Tretí diel sa začína flashbackom. A postupne si uvedomíme, že celý diel bude flashback. Vraciame sa do minulosti Oshi a Mae. Hneď v prvom zábere sledujeme jednu z nich, ako sa snaží použiť Silu na mimozemského motýľa (ďalej len mimotýľ). Píšem JEDNU z nich, lebo nevieme, ktorá to je. Až keď do záberu príde druhá a začnú sa oslovovať menami, nám bude toto tajomstvo odhalené. Bohužiaľ to v identifikácii hlavných postáv príliš nepomáha. Majú totiž rovnaké oblečenie. A aj rovnaké účesy. ÚPLNE ROVNAKÉ, aké nosia aj o celé roky neskôr ako dospelé. Možno je ich planéta niečo ako hardcore vesmírna Severná Kórea, kde si musíte vybrať jeden z predpísaných účesov a ten nosiť do konca života. Zmena vkusu? Puberta? Smola, dieťa, raz podľa misy, navždy podľa misy.

Dvojčatá, ktoré hrajú mladú Oshu a Mae, nevyzerajú úplne rovnako. Lenže s rovnakými účesmi a rovnakým oblečením ich divák jednoducho nemusí vždy okamžite rozoznať. Hlavne ak máme akčné zábery, pohyb, zábery zboka… Chápeme. Väčšinu času sa snažím prísť na to, na ktoré dvojča sa práve pozerám, a zistím to väčšinou až podľa ich správania alebo vyjadrovania. Táto je pro-Jedi a chráni mimotýle, to bude Osha. Táto je anti-Jedi a Silou škrtí mimotýle, to bude Mae.

Ak spravíte príbeh a čitateľ/hráč nie je schopný okamžite rozoznať, na koho sa pozerá, všetky nádeje na zžitie s postavou idú von pretlakovou komorou. V poviedke sa to stáva, ak všetky postavy rozprávajú rovnako a majú rovnaký slovník. Spôsobuje to chaos, čitateľ sa musí sústrediť na to, aby rozoznal, kto práve rozpráva, a nie na dej. Je fascinujúce, že sa niečo také podarilo v seriáli, teda vizuálnom diele, navyše s obrovským rozpočtom.

Potom zisťujeme, že dvojičky, ak práve nepoužívajú Silu na mimotýle v lese, pobývajú v čisto ženskej komunite akýchsi čarodejníc v obrovskej pevnosti. (Že majú dve matky ma netrápi, ale to, že im jedna zakáže sladkosti a druhá hneď na to zmení jej rozhodnutie a povolí ich, sa nazýva dvojkoľajná výchova a je to obrovská chyba. Nerobte to, ani ak nie ste vesmírna čarodejnica.)

Trochu zvláštne je, že čarodejnice sa boja, že budú odhalené, lebo Osha stále uteká z pevnosti. Tá pritom zaberá celý vrchol hory a je taká veľká, že je možno viditeľná voľným okom z vesmíru. Worldbuilding by mal byť konzistentný a jeho prvky uveriteľné.

Vidíme čarodejnícku lekciu, kde dvojičkám jedna z matiek vysvetľuje, ako iní nesprávne chápu Silu, lebo je to v skutočnosti Vlákno a nie je to „sila, ktorou môžeš vládnuť“. A vzápätí predvedie na svojich žiačkach pekný Force Push. Zase to vyzerá na nekonzistentný worldbuilding. Alebo možno je to len propaganda v štýle naše strategické bombardéry mier chránia, zato ich strategické bombardéry ho ohrozujú. Podľa všetkého, čo máme možnosť vidieť, by som sa ale stavil, že je to to prvé.

Celý čas sme tiež mohli sledovať rozdiely a hádky medzi dvojičkami. Jedna chce nasledovať matky, druhá sa rituálu „vystúpenia“ bojí a čarodejnicou sa stať nechce. Je úplne jasné, že ich cesty sa rozdelia. Hovorí sa tomu foreshadowing a je to dobrá technika v písaní aj v RPG, lenže… Čo sa vlastne snažia autori naznačiť? Že sa sestry rozhádajú? To vieme, pretože sme videli DVA DIELY seriálu presne o tomto. Pri pozeraní som si nehovoril ha, ja som to vedel, videl som náznaky! Bola to proste len nuda, lebo všetko som už videl.

Ďalej sledujeme ceremóniu, pri ktorej sa z dvojičiek majú stať oficiálne čarodejnice. Ale preruší ju štvorica Jediov, ktorí túto skrytú kolóniu našli. Áno, môže za to Osha, nie obrovská pevnosť. Jediovia hľadajú deti, aby ich mohli testovať. Čarodejnice sa rozhodnú Jediom klamať, čo funguje asi 3,51 sekundy. Nemali by používateľky Sily, teda Vlákna, vedieť, že iní používatelia Vlákna, teda pardon Sily, vedia odhaliť klamstvo? (Ak to teda nie je majster Sith, ktorý sa dokáže ukryť priamo na očiach v sídle vlády.) Deti sú odhalené a aby si získal ich dôveru, majster Sol podá Oshi svoj svetelný meč. Skoro mi vyleteli oči ako v animáku. Nič tak nezíska dôveru detí a hlavne ich rodičov, ako keď im podáte jednu z najnebezpečnejších zbraní v galaxii, však?

Tiež sa tu dozvedáme, že dievčatá nemajú otca. Nepoškvrnené počatie už v Star Wars mali, a nebolo prijaté práve dobre. Prečo to tvorcovia opakujú? Neviem. Zrejme sa časom dozvieme viac, zatiaľ to ale má príchuť pravej hollywoodskej copypasty.

Keďže sú čarodejnice nútené priviesť dievčatá Jediom na testovanie (aby nepritiahli viac pozornosti Republiky), vymyslia prefíkaný plán. Dvojičky budú pri testoch Jediom klamať, aby v testoch neprešli! Samozrejme ich prekuknú, keď Jedi použijú Silu alebo hlavológiu alebo čo. Alebo – divoká myšlienka – možno len rozoznajú, keď im klame dieťa. Ale iba jedno, druhé nie. Mae ich očividne v pohode preľstí. Zato pristihnutá Osha sa po rozhovore s rytiermi sama rozhodne stať Džedájkou. To sa Mae vôbec nepáči a logicky sa rozhodne svoju sestru zabiť. Spraví to tak, že podpáli dvere jej izby za použitia lampy a zápisníka (!). V kamennej pevnosti (!!). Na vrchole kamennej hory. (!!!) Požiar spôsobí výbuch reaktora (???) a vidíme, ako obe sestry na úteku padajú do priepasti. Oshu stihne zachytiť majster Sol, ktorý sa tam zrazu objavil, ale Mae padá do hĺbky, kde zahynie. Akurát teda, že nie, vieme, že je nažive, veď sme videli prvé dva diely, pamätáte?

Posledný záber nám dramaticky ukáže, že Mae prežila, čo je ale úplne zbytočné, rovnako ako celý tento flashbackový diel. Predstavil nám postavy, ktoré neprežili a nemajú ďalší vplyv na dej, načrtol udalosti, ktoré sme už videli sa stať, a aj keď niektoré veci vysvetlil, vôbec na to nebolo treba toľko priestoru. Proste vata. Vata z Vlákna.

Zrejme nám to malo vysvetliť, prečo Mae tak nenávidí Jediov a prečo aj oni sami majú výčitky svedomia. Tak si to zhrňme. Požadovali test pre dvojičky. Ich jurisdikcia bola diskutabilná, lebo Brendok, planéta čarodejníc, nebola súčasťou Republiky (prečo tam potom ale boli umiestnení hneď štyria Jedi?). Čarodejnice ale so skúškou súhlasili. A hneď sa ju pokúsili v zlej viere sabotovať. Keď jedna z dvojičiek napriek tomu prešla testom a chcela z vlastnej vôle opustiť planétu, jej vlastná sestra (mimochodom po obrade plnoprávna čarodejnica) sa ju pokúsila zabiť a spôsobila smrť všetkých. A teraz z toho obviňuje Jediov a oni sami z toho obviňujú sami seba. Ako hovorí klasik, to mi nevychádza.

Možno sa neskôr ukáže, že to celé bolo inak a za smrť čarodejníc skutočne môžu údajne dobrácki rytieri. Náhle objavenie sa majstra Sola by to mohlo naznačovať. Načo je ale potom dobré venovať celý jeden diel flashbacku, ktorý nám zamlčí takú dôležitú skutočnosť? Buď tvorcovia nechápu význam flashbacku pri rozprávaní príbehu, alebo im Jedi-ex-machina pripadá ako úplne v pohode rozprávačský nástroj. Ani jedno nie je dobré a my by sme mali mať v našich dielach/hrách vyššie ambície.

V štvrtom dieli sa deje omnoho menej dejových nelogickostí (možno mali peniaze na editora iba na každý druhý diel), chcem ale vypichnúť jednu vec. S Mae cestuje pochybný podvodník, informátor a ktovie, čo ešte, menom Qimir. Dodáva jej informácie vrátane takmer nezohnateľných, napríklad kde presne v lese sa skrýva wookieovský Jedi, o ktorom ani jeho kolegovia nevedia, kde presne je. Tento Qimir všemožne pomáha Mae a preukazuje jej lojalitu, akú by sme u podobného podvodníčka nečakali. A tesne pred tým, ako má prísť na konflikt s hľadaným Jediom, sa od nej pod zámienkou oddelí (a potom sa zase stretnú a zase oddelia, celé je to mätúce). Keď Mae nájde wookieho, je už mŕtvy. Stále dymiaca rana po svetelnom meči prezrádza ako. A o chvíľu na to sa na scéne objavuje Maein tajomný učiteľ, aby vymydlil nastúpených Jediov. (Áno, má červený meč a na hlave hrniec. Temní užívatelia Sily (a asi aj Vlákna) ich proste zbožňujú.)

O čo sa stavíte, že tu máme typický prípad Clark Kent/Superman, keď ani jeho najbližší nedokážu uhádnuť identitu záhadnej postavy, lebo nosí okuliare (respektíve hrniec)?