Hra má pomerne rýchly začiatok a ihneď nás hodí do súboja proti drakovi. Situácia sa ale zvrtne a všetko opäť vyzerá beznádejne. A tu prichádza hlavná postava, ako malé bábätko, príbeh sa postupne odvíja.

Práve príbeh je to, čo poháňa svet hry dopredu. Hráč postupne odhaľuje tragiku a nebezpečenstvá sveta, v ktorom sa hra odohráva. Hoci je hra kratšia, všetky tajomstvá sú dávkované postupne. Hra je plná zvratov, dopĺňajú ju aj meditácie, kde sa človek dozvedá ďalšie aspekty, aby nakoniec pochopil veľké finále, ktoré je pre neho pripravené. Nie je preháňaním označiť koniec ako lyrický.

Mystika a náboženské narážky tu majú tiež svoje miesto, použité sú veľmi príjemným spôsobom. Podarilo sa mi identifikovať paralelu s Babylonskou vežou, nevylučujem vplyv aj miestnych legiend. Prirodzene, sny vytrhávajú hráča zo základného sveta, sú rozmiestnené práve tak, aby hru dokázali spestriť a zabránili tomu, že sa hráč začne nudiť. Aj osud hlavnej postavy, od malého bábätka, cez dievčatko, pubertu, až po dospelosť má silne mystický podtón.

Postáv tu veľa nenájdeme, hlavnou je bezmenné dievča, budúca mesačná kňažka. Na jej ceste ju sprevádza mág a celý čas sa stretávame s narážkami na akéhosi rytiera Solidora, ktorý sa drakovi vzoprel. Drak je vyslovene negatívnou postavou, musím podotknúť, že pôsobí ozaj neporaziteľne, má to ale svoj význam. Ostatné ako ľudstvo, mesiac a slnko bežia v pozadí celej hry. Pekne zvládnutý potenciál, ktorý hra ponúkla.

Mechanika hry je samostatnou kapitolou. Na hre je cítiť, že sa hrá lepšie s ovládačom, obsahuje však upozornenie o tejto skutočnosti, takže ak sa niekto rozhodne hrať to na klávesnici, respektíve s myšou, nemá na čo nadávať, pravdou ale je, že menšia optimalizácia by rozhodne nebola na škodu. Súboje, hádanky a rôzne skákacie pasáže si človek dokáže užiť aj pri hraní bez ovládača, všetky sú rozumne náročné a ponúkajú adekvátnu výzvu, zadarmo nedostane hráč nič, niekedy musí pátrať o to viac, všetko je ale dohľadateľné.

Na margo vizuálnej stránky je nutné podotknúť, že tu to môže pre niektorých krívať. Niektoré textúry potrebujú zúfalo viac renderovania, niektoré pohyby takisto kolíšu, v zásade to ale je tolerovateľné a silné stránky hry to dobre vyvažujú. Hra mala pomerne nízky rozpočet, čo sa niekde prejaviť muselo. Na druhú stranu, aj cena je prijateľná kvalite hry.

Príjemnejší estetický zážitok ponúka soundtrack. Skladateľom sa stal, pre mňa a zrejme aj pre mnohých neznámy, Vinicius Kleinsorgen. Skladby sú síce kratšie, vystihujú však atmosféru hry, veľmi dobre zvládajú aj prehrávanie v slučke, ak sa scéna, pre ktorú sú určené, natiahne. Záverečné vokály naspievala Marianna Coelho.

Záverom možno dodať, že hoci sa Toren nehrdí ligotavou pozlátkou, nestojí za ním žiadna super značka, môže smelo konkurovať v hernom svete v rámci publika svojho žánru, osloví aj ľudí, ktorý primárne takéto hry nevyhľadávajú. Trochu ma ale zarazilo hodnotenie na metascore, kde Toren dostal len 58/100. Dovolím si tvrdiť, že ide o hru silne nepochopenú, zaslúžila by si minimálne dvadsať bodov naviac. Zároveň je potrebné priznať, že hra nemá nejakú extrémnu znovuhrateľnosť, tá sa opiera hlavne o lákavosť príbehu prejsť ho znovu a doplnenie chýbajúcich achievementov. S prihliadnutím na všetky aspekty som ale hodnotil omnoho štedrejšie.

Titul: Toren

Žáner: Adventúrova platformovka

Prevedenie: Platformovka s bojovými prvkami a hádankami.

Mód: Singleplayer

Vývojár: Swordtales

Dátum vydania: 11.05.2015

Klady hry

+Príbeh

+Silná mystika, náboženské paralely

+Dobre využitie postáv

+Súboje

+Zmeny úrovní veže adekvátne príbehu

+Hudba

+Kratší čas hry

Zápory

-Niektoré textúry vyzerajú nedotiahnuté

-Občasné bugy a glitche, zriedka kazia hru

-Kostrbatejšia hra na klávesnici (môže odradiť)

-Slabšia znovuhrateľnosť

Celkové hodnotenie: 88/100

Páperíčko