Prvá kniha zo ságy, Leviatan se probouzí , bola nadupaná adrenalínová horská dráha so zaujímavého a realistického univerza. Druhá v poradí sa až kŕčovito snaží o to isté – a zlyháva.

Autori zvýšili počet point of view postáv z dvoch na štyri. Prvý je James Holden, hlavná postava z Leviatana. Druhý je Prax Meng, otec uneseného dievčatka, ktoré mu Holden pomáha nájsť. Ďalej sú tu Chrisjen Avasarala, veľmi vulgárna stará pani a veľmi vysoká úradníčka v OSN, z ktorých sa vyvinula globálna vláda, a Bobbie Draperová, marťanská mariňáčka, ktorá sa stala svedkom masakru na Jupiterovom mesiaci Ganyméde. Dejové línie sú podobne ako v minulej knihe dve – v prvej sa Prax a Holden snažia vypátrať zmiznuté decko, v druhej sa Avasarala a Bobbie snažia zabrániť medziplanetárnej vojne medzi Marsom a Zemou.

Autori podľa mňa nezvládli dobre prácu so štyrmi charaktermi – príbeh sa vlečie pomalšie ako v Leviatanovi a dokonca aj veľa pozitívnych recenzií priznáva, že čitateľ sa občas nudí. Nehovoriac o tom, že minimálne jedna postava je v knihe zbytočná – Prax. Nemá veľký vplyv na samotný dej a v podstate slúži na dve veci – vedeckú expozíciu fungovania ľudských kolónií a depresiu z toho, že mu uniesli dcéru. To prvé nebude zaujímať každého (mňa áno, no bolo toho málo) a druhé len priemerne napísané a nezapadá do konceptu knihy. Chcete nadupanú vesmírnu operu alebo štúdiu lásky otca k dcére? Ak chcete obdive, prečo v jednej knihe? Jednému z autorov sa asi narodilo dievčatko a chcel to preniesť na papier. Avasarala a Bobbie sú na tom našťastie lepšie, naozaj hýbu dejom a každá je svojim spôsobom zaujímavá, no stále mi vŕta hlavou, či by nebolo lepšie, keby autori z jednej spravili vedľajšiu postavu. Predovšetkým Avasarala si podľa mňa získa srdce mnohých. Vulgárna babička, to až tak často v sci-fi nevidíte.

Najväčšou chybu celého románu je, že autori sa neunúvali vymyslieť nový príbeh. Povážte: máme dve dejové línie, ktoré začínajú oddelene a potom sa spoja. Prvá je o hľadaní stranenej osoby ženského pohlavia, ktorá pasívne čaká na svojich mužských záchrancov. Druhá je o odhalení sprisahania, ktoré ohrozuje medziplanetárny mier. V pozadí stojí mocná korporácia, ktorá si kúpila politikov. Nikomu nemožno veriť. Ľudia zneužívajú mimozemskú technológiu a nevedomky tak ohrozujú prežitie ľudského druhu. Práve som popísal dej oboch kníh. Ešte aj skončia rovnako.

Príbeh celkovo pôsobí „malo“. V prvej knihe išlo doslova o osud ľudstva. V druhej je ľudstvo OK a vlastne nakoniec ide o jeden strategický mesiac, ktorého zničenie spôsobí... problémy zo zásobovaním. Áno, hrozí vojna Zeme a Marsu, lenže tento krát hrozí už od strany 40 a za ďalších 400 si nato proste zvyknete. Gradácia napätia je ďalšia vec, ktorá nefunguje tak dobre, ako v minulom diely.

Ďalšou chybou je, že udalosti v Kalibánovi nemajú žiaden dopad na ďalšie dve knihy. Áno, sú spomínané, ale keby sa nestali, dej pokračovaní by zostal nezmenený! Takto to dopadne, keď dostanete zmluvu na trilógiu, ale máte nápad len na dve knihy...

Nemôžem si odpustiť rypnutie do zobrazenia politiky v knihe, keď už som tú politológiu vyštudoval. Avasarala je úradníčka zhruba na úrovni štátnej tajomníčky, dve úrovne pod hlavou vlády. Má byť jednou z najmocnejších osôb na Zemi, šedou eminenciou. Jej vplyv a vôbec fungovanie OSN je však vyobrazené naivne, častejšie ide o smiešne ako o realistické zobrazenie byrokratických a politických pochodov. Celé to pripomínalo skôr stredoškolské kliky než boj o vládu nad 30 miliardami ľudí. Aspoň medziplanetárna stratégia autorom ide dobre.

Týmto všetkým nechcem povedať, že Kalibán je zlá kniha. Má svoje svetlé momenty. Avasarala je vtipná, Bobbie je drsná a svojím spôsobom zároveň roztomilá a chémia medzi holdenovou posádkou znovu funguje na 100%. Aj so sci-fi pohľadu autori predstavujú pár zaujímavých nových nápadov – ako bude vyzerať pechota budúcnosti, ako funguje ekonomika kolonizovanej slnečnej sústavy a konečne sa dočkáme aj poriadnej bitky dvoch flotíl vesmírnych lodí. Lenže medzitým je plno vaty, pomerne často sa nudíte, ide o menej ako v Leviatanovi a keď sa dostanete k tretej knihe zistíte, že ono to vlastne nemalo nijaký dopad.

Takže – kúpiť alebo nekúpiť? Odporúčam nekúpiť. Na svete je príliš veľa excelentných kníh na to, aby sme platili za tie priemerné. A pokiaľ vás zaujíma, ako sa ďalej vyvinie príbeh, môžete preskočiť rovno na tretí diel.