Horizont udalosti sa však volá aj loď stratená pri skúšobnom lete v roku 2040. Po siedmich rokoch sa akoby zničohonič objaví a na jej prieskum je vyslaná ďalšia loď, ktorej posádka na čele s kapitánom Millerom (Laurence Fishburne) má zistiť čo sa to vlastne na Horizonte Udalostí stalo a kde trčala celých sedem rokov. Väčšina posádky nie je takýmto plánom misie vôbec nadšená. Jediný kto počíta minúty do pristátia je doktor William Weir (Sam Neill), tvorca lode a rovnako tvorca jej prevratného gravitačného pohonu. Ten spočíva v tom, že využíva umelo vytvorenú čiernu dieru, pomocou ktorej je možné ohnúť priestor a tak cestovať k vzdialeným hviezdam doslova v "reálnom čase". Po pristátí však prieskumný tím zisťuje, že tu niečo nesedí, väčšina posádky zmizla a tí, ktorí ostali na palube (alebo to čo z nich ostalo) sa teraz len ladne vznáša v beztiažovom stave. Akoby toho nebolo dosť, členovia týmu začínajú mať zvláštne, desivé výjavy, spojené s ich skutočnými hrozivými zážitkami z minulosti. To však nie je nič v porovnaní s tým, čo zažijú v nadchádzajúcich hodinách, pretože ako sa hovorí vo filme "za porušovanie fyzikálnych zákonov sa platí."
Horizont udalosti je film, ktorý niekoho príjemne prekvapí, niekoho sklame a niekoho nechá nechápavo civieť na obrazovku so zmiešanými pocitmi. A trúfam si povedať, že tretia skupina divákov bude vo väčšine. Z čoho tieto pocity pramenia? No v prvom rade je to dosť nešťastná fúzia žánrov. Kým na začiatku nám film navodzuje pravú hard sci-fi atmosféru, kde tu s nejakou ľakačkou, ku koncu filmu sa všetko v podstate zvrháva v čistokrvný horor. Každopádne, keď sa prenesiete cez žánrovú fúziu, čaká vás napínavé sci-fi, aj keď hlavná pointa filmu, ktorú čaká len málokto, vás určite zaskočí. Minimálne bude príjemným osviežením v nekonečnom kolotoči votrelcov požierajúcich stratené posádky a podobných klišé, ťahajúcich sa celým vesmírnym sci-fi žánrom.
Keď som v úvode spomínal pravú hard sci-fi atmosféru, tá je vytvorená v prvom rade brilantne zvládnutými špeciálnymi efektami. Od modelov lodí až po také detaily ako voda poletujúca v beztiažovom stave, všetko je doslova očarujúce. Ďalej tu máme rovnako geniálne prepracované interiéry. Žiadne sterilné priestory, ale podrobne vykreslené miestnosti, ktoré žijú svojim vlastným životom a naozaj pôsobia dojmom, že tu má každá vec svoje miesto. Špeciálnu poklonu si potom zaslúži interiér Horizontu udalosti, hlavne dizajn jadra a priľahlých lokácií - tie fakt stoja za to, miestami badať až Gigerovský dekadentno-technický štýl, ktorý sa k sci-fi hororu dokonale hodí.
V celkovom zhrnutí je Horizont udalosti veľmi podarené sci-fi. Neobvyklú žánrovú fúziu a miestami deravý scenár nahrádza kvalitná réžia, vizuálna pôsobivosť a špeciálne efekty. Mne tak neostáva nič iné ako vám ho odporučiť a nechať sa tak pozvať na napínavý výlet za Horizont udalosti.