Považujem sa za fanúšika franšízy Devil May Cry. Pôvodná hra má nádhernú gotickú atmosféru, vynikajúcu akciu, a dobre napísané postavy, ktorým kraľuje bezstarostný Dante, syn mocného démona Spardu, ktorý vtípky strieľa rýchlejšie než náboje. Páčia sa mi aj ďalšie pokračovania, ktoré veľmi zaujímavo rozvíjajú tento svet a rovnako prehlbujú vzťah Danteho a ďalších postáv – démonky Trish, lovkyne démonov Lady, ale najmä jeho brata Vergila a synovca Nera. Práve preto som bol z nového seriálového spracovania prvotne nadšený a veril som, že to bude vynikajúca akčná gotická jazda plná skvelých súbojov a dojemných, ale i vtipných momentov. Potešilo ma aj to, že za týmto seriálom stojí rovnaký tím, aký pracoval aj na Castlevanii. Tú som zatiaľ síce nevidel, a hoci sa ku mne donieslo info, že nejde o vernú adaptáciu herného materiálu, viem, že je považovaná vo všeobecnosti za veľmi populárnu, úspešnú a kvalitnú. Rovnako mi prišiel skvelý aj prezentovaný soundtrack. Skladby od Limp Bizkit, Green Day, Papa Roach a ďalších kapiel, ktoré sa atmosfericky hodia do éry AMV-čok okolo roku 2010, mi do celkovej atmosféry Devil May Cry veľmi sedia. Rovnako bolo ohlásené že sa dočkáme nových verzií skladieb Devil Trigger, Bury the Light a Devils Never Cry, ktoré patria k najmilovanejším herným skladbám všetkých čias. Do sledovania seriálu Devil May Cry som preto išiel plný nádejí. Napriek tomu bol pre mňa tento seriál jedným veľkým sklamaním. Na nasledujúcich riadkoch sa vám pokúsim vysvetliť prečo.

Môj najväčší problém s týmto seriálom je fakt, že je to možno zaujímavý akčný animovaný seriál, ale nie je to Devil May Cry. Vizuál seriálu je po väčšinu času bez rušivých prvkov, animácia je dobrá, plynulá, ale estetikou skrátka vôbec nepripomína svoju hernú predlohu. Na porovnanie môžeme použiť Devil May Cry anime z roku 2007 od štúdia Madhouse (Perfect Blue, Vampire Hunter D: Bloodlust, Death Note). Animácia môže pôsobiť na dnešné pomery už trošku zastarano, ale toto anime inak výborne zachytáva atmosféru hier pripomínajúcu mix gotickej opery a heavy metalového koncertu. Netflixovému seriálu z roku 2025 sa to však z môjho pohľadu skôr nedarí. Vizuál a atmosféra príbehu skôr pripomínajú úplne generický akčný seriál, ktorému skrátka chýba charakteristická atmosféra. Neviem ako sa to tvorcom podarilo, ale väčšinu času som mal pocit, že pozerám len nejakú fanfikciu, príbeh, ktorý s mojou obľúbenou hernou sériou spája len názov.

Tam môj výpočet hriechov tohto seriálu ale, samozrejme, nekončí. Oveľa väčší problém mám u netflixového Devil May Cry so samotným scenárom a tým, ako sú napísané legendárne postavy z tohto univerza. Príbeh seriálu sa väčšinou drží manga verzie Devil May Cry 3. Slovo väčšinou používam preto, lebo je až frustrujúce, ako veľmi sa v niektorých momentoch seriál od predlohy odlišuje napriek faktu, ako striktne sa jej inde snaží držať. Preto miesto (zväčša) kresťanského mysticizmu s peklom a démonmi, ktorí z neho prichádzajú škodiť ľudstvu a musia byť zastavení mocnými a štýlovými lovcami, dostávame akýsi pseudovedecký technický blábol, v ktorom sa slovo "kvantový" objavuje toľkokrát, že ma ako človeka s fyzikálnym vzdelaním bolela hlava. V tomto príbehu je teda peklo vlastne len iným svetom, do ktorého a z ktorého sa dá pomerne jednoducho dostať, a všetkých návštevníkov z pekla sa snaží eliminovať polovojenská jednotka, ktorú potajomky zriadil viceprezident Spojených štátov amerických. Uhádli ste, nič z toho v skutočnom Devil May Cry nenájdete. A teda, keď už máme peklo pekne pseudovedecky odôvodnené, žiaden kresťanský mysticizmus v seriáli nepotrebujeme. Že je to kľúčový prvok predlohy? No a čo. Samotný White Rabbit, hlavný antagonista prvej série tohto seriálu, je napísaný vcelku dobre. Jeho plán, teda zničenie brány medzi svetom ľudí a svetom démonov, je pomerne dobre odôvodnený a divák s ním môže čiastočne sympatizovať. Napriek tomu, že sa snaží pomstiť ľuďom a oslobodiť démonov spod útlaku, však White Rabbit celý seriál poväčšine zabíja len samotných démonov a ľudí minimálne. Tieto činy mi k nemu a jeho motivácii absolútne nepasovali.

Ešte výraznejšie rozdiely možno nájsť u hlavných postáv. Danteho detská bezstarostnosť a vtipkárstvo sú v seriáli prehnané. Aj keď ide o postavu, ktorá je známa svojim ostrým jazykom, Dante nie je Deadpool, aj keď sa ho seriál tak snaží vykresliť. Dôležitá Danteho súčasť, a to že je to mimoriadne efektívny lovec démonov, známy svojim "no bullshit" prístupom pri eliminácii hrozieb z pekiel, sa v seriáli stráca v mori nevážnosti. Táto verzia Danteho ma ako diváka skôr frustruje, než baví. Navyše nedokážem pochopiť to, ako hlúpeho Danteho urobili. Odvážny lovec démonov, ktorý proti nim dennodenne bojuje a používa na ich likvidáciu nadprirodzené schopnosti, ale je šokovaný, keď je na začiatku príbehu odhalené, že sám je synom démona? Jeho brat Vergil zas pôsobí, akoby ho napísal človek, ktorý jeho osobnosť pozná len z redditu a mémov. Jeho finálna hláška v seriáli ma skoro až fyzicky zabolela.

Najhoršie ale obišla zrejme Mary Ann Arkham, prezývaná aj Lady, jedna z kľúčových postáv DMC univerza. Táto verzia milovanej postavy je mimoriadne zatrpknutá, agresívna a neustále nadáva, čo k nej absolútne nepasuje. Občasné zanadávanie v príbehoch, samozrejme, nevadí, ale u Lady je bezmála ťažké nájsť čo i len jednu jej repliku, ktorá by neobsahovala povestné anglické slovko na písmeno "F". Navyše, keďže príbeh vidíme hlavne z pohľadu Danteho, je Lady prakticky celý seriál nesympatická antagonistka, ktorá svoje okolie podráža a sleduje len svoje vlastné úmysly, nehľadiac na okolie. Toto skrátka nie je Lady, ktorú fanúšikovia milujú, toto je len nejaká cudzia slečna, ktorá si požičala jej meno.

Ako zlatý klinec na záver som si však nechal to najhoršie z celého seriálu – jeho snahu o politické posolstvo. Pri tomto bode nemôžeme opomenúť tvorcu seriálu, Adiho Shankara. Tento indicko-americký tvorca, ktorý sa zrejme má celkom rád, keďže jeho meno si môžete v úvodných titulkoch prečítať hneď trikrát, je známy tým, že popkultúru a politické a spoločenské posolstvá a komentáre spája rád. Práve on napr. stojí za tým, že v najnovších dieloch Simpsonovcov nenájdete postavu Apua. Shankar dlhodobo tvrdil, že súčasné zobrazovanie Apua je rasistické, pretože sa spolieha na stereotypy a dáva tejto postave prílišný prízvuk. Sám navrhoval túto postavu buď z deja odstrániť, alebo ju pretransformovať. Keď napokon po dvoch rokoch absencie Apua zo Simpsonovcov dabingový herec Hank Azaria povedal, že s touto postavou končí, Shankar vyjadril nespokojnosť.

Opomeňme fakt, že v animovanom seriáli Devil May Cry sa nachádza postava tmavej pleti, ktorá má skutočne výrazný prízvuk a dokonca umiera medzi prvými, a pozrime sa na politické posolstvo, ktoré sa Shankar pokúsil vyjadriť prostredníctvom svojho diela. V netflixovom animáku je totiž boj ľudstva voči démonom zobrazený ako alegória na americkú vojnu proti terorizmu v Iraku a Afganistane. Americká vláda je zobrazená ako úplne jasne zlá, vedená skazenými ľuďmi, ktorí prahnú po krvi, a keď v poslednej epizóde nariadia obrovský vojenský útok na svet démonov, je to zobrazené ako strašná a neľudská skutočnosť, pretože drvivá väčšina démonov je vlastne dobrá, utláčaná ľuďmi, a smrť si vôbec nezaslúžia. Konflikt medzi ľuďmi a démonmi ako metafora krvavých vojen vedeným proti blízkemu východu by azda mohla v príbehu fungovať... ale skutočne v Devil May Cry? V tej sérii, ktorú ľudia hrajú práve preto, že môžete behať po štýlových gotických lokáciách a za zvukov rytmických metalových skladieb sekať a strieľať krvilačných démonov? Démoni z Devil May Cry sú zlí, prahnú po krvi a sú poväčšinou hlúpi a pudoví. Skutočne nie sú podobenstvom pre ľudí, umierajúcich v Iraku. Ak chcel Shankar prerozprávať príbeh, ktorý by slúžil ako kritika americkej vojnovej politiky, sťažka by našiel horší spôsob. Do tohto druhu príbehu sa to jednoducho nehodilo a pôsobilo to úplne neadekvátne. Navyše samotné spracovanie bolo pomerne prvoplánové, nenechávalo pre diváka takmer nič na domyslenie. Samotná scéna, v ktorej bol nariadený raketový útok na svet démonov, a do toho hral American Idiot od Green Day, pôsobila skoro až ako karikatúra.

Keď sa pokúsim svoje pocity z tohto seriálu zhrnúť, vládne rozporuplnosť a sklamanie. Seriál vyzerá dobre a má fungujúcu akciu. Určite vie poslúžiť ako zaujímavá akčná jednohubka. Nezachytáva však verne atmosféru hier, z ktorých vychádza. Postavy seriálu môžu diváka baviť, avšak sú diametrálne odlišné od postáv, ktoré poznáme z predlohy. Samotný príbeh je vystavaný dobre, šikovne buduje postavu zloducha, dokonca mu diváci v niektorých okamihoch budú aj fandiť, pretože proti nemu stojí ľudstvo, reprezentované ešte väčšími monštrami. Seriál sa snaží byť alegóriou na vojnu Spojených štátov amerických voči terorizmu a zobrazuje démonov ako bytosti, ktoré si zaslúžia súcit. Zaujímavý aspekt, avšak nehodiaci sa do Devil May Cry. Práve preto si myslím že tento seriál je pomerne dobrý akčný animák, ale skutočne katastrofálna adaptácia materiálu, z ktorého vychádza. Len pre záznam – netvrdím, že adaptácia musí byť absolútne 100%-tne verná predlohe, aby bola dobrá. V tomto prípade sa však tieto dva svety rozchádzajú natoľko, až si myslím, že oveľa lepšie by seriál fungoval, keby nevychádzal z Devil May Cry univerza a bol by úplne samostatný, s úplne novými postavami, novým univerzom a novými témami. V takom prípade by som celkové hodnotenie dal určite vyššie, v tomto prípade však môžem seriál ohodnotiť prinajlepšom len priemerne.

Celkové hodnotenie: 45%

Názov: Devil May Cry

Štúdio: Studio Mir, Adi Shankar Animation

Žáner: akčné/hororové urban fantasy

Rok: 2025