Piatok, 8. decembra. Cez upradenú pavúčiu sieť s pavúkom na nej vidíme, že vo väzenskej cele sa práve zo spánku zobudil federálny žalobca menom Martin Wells. Martin nevie, čo sa deje --- nevie, ako je možné, že sedí vo väzení s nepeknou reznou ranou na tvári. Hlas z intercomu oznámi, že je piatok. K jeho cele prichádza strážnik a povie mu, že je čas. Spolu kráčajú cez chodbu, na konci ktorej na nich už čakajú Scullyová a Doggett. Martin Doggetta pozná, lebo ho oslovuje jeho krstným menom. Doggett však na Martinove prosby nereaguje. Scullyová si myslí, že by s prevozom väzňa mali vyčkať, kým sa dav vonku nerozíde. Strážnik však trvá na tom, že dav bude pred väzenskou budovou v prípade potreby naisto i nocovať, takže nemajú na výber. Scullyová s Doggettom a dvoma strážnikmi Martina eskortujú cez kričiaci dav reportérov a kameramanov vonku. Na konci davu sa objaví muž, ktorého Martin pozná a je rád, že ho vidí. Avšak muž vytiahne zbraň a v momente Martina troma výstrelmi zo zbrane zasiahne do hrude. Doggett pohotovo skočí na muža a zabráni mu strieľať ďalej. Pozrie na Scullyovú, ktorá sa skloní nad postreleným Martinom. Tá kričí na ľudí okolo, aby urýchlene zavolali záchranku. Pre Martina akoby sa v tom momente spomalil čas. Počuje len tlkot svojho srdca. Martin sa pozrie na Scullyovej hodinky. Sekundová ručinka hodiniek sa zastaví a Martin zatvorí svoje oči a stráca vedomie. Kamera opäť zaberie hodinky. Po chvíľke sa sekundová ručička začne pohybovať smerom dozadu.

Štvrtok, 7. decembra. Martin sa zobudí do nového rána. Čuduje sa, že vôbec nie je zranený, keďže si spomína na to, ako ho včera zastrelili. Do jeho cely prichádzajú Scullyová a Doggett. Ukážu mu vstupnú kartu do jeho hotelovej izby. Kartu našli v smetiaku za hotelom, v ktorom býval. Myslia si, že ju tam zahodil preto, aby to vyzeralo, že mu ju ukradli a on mal alibi, že celú noc strávil vo svojej hotelovej izbe. Martin však vôbec netuší, o čom hovoria. Na nič si nespomína. Doggett sa k Martinovi správa veľmi odmerane a ukáže mu fotky mŕtveho tela jeho manželky Vicky. Martin neverí vlastným očiam a veľmi ho to raní. Martin neskôr predstúpi pred sudcu, pričom ho všade prenasledujú vyčítavé pohľady jeho bývalých kolegov. Martin si v súdnej sieni všimne otca svojej manželky Ala, pričom my vidíme, že ide o rovnakého muža, aký Martina včera zastrelil. Martin o tom povie svojej právničke, tá mu však nerozumie. Ďalšie prekvapenie prichádza vo chvíli, keď sa Martin dozvedá, že nie je sobota, ako si myslel, ale je štvrtok. Právnička od sudcu žiada prepustenie Martina na kauciu, no sudca jej požiadavku zamieta a namieto toho nariadi prevoz Martina do prísnejšie stráženej väznice, kde nebude hroziť nebezpečenstvo, že sa mu tam budú chcieť pomstiť väzni, ktorých sám poslal za mreže. Martin vstane a podíde k sudcovi a prosí ho, že to nemôže urobiť, lebo na druhý deň ráno ho zastrelí otec jeho zavraždenej manželky. Sudca ho však nepočúva. Martin požiada Scullyovú i Doggetta, aby ho vypočuli. Scullyová sa Martina pýta na poslednú vec, na ktorú si spomína. On tvrdí, že si spomína na to, ako ho Al zastrelil. Doggett je nahnevaný a chce odísť, no Scullyová stojí na mieste a naďalej počúva Martina. Martin pred Scullyovou háda, že možno išlo o nejakú premoníciu toho, čo sa stane v budúcnosti. Scullyová mu potvrdí, že už o tom počula. Scullyová si k Martinovi pritiahne stoličku. Doggett Martinovi hovorí, že neexistuje spôsob, akým by svoje slová mohol podložiť. Martin však naisto vie to, že svoju manželku nezavraždil. Scullyová sa ho pýta, že ak sa na nič nepamätá ako je potom možné, že si je istý tým, že svoju manželku nezavraždil. Martin neskôr osamote vo svojej cele vo svojej mysli uvidí útržkovité obrazy vraždy svojej manželky. Vidí rozbité sklo a dýku zabodávajúcu sa do jeho manželky, všetko v spätnom chode. Martin si všimne pavučinu nad svojou posteľou, ktorú následne strhne, šmarí ju na zem a zabije pavúka v nej. Neskôr pestúnka za Martinom privedie jeho dve dcérky. Keď ich objíme prežije ďalšiu vidinu, v ktorej vidí ďalšie detaily vraždy manželky. Martin si na niečo spomenie. Pestúnku požiada, aby mu priniesla niečo z detskej izby. Ide o malú detskú kameru, ktorá však medzi vraždou jeho manželky a príchodom polície v izbe zachytila jedinú osobu: Martina.

Streda, 6. decembra. Martin sa opäť zobudí vo svojej cele, kde sa naďalej vo svojej pavučine schováva jeho spoločník pavúk. Rana z Martinovej tváre zmizla. K cele prichádza strážnik. Martin sa bojí toho, že ho chcú previesť do inej väznice, strážnik však tvrdí, že ho chcú vidieť jeho právnici. Martin svojej právničke tvrdí, že pásku z detskej izby jej nedal preto, aby ňou dokázala, že je vinný. Právnička nerozumie a tvrdí, že sa ešte vôbec nepoznajú. Martin sa dozvedá, že súd sa bude konať až zajtra a dnes je streda. Martin v tomto momente pochopí, čo sa deje - že sa pohybuje späť v čase. Právnička Martinovi tvrdí, že obžaloba nemá žiadne hmatateľné dôkazy, takže je veľká šanca, že Martina budú musieť prepustiť na slobodu. Nepodarilo sa im totižto nájsť vstupnú kartu, ktorou sa vstupuje do jeho hotelovej izby. Keď majú väzni neskôr vychádzku Martina zastaví muž, ktorý tvrdí, že Martin ho dostal za mreže. Pýta sa Martina, či si spomína na jeho meno. Martin si na meno nespomína, je si však istý, že sa ako žalobca rozhodol správne. Niekto do Martina strčí a Martin padne na zem. K Martinovi pristúpi muž, ktorý má na ruke vytetovanú pavučinu a poreže ho na tvári. Za Martinom do jeho cely "opäť" prichádzajú Scullyová a Doggett. Martin im poďakuje za to, že prišli a chce hovoriť nie s Doggettom, ale so Scullyovou, napriek tomu, že sa ešte vôbec nepoznajú. Obom sa im snaží vysvetliť, že sa pohybuje späť v čase. Každé ráno sa budí do predchádzajúceho dňa, ibaže si spomína iba na budúce udalosti a nie na minulé udalosti. Doggett mu neverí a Martin ho chápe. Predchádzajúci deň napríklad zabil pavúka vo svojej cele, ale pavúk tam stále je, pretože ho vlastne nikdy nezabil. Scullyová sa ho pýta na to, či si nespomína na deň vraždy svojej manželky - pondelok. Martin tvrdí, že nie. Scullyová vie, že ak to je pravda, tak potom sa oni traja nikdy nerozprávali. Doggett odchádza a Scullyová sa Martina pýta, že ak je to pravda, prečo si myslí, že sa to deje. Martin nevie, ide však zrejme o niečo, čomu má len on sám porozumieť. "Odpoveď možno po celý čas leží vo vás," hovorí Scullyová a odchádza. Právnička mu prinesie vyšetrovací spis. Pri pohľade na fotky jeho mŕtvej manželky prežije Martin ďalšie vidiny. Medzi nimi uvidí i ruku, ktorá zvierala dýku, ktorá zabila jeho manželku. Je to ruka, na ktorej je vytetovaná veľká pavučina. Martin už vie, kto zabil Vicky.

Utorok, 5. decembra. Martin sa prebudí na pohovke v byte, ktorý nepozná. V správach v televízii sa práve hovorí o tom, že Martin sa zrejme ukrýva niekde u priateľov. Otvoria sa dvere do bytu a ukáže sa, že tým priateľom je Doggett! Martin mu povie, že vie, kto mu zabil manželku. Doggett volá do väznice, no žiadneho väzňa s vytetovanou pavučinou tam nemajú. Spolu s Martinom mieria do jeho rodinného domu, kde Martin Doggettovi ukáže detskú kameru, ktorá však zachytila iba jeho. Podľa neho je to dôkazom toho, že je nevinný. Vicky zavraždili ešte pred východom slnka, no zo záznamu je jasné, že Martin do domu vstúpil až po vražde. Nerozumie však tomu, že ako je možné, že kamera nezachytila vraždu. Vtedy pochopí, že ju niekto musel zastaviť a spomenie si na pestúnku Trinu. Martin s Doggettom prichádzajú k nej domov, kde ju Martin obviní z toho, že vedela o kamere a povedala o nej vrahovi a takisto mu dala vstupnú kartu pre vstup do jeho hotelovej izby. Trina sa robí, že nič nevie, no Doggett vykopne dvere, za ktorými sa ukrýva Vickin vrah. Zrazí ho k zemi a muž stráca vedomie. Trina prisahá, že muž sa jej vyhrážal a preto nemala na výber. Martin sa neskôr zatknutého muža pýta prečo mu zabil manželku. Muž tvrdí, že z pomsty. Martin poslal jeho brata za mreže za zločin, ktorý nespáchal. Martin sľubuje, že ak sa muž prizná k vražde, pokúsi sa zariadiť, aby jeho brata prepustili. Muž mu však povie, že jeho brat sa pred pár týždňami v cele obesil. Doggett zavolá Martina von z miestnosti, kde ho zatknú policajti, lebo na vražednej zbrani sa našli jeho odtlačky prstov.

Pondelok, 4. decembra. Martin sa zobudí v hotelovej izbe. Pozrie sa na hodinky a uvedomuje si, že do vraždy zostávajú ešte dve hodiny. Martin volá Vicky domov, no tá to nezdvíha. Preto sa priženie k Doggettovi a tvrdí mu, že mu zavraždia jeho manželku. Doggett však Martina už asi tri roky vôbec nevidel a chce od neho niečo, čím by mu svoje tvrdenia podložil. Martin mu povie, že dostal druhú šancu. Hovorí, že do väzenia poslal nevinného muža. Vie, že za to, že v mene úspešného odsúdenia drogového dílera zamlčal isté dôkazy pôjde do väzenia, ešte predtým má však šancu zabrániť vražde svojej manželky. Doggett zodvihne telefón a Martin zatiaľ mieri do svojho domu. Sú tam už policajti, no dom je prázdny. Martin volá Alovi, no Vicky uňho nie je. V tom momente Vicky prichádza domov. Martin chce, aby rýchlo dom opustili, už je však neskoro. Martin podíde ku dverám, no tie sú už otvorené. Odzadu naňho skočí muž s tetovaním. Uderí ho a zrazí ho na zem. Muž chytí Vicky, prereže jej jej retiazku s perlami a perly padnú na zem presne tak, ako to Martin videl vo svojich predstavách. Muž ju potom zrazí na sklenený stolík a priloží jej ku krku dýku. Tesne pred osudným rezom ho zastrelí Doggett. Doggett sa Martina neskôr pýta, či toto bola tá druhá šanca, o ktorej mu hovoril. Martin prisvedčí, že áno. Potom sa Martin pozrie na Scullyovej hodinky. Sekundová ručička sa zastavila. Po chvíľke sa konečne začne pohybovať smerom dopredu.

O tri mesiace neskôr sedí Martin vo väzení. Z jeho slov je jasné, že sa priznal k tomu, že zamlčal isté dôkazy, na základe čoho neskôr sudca do väzenia poslal nevinného muža.

"Kolobeh času nás neuvrhá do cely z tehál a malty, ale do zajatia zmarených nádejí a nezažehnaných tragédií. Aká drahocenná sa potom javí šanca vrátiť všetko späť --- len aby sme zistili, že keď chceme čeliť minulosti, musíme sa pozrieť sami sebe do tváre. I ak by sme sa vymanili zo zovretia času, nikdy neunikneme sami pred sebou. To sa nám nikdy nepodarí," hovorí ponad scénu Martin.