V kostole v okrese Novi v štáte Virgínia sedia bývalí trestanci, ktorí tam mávajú skupinové poradenstvo. Slovo má muž menom Terry Pruit, ktorý má na koži na ramene vytetované slová "Odkázaný peklu". Hovorí o tom, ako na svete žijú tri skupiny ľudí: tí, čo sa pričiňujú, tí, čo sa prizerajú, a tí, čo sa čudujú, že čo sa stalo. Skupine povie, že tým, čo vykonal, mnohým ublížil. Svoje tetovanie nosil so cťou, ale vďaka terapii je teraz lepším človekom. Ed, ďalší z prítomných, ktorý je tu po prvýkrát, neverí tomu, čo počuje. Podľa neho sú to všetko len hlúposti. Podotkne, že život je taký, aký je a nemožno ho zmeniť, rovnako ako už nikto nikdy viac neodčiní to, čo napáchal. Terry Pruit Edovi povie, že je mu ho ľúto. Edovi je to však jedno, lebo podľa neho aj tak všetci skončia v pekle. Doktorke Lise Hollandovej, ktorá na poradenstvo dohliada, povie, že kamarát Victor vie, o čom hovorí. Doktorka sa na to opýta samotného Victora. Victor sa všetkým okolo prizná, že máva zlé sny, v ktorých vidí ľudí stiahnutých z kože. Po stretnutí sa Ed Victora pýta, či mu terapia pomohla. Victor sa pozrie na Eda a vraví, že nie. Kamera sa obráti k Edovi a vidíme ho takého, akého ho vidí Victor: stiahnutého z kože.

Spis Victora Pottsa si neskoro v noci v Akadémii FBI v Quanticu preštuduje Reyesová. Victora pred piatimi dňami zavraždili. Doggett v tom nevidí žiadne Akty X, ani potom, ako mu Scullyová ukáže Pottsovo telo kompletne stiahnuté z kože. Doggett už totiž niečo podobné videl pri vyšetrovaní ázijských gangov, ktoré sa takto s obľubou mstia svojim nepriateľom. Čo je však podľa Reyesovej dôležité je fakt, že Pottsa niekto stiahol z kože pár hodín potom, ako o tom rozprával na skupinovej terapii. Doggett tvrdí, že Potts ako kriminálnik musel mať nepriateľov, ktorým by ho stiahnuť z kože nemalo robiť žiadny problém. Scullyová potvrdí, že kožu Victorovi stiahli pomocou loveckej dýky a ten, kto to urobil, to urobil veľmi zručne tak, že nedorezal ani tepny ani cievy, aby čo najviac predĺžil utrpenie svojej obete. Reyesová si stojí za tým, že hoci možno nejde o Akty X, prípad musí vyriešiť a bola by rada, keby jej s tým Doggett so Scullyovou pomohli.

Doggett a Reyesová sa vo Virgínii spoznajú s detektívom Van Allenom, ktorý Reyesovej veľmi rýchlo dá najavo čo si o jej snahe objasniť Victorovu smrť myslí nielen on, ale i celé okolie. Na Victorovi tu nikomu nezáležalo a nikomu tu nechýba. Od Dr. Hollandovej sa agenti dozvedia o Edovi, ktorý Victora dohnal k tomu, čo povedal. Doggett sa jej pýta, či si myslí, že Ed Victora zabil. Doktorka namieta, že ona im len pomáha a neprináleží jej súdiť ich. Bývalým trestancom je treba dať druhú šancu. Doggett je prekvapený zistením, že Reyesová doktorku ohľadom prípadu kontaktovala ako prvá a nie naopak. Van Allen Reyesovej vonku povie, že sa mu vidí povedomá, no Reyesová nevie, o čom to hovorí.

Ed zatiaľ v mäsokombináte sťahuje z kože mŕtve prasa. Pristúpi k nemu Terry Pruit, ktorý Edovi kladie vinu za to, čo sa stalo Victorovi. Ed nástojčivo tvrdä, žd mu nemá čn povedať. Ed odchádza a Pruit mu vraví, že sám pred sebou neutečie. Ed odvrkne, že sa uvidia k pekle. Potom, ako Ed odíde, ho Pruit uvidí stiahnutého z kože. Beží za ním, ale Ed je už preč.

Scullyová sa dostane k materiálom "o všetkom, čo chcela vedieť o sťahovaní ľudí z kože, ale bála sa na to opýtať". Sú to všetky prípady ľudí zbavených kože za posledné desaťročia a vo väčšine prípadov sa tak stalo až po smrti obete a urobili to Ázijčania. Scullyová sa pozastaví nad starým prípadom z roku 1960. V spise je fotka tela stiahnutého z kože, ktoré sa identickým spôsobom stiahnutia kože ponáša na Victorovo telo, no prípad je príliš starý na to, aby obe vraždy spáchal ten istý páchateľ.

Scullyovej to nedá pokoj a odchádza do domu dôchodcov v Columbii v Marylande, kde sa stretne s Dr. Bertramom Muellerom, ktorý muža pitval. Nečudo, že Mueller si na prípad takmer okamžite spomenie. Nič také neľudské nikdy predtým nevidel. Scullyová sa prizná, že sa jej nepodarilo nájsť žiadne záznamy o policajnom vyšetrovaní a doktor jej to ihneď objasní: žiadne vyšetrovanie sa nekonalo. Obeťou bol neznámy muž, tulák, ktorý nikoho nezaujímal a preto šerif prípad urýchlene spratal zo stola, aby malo mesto pokoj. Scullyovej sa nepozdáva, že šerifovi by to bolo jedno a nikto nenamietal nič proti. Doktor jej povie, že niečo sa stať predsa len muselo, lebo pár dní neskôr sa šerif zastrelil. Scullyová nechápe, prečo by niekto kopíroval vraždu, o ktorej nikto nikdy nepočul, avšak doktor jej povie, že neznámy tulák bol len prvou zo štyroch ďalších obetí. Všetky stiahnuté z kože. Doktor tvrdí, že nikto nikdy neodhalil ani páchateľa, ani jeho motív.

Terry Pruit v mäsokombináte do odtoku splachuje prasačiu krv. Zrazu vypne svetlo a Pruit si myslí, že to urobil Ed, a kričí naňho, nech sa ukáže, pričom v ruke zviera mäsiarsky nôž. Uvidí niekoho kráčať medzi visiacimi mŕtvymi prasatami. Zohne sa, aby popod prasatá videl, kam postava šla, a vtom ho niekto zozadu zrazí k zemi. Pruit sa preberie až vtedy, keď už nahý hlavou dolu visí medzi prasačími telami. Pristúpi k nemu neznáma postava s dýkou v ruke a zaživa ho začne sťahovať z kože.

Reyesová prichádza do kostola a hľadá tam Hollandovú. Namiesto nej tam nájde telo stiahnuté z kože. Preberie sa zo sna. Práve spala vo svojej motelovej izbe. Vo dverách do izby sa objaví Doggett, ktorý kolegyni oznámi, že pribudla ďalšia obeť. Reyesovej v mäsokombináte pri pohľade na zakrvaveného Pruita stiahnutého z kože príde zle od žalúdka a vybehne von, kde sa stretne so Scullyovou, ktorá ju informuje o prípadoch z roku 1960. Doggett si vnútri pri bližšom pohľade na telo stiahnuté z kože uvedomí, že muž ešte stále žije. Privolá pomoc a muža sa pýta, kto mu to urobil. Pruit niečo zamumlá a znie to ako meno "Ed".

Ed chcel utiecť z mesta, no Doggett ho zadrží a odvedie na policajnú stanicu. Dr. Hollandová o Edovej vine pochybuje. Pridá sa k nej i Reyesová, ktorá Doggetta uisťuje, že uňho nenájdu vražednú zbraň a myslí si, že Ed neutekal pred nimi, ale pred niekým iným. Reyesová si myslí, že Ed videl to isté, čo vídaval i Victor. Vie to, lebo to videla i ona sama. Prichádza Van Allen a potvrdí, že Ed má na dobu vraždy alibi a preto ho z väzby prepustí. Eda cestou von z policajnej stanice zastaví Hollandová a povie mu, že v skupine je vždy vítaný. Ed ju uvidí stiahnutú z kože.

Scullyová nechala exhumovať dve telá z roku 1960. Rezy na kostiach z vrážd z minulosti a prítomnosti sú rovnaké. Dokonca bola použitá aj rovnaká dýka. To však nie je všetko. Dve obete z roku 1960 boli stiahnuté z kože v ten istý deň, kedy sa narodili Victor Potts a Terry Pruit, dve obete zo súčasnosti. Doggett zatiaľ sleduje Edov dom. Volá mu Reyesová s tým, že potrebuje poznať Edov dátum narodenia. Doggett pristúpi k Edovmu domu a cez okno uvidí Eda ležať vnútri na stole - mŕtveho a stiahnutého z kože.

Doggett Van Allena napomína za jeho nezodpovedný prístup. Ed umrel len preto, lebo Van Allen všetko zľahčuje. Doggett usudzuje, že sériový vrah si obete vyberá iba kvôli ich dátumom narodenia. Reyesová sa prejde okolo stola, na ktorom leží Edovo telo, a Doggettovi povie, že Ed vedel, že čoskoro umrie. Prizná sa, že vraždy sa jej nejako týkajú. Spomína si na to, že vraždy sa už raz stali a teraz sa to všetko opakuje. Tí muži sa narodili preto, aby umreli tak, že ich niekto stiahne z jože. Niekto takto trýzni ich duše a nedá im pokoj. Pokračuje, že Ed má v ústach natlačenú handru zašpinenú od sadzí. Odkryje telo, ktoré bolo zakryté plachtou, a vysvitne, že mala pravdu. Vie, že je to uhoľný prach z uhoľnej bane. Užasnutý Doggett sa jej pýta, že ako to vedela, no Reyesová to sama nevie.

Podľa záznamov má pribudnúť ešte štvrtá obeť a mieria do bane. Rozdelia sa. Doggett kráča do neďalekej chatrče, Reyesová do bane. Reyesová vnútri v bani nájde výstrižky novinových článkov o vraždách z roku 1960. Doggett v chatrči objaví ľudskú kostru. Reyesová medzi článkami nájde i článok z roku 1909 o šerifovi, ktorý zmizol potom, ako sa snažil polapiť neznámeho vraha. Doggett si zblízka prezrie kostru a na veste objaví odznak šerifa. V lebke je viditeľná diera po guľke. Zbraň, ktorou sa zrejme šerif zastrelil, leží hneď vedľa tela. Reyesová v bani nájde starý článok ešte z roku 1868 o poprave bádateľa, za ktorého brutálnu vraždu zostali páchatelia nepotrestaní. Páchatelia boli štyria a bádateľa stiahli z kože. Neďaleko Reyesová nájde zvlečené kože z troch zavraždených mužov. Začuje hlas, ktorý jej povie, že sem nemala chodiť. Reyesová vytiahne zbraň, no zozadu jej niekto rukou zakryje ústa a premôže ju. Hlas vraví, že to nezastaví, nikdy to nezastaví. Vždy sklame.

Doggett vkročí do bane a hľadá Reyesovú. Nájde ju v poriadku a nezranenú. Reyesová mu povie, že v bani bol Van Allen a to on je tým, kto vraždí. Samého ho v roku 1868 pri roztržke v bani zaživa stiahli z kože. Štyria vrahovia zostali nepotrestaní. Van Allen sa teraz opäť znovuzrodil s tým, aby sa im pomstil. To práve jeho rukou pravidelne dochádza k štyrom identickým vraždám. Vždy zabije štyri duše, ktoré hľadá, a potom si sám vezme život, aby sa kruh uzavrel a on mohol zabíjať ďalej. Reyesová podotkne, že detektív teraz hľadá štvrtú obeť a myslí si, že vie o koho ide - o doktorku Hollandovú. Volá jej a pýta sa jej, či videla ľudí stiahnutých z kože. Doktorka sa jej prizná, že áno. Reyesová ju varuje pred Van Allenom. Ten je už vonku pred kostolom. Hollandová sa pred ním ukryje a využije príležitosť a dá sa na útek. Van Allen ju však dostihne. Vo dverách sa ukáže Reyesová. Van Allen na okamih zaváha, ale keď sa s dýkou rozbehne po Reyesovej, tá vypáli zo svojej zbrane a detektív padá na zem. Predtým, ako upadne do kómy, Reyesovej pošepká, že vždy sklame.

Reyesová stojí pri Van Allenovej nemocničnej posteli, keď k nej podíde Doggett. Chce od nej, aby šla domov. Prípad sa skončil. Reyesová pochybuje o tom, či jej Doggett ohľadom jej domnienky uveril. Doggett vraví, že nech je pravda akákoľvek, dôležité je to, že Hollandovej zachránila život. Doggett odíde a k Reyesovej pristúpi Scullyová. "Veríte na druhú šancu, Dana?" pýta sa Reyesová Scullyovej. Verí, že ľudia, ktorých Van Allen zabil, ľutovali to, čo mu kedysi urobili, ibaže Van Allen im nikdy neodpustil. Scullyová sa jej pýta, ako do toho zapadá ona sama. To Reyesová nevie, ale v rokoch 1868, 1909 či 1960 tým vraždám nezabránila. Vždy tam bola, ale ten, kým bol Van Allen, vždy vedel, že ona mu jeho úmysel nikdy neprekazí. Vždy poznal jej najhlbší strach -- strach z toho, že sklame. "V tomto živote možno uspejete," vraví Scullyová. "Možno," reaguje so slzami v očiach Reyesová s vedomím, že Van Allenovi konečne zabránila zabiť všetky štyri duše. U Van Allena nastane zástava srdca a napriek snahe lekárov umiera. Uvidíme Reyesovú a v jej očiach zadosťučinenie i neistotu zároveň. Kamera sa priblíži k Van Allenovmu oku a potom sa začne odďaľovať od oka malého novorodenca ležiaceho na pôrodnom oddelení nemocnice.