mulder,“ odpovedá Scullyová. „Neviem, ako sa spolu dorozumievajú, ale napadá ma jediný spôsob, ako ho chytiť,“ povie Mulder a Padgetta sa rozhodne z väzenia pustiť. Ospravedlní sa mu za to, že ho omylom zatkol a povie mu, že teraz môže dokončiť svoju knihu. Padgett mu povie, že aj on sa pomýlil, a to v tom, keď napísal, že sa Scullyová zamiluje. Teraz totiž vie, že to je nemožné, „lebo ona už je zamilovaná“, pričom Padgett sa pozerá na Muldera.

Padgett odchádza domov do svojho bytu a chystá sa začať písať na svojom písacom stroji, keď vtom si uvedomí, že v byte nie je sám. Neďaleko neho stojí Ken Naciamento, robustný tmavo odetý muž s kapucňou na hlave. „Zdá sa, že som ťa prekvapil,“ hovorí Naciamento. „Prečo? Som tvoja postava,“ pokračuje. Padgett sa ho pýta, čo chce. Naciamento mu povie, že mu prišiel pomôcť dokončiť jeho knihu a chce od neho, aby mu povedal, prečo ľuďom vytrháva ich srdcia. „Aby som sa s ňou mohol stretnúť,“ odpovedá Padgett. „To nie je dôvod,“ vraví Naciamento. „To je výhovorka.“ Padgett sa prizná, že túži po láske, ale teraz vie, že Scullyová ju neopätuje. „Nie. Až doteraz ti to šlo,“ povie Naciamento. „Bol si nástrojom pravdy. A keď pravda prišla za tebou, keď som prišiel ja, nechceš ju vidieť.“ „Tak aká je pravda?“ pýta sa Padgett. „Človek si predstavuje, že tiež môže otvoriť svoje srdce a odhaliť plamene vášne, plamene dobročinnosti, tak ako Stvoriteľ sám. Lenže to nie je v jeho silách,“ vysvetľuje Naciamento. „Moje srdce preteká láskou,“ namieta Padgett. „Áno, ako zlodejovi vrecká, ako úžerník peniazmi. Ty ju cítiš! Ale jediná moc človeka, jeho skutočná moc... je lásku ničiť,“ zakončí Naciamento. Padgett pochopí, že jeho kniha môže mať jediný správny koniec, aby bola dokonalá – Scullyová zomrie. Mulder a Scullyová zatiaľ z Mulderovho bytu tajne kamerou sledujú dianie v Padgettovom byte. Padgett však po celý čas len sedel za písacím strojom a po Naciamentovi cez kameru niet ani stopy. Padgett sa však zrazu pustí do písania a po chvíli vstane a odchádza z bytu. Mulder beží za ním a nájde ho v suteréne, kde sa Padgett chystá svoj rukopis spáliť v spaľovacej peci. Mulderovi povie, že práve napísal, že Naciamento Scullyovú zabije. Mulder začuje výstrely zhora. To na Scullyovú v jeho byte zaútočil Naciamento a ona sa ho teraz výstrelmi zo svojej zbrane snaží zastaviť. Neúspešne, lebo guľky cez Naciamenta len tak preletia a vôbec mu neublížia. Mulder nechá Padgetta v suteréne a uteká hore za Scullyovou. Padgett zatiaľ v suteréne rukopis svojej knihy vhodí do spaľovacej pece. Mulder nájde Scullyovú zakrvavenú ležať na podlahe jeho bytu. Scullyová najprv v nevedomom stave nereaguje, ale po chvíli sa vystrašená preberie. Do očí sa jej nahrnú slzy a Mulder jej poskytne oporu. Scullyová ho objíme a vrúcne, ale v bolesti sa rozplače. „Príbeh môže mať len jeden správny koniec,“ počujeme Padgettov hlas. „Hoci cudzinec cítil, že svoje posledné slová musí zapísať, robil tak s vedomím, že ich nikdy nikto nesmie čítať. Výsledok jeho práce ponúkal pohľad do jeho prázdnoty, do srdca ničiteľa, nie stvoriteľa. A ako v zrkadle konečne uvidel aj svoj vlastný koniec. A pri svojom poslednom skazonosnom čine dostal šancu dať to, čo nemohol prijať.“ Padgetta na záver epizódy vidíme ležať mŕtveho pod pecou v suteréne a v ruke zviera svoje krvavé tlčúce srdce, ktoré si vytrhol z hrude.