Keďže jeden človek nemôže stihnúť prejsť si a zažiť všetko, čo sa na Comics Salóne tohto roku odohralo, rozhodli sme sa využiť všetky naše oči a uši v redakcii, aby sme z tejto fajnovej akcie zachytili toho čo najviac. A preto Vám aj v tejto mozaikoidnej reportáži ponúkame zostrih zážitkov všetkých nás, ktorí sme sa festivalu tento rok zúčastnili.

Takže, hor sa do toho!

Ako človek s permanentným spánkovým deficitom som sa dovalil na tohtoročný Istrocon (Comics Salón, či kieho frasa sa to ako volá) s predstieranou eufóriou, kruhmi pod očami a neutíchajúcou túžbou natiahnuť sa na prvý mäkký povrch. Keďže boli však všetky mäkké povrchy obsadené, kultúrnym domom rezonovala prehnaná hlasitosť reproduktorov vo vstupnej hale a ja som nechcel byť udupaný nadšeným davom, nezostávalo mi nič iné ako drať sa pomedzi ľudí ku svojmu cieľu: Nočnému kráľovi.

Program Istroconu totiž, ako zvyčajne každý rok, bol mix rôznych vecí, ktoré sa pohybovali niekde na škále od “oh bože, zas toto?” cez “absolútne ma nezaujíma” až po “...meh”. To samozrejme nie je prekvapením, keďže som ako sci-fi fanúšik s veľmi vyberavým vkusom marginalizovanou minoritou a väčšinu conov trávim blúdením, posedávaním s kamarátmi v reštauráciách a všeobecným vyjadrovaním svojho nezáujmu. Tentokrát nás s manželkou však zopár vecí zaujalo, no keďže v piatok sa pracovalo a v nedeľu hralo Babylon 5 RPG, skresali sme tentokrát svoju návštevu iba na sobotu. A aj to iba na pár hodín.

Tie však stáli za to. Naša prvá zastávka bol:

Predrali sme sa teda davom, aby sme skončili v ďalšom dave, tentokrát však stacionárnom, tlačiacom sa k dverám veľkej sály a nedočkavo čumiacom na hodinky/mobilné telefóny a iné zariadenia ukazujúce čas.

Furdík totiž, ako väčšina celebrít, meškal. Teda, je otázne, či meškal on alebo zlyhali organizátori, prvých 15 minút sme však strávili obdivovaním zátylkov spolustojacich návštevníkov. Potom sa otvorili brány, ľudia sa navalili dnu a… pozerali sa na prázdne stoličky na pódiu ďalších 10 minút. Potom sme sa však dočkali.

Diskusia bola celkom zábavná, organizátori sa mierne červenali a všeobecne neúspešne skrývali svoju nervozitu. Aj na Furdíkovi bolo vidieť, že nie je na takúto pozornosť zvyknutý, dokonca to aj sám priznal. Nakoniec sa však rozbehli a z diskusie bola celkom príjemná komédia plná historiek z natáčania a z Furdíkovho života. Na záver prišlo Q&A z publika a požiadavka, aby Furdík zopakoval scénu z GoT, keď na pláži oživil mŕtvych.

Furdík na to: “Kľudne, ale vy si všetci musíte ľahnúť na zem.”

Nastal hurhaj, smiech a všaobecný ruch ako sa ľudia chichúňajúc strkali pod sedačky, kým Furdík stál na pódiu s kamennou tvárou.

Potom začal zdvíhať ruky a my sme sa zdvíhali s ním.

Scénu zakončiil burácajúci potlesk, a po pár slovách na záver prišia znelka z GoT ktorá nás epicky vyprevádzala z miestnosti von.

Ďalšie dve zastávky boli prednášky:

… kde sme sa dozvedeli, na čo všetko sme zabudli, že sme v detstve videli.

A Filmové bizárium Georga Lucasa medzi prvou a druhou trilógiou SW

… kde sme sa dozvedeli, že Lucas bol posadnutý Ewokmi a aplikáciou moderných technológií pri výchove detí. A poľudštenými slonmi. A lietajúcimi divnosťami. A že Star Trek TNG sa inšpiroval jeho tvorbou.

No a potom, kedže nás začalo lámať a upadali sme do kómy, sme sa odpratali domov, hodili šlofíka a večer sa pobrali na najzábavnejšiu časť ktoréhokoľvek conu.

Socializácia v bare s kamarátmi. A s alkoholom.

Pamätám si na svoje prvé Istrocony, keď som chodil po prednáškach, hral som hry a skúšal nové veci. Naozaj netuším, kde sa tie časy podeli.

V piatok som odprednášal svoju prednášku a zvyšok času som sa venoval pitiu piva. V sobotu som na Con doviedol po prvýkrát kamaráta a zatiaľ, čo ja som sa venoval šesťhodinovej partičke vesmírnej wargame z prostredia Babylonu 5, on sa zoznámil s polovicou game developerskej komunity v Bratislave, získal tucet tipov na seriály od Jura Malíčka a kúpil si tričko s originálnou potlačou od nádejného slovenského umelca. A o tom všetkom mi hovoril v sobotu o ôsmej a ja som len závidel a snažil sa ignorovať moje boľavé kríže, ktoré som si uhnal poldňovým hrbením sa nad hracím stolom a kockami. V nedeľu som zas nič nevyhral v maľovaní Warhammer figúrok, tak som zvyšok dňa hral RPG. Ako inak, zasadené do vesmíru Babylonu 5.

Ako som odchádzal z domu, začal som sa pýtať, či sa naozaj oplatí platiť vstupné za to, aby som pivkáril a hral hry s kamarátmi. Keď som večer zaspával do postele, dospel som jasnému záveru: Áno!

No a ľudí tam bolo zas viacej než minule. Treba väčšie priestory!

Najprv sa musím priznať, že na conoch som nováčik, tento bol len môj druhý. Aké to bolo? Intenzívne! Mrte ľudí. Najviac jedincov s chvostmi, čo som kedy videla. Stádo cosplayerov – už v električke, aby som náhodou nezabudla, kam idem. Blúdenie po budove. Kopa prednášok, väčšinou literárnych. Niektoré dodali inšpiráciu, iné tipy na čítanie a ďalšie oboje. Páčili sa mi najmä dvaja spisovatelia, ktorí zobrali propagáciu kníh trošku inak a snažili sa namiesto prvoplánovej reklamy na prítomných preniesť svoje nadšenie z toho, o čom píšu. Konkrétne Jana Plauchová hovorila o skutočnej vede vo svojich románoch a Juraj Červenák o dobýjaní bastiónových pevností. (Spoiler: potrebujete lopatu. Áno, aj kanón, ale najmä lopatu.)

V nedeľu sme si zašli na vyhlasovanie Poviedky Istroconu. Moje dielka sa síce neumiestnili, ale porotcovia dali spätnú väzbu každému, kto sa o ňu nebál požiadať. A boli pritom veľmi povzbudiví, ale ostatní autori boli ešte povzbudivejší – to, ako sme tam vpredu sedeli, vyzeralo trošku ako skupinová terapia a dokonca to tak nejako aj úspešne zaberalo proti kritike. :)

A samozrejme najväčšie plus – ďalšie stretnutie so zvyškom redakcie. Skrátka a dobre, fajne bolo.

Čochvíľa to bude okrúhle výročie, odkedy som navštívil svoj prvý Con. Tento bol špeciálny vďaka odvozu a kvízom v aute (vďaka, Šaňo :-) ). Potom hor sa ubytovať, hoci rôzne okolnosti zariadili, že sme sa na Con dostali až v sobotu.

Oproti minulým ročníkom sa IstroCon mierne zlepšil. I keď na prvú prednášku som išiel až na tú svoju o štvrtej popoludní, malo podujatie čo ponúknuť. Hlavne stretnutie s ľuďmi, ktorých som nevidel často aj rok, prípadne s niektorými sme prvýkrát porozprávali osobne. Čo-to sme zahrali, uľavili peňaženke (festivalová zľava je smrrrrrť).

Veľmi pekne ďakujem redakcii scifi.sk za neochvejnú podporu na prednáške z genetiky a za to, že sa smiali na mojich vtipoch. Po cone sa človek išiel nabrať síl, v podobnom tempe sa pokračovalo v nedeľu.

Vyhlásenie Poviedky Istroconu prebehlo nadmieru dobre, spätná väzba bola podnetná a nápomocná, sedenie pripomínalo (ako už spomenula Yaya) skupinovú terapiu. Možno aj preto bolo tak super. Okrem toho, keď človek úspešne zapracuje ďalšieho prednášajúceho, tak si môže povedať, že ten con za to stál. Navyše, mení sa. A rozhodne k lepšiemu.

Ako veterán som sa na tento con veľmi tešil, hlavne z nostalgie a stretnutia našej redakcie a kamošov, ktorí na túto akciu rok-čo-rok chodia nielen v rámci účasti, ale aj ako prednášajúci v programe. Je to proste klasika, ktorá sa nevynecháva.

Tento úvod je malou predohrou k tomu, že sa pôvodný duch IstroConu sa z tohto podujatia vytratil. Bolo vidieť (predpokladám, že nie zámerne) aj na tom, že tento con bol dlhé roky pomenovaný dvojtvarom Comniks Salón - IstroCon. Tohto roku už dovetok chýbal. A myslím, že to bolo cítiť. A to doslovne, pretože masovka, akou sa Comics Salón stal, bola cítiť všade. Nevyvetrateľné prechodové miestnosti, ktoré slúžili aj ako predajné miesta prípadne ako herné miestnosti, sa dali prirovnať chodbám v ponorke alebo bunkra. Že by to bol zámer scifi programu ako náznaky apokalypsy alebo motív niektorej z hier, si nemyslím. Priestor pre takúto masovku je veľmi malý a je pravda, že v Bratislave za vhodné peniaze sa asi aj ťažko zháňa.

Fanúšik si však prišiel na svoje. Teda hlavne ten, čo sa zameriava na ázijskú produkciu. Scifi megapecky boli dostupné v kinosále, takže ten, kto si chcel pozrieť svoje ostatné srdcovky mal na to priestor. Musím ale podotknúť, že program bol dobrý, aj čo sa týka scifi-fantasy (veď sme tam mali zopár prednášok) a natiahnutie programu na nedeľu do poobedia je dobrá voľba. Možno si treba vybrať práve tieto dva dni (piatok + nedeľa) na návštevu, v tom prípade však neuvidíte toľko cosplayerov.

No a o rok? Asi hej, veď opäť to bude dôvod na stretnutie.

Cony vo všeobecnosti sú pre mňa magickým miestom. Kopa ľudí sa dá do ešte väčšej kopy, aby porozprávali o tom, čo majú najradšej a v čom sú dobrí a výsledkom sú jedny z najlepších prednášok, aké som v živote počula. Prederiete sa množstvo picachuov a steampunkových assassinov, pozdravíte hráčov zažratých do RPGčky v rohu miestnosti a keď sa konečne posadíte na stoličku, putujete žánrami, vedami a aj krajinami.

Bohužiaľ, piatok som trestuhodne vynechala.

V sobotu som absolvovala desaťhodinový maratón prednášok, pendlujúc medzi Scifi a Fantasy Salónom a bola som naozaj ohromená obrovským spektrom tém aj ich prevedením. Počas spomínaných desiatich hodín som totiž zažila standup, teoretizovanie o cestovaní v čase, vypočula som si podrobný postup ako dobyť Nové Zámky (človek nikdy nevie, kedy sa mu to môže hodiť), precestovala Anglicko, zamýšľala sa nad použitím genetických mutácií v scifi tvorbe a hľadala politiku v Čapkových dielach a vo Wonder Woman. Na druhý deň sa pokračovalo v duchu literárnych workshopov a získavania typov do knižnice z pera autoriek scifi.

Samozrejme, to najúžasnejšie na conoch je a vždy bude komunita. Ľudia sú šialení, je to krásne a treba si to priznať.

Comics Salón je pre mňa každoročne pevným bodom v kalendári a inak tomu nebolo ani tento rok. Predsa len - stretávam sa na ňom s mnohými priateľmi, zároveň ale akcia poskytuje priestor nájsť si nových a inak to nebolo ani tento rok.

Hlavným bodom môjho programu bola organizácia Babylon 5 priestoru počas soboty pri Fantasy Salóne, ktorý je žiaľ každoročne viac a viac plnší, podobne ako celý priestor DK Ružinov, v ktorom sa Comics Salón odohráva. Tento rok sa prelial už nielen do zádveria, kde bola umiestnená VR simulácia a trón postavený z hier, ale organizátori plnohodnotne využili aj miesto pred budovou, kde okrem viacerých stánkov s jedlom pribudla menšia hala pre X-box a spol, pasáž pre magnetický drevený futbal ale dokonca aj pódium na predvádzanie bojových umení či autodráha pre modely bugín. Ambíciám sa Comics Salón nebráni a veru, je to potrebné pochváliť. Jediným problémom sa potom naozaj javia už len priestory, v ktorých sa počas slnečného piatka nedalo dýchať a v sobotu som bol tiež za hodinu úplne premočený od potu. (Ešte dobre, že sme so scifi.sk mali vyrobené nové tričká, z ktorých som mohol jedno hneď navliecť na seba.) :P

Obsahovo som žiaľ celú sobotu strávil organizáciou prezentácie a turnaja v kartovej hre Babylon 5 CCG a neskôr wargame Babylon 5: A Call to Arms, ktoré trvali od 10 hod. ráno do 19 hod. večer, ale musím priznať, že to stálo za to. Na moje počudovanie som na prezentácii stretol troch nových záujemcov o hru, čo ma nesmierne potešilo. Na turnaji vo wargame sme mali dokonca 8 hráčov, čo som bol tiež veľmi milo prekvapený. Záujem teda je, už sa teším nabudúce. Musím ale pochváliť aj scifi sekciu s výberom prednášok už v piatok, ktorej sála bola doslova non-stop preplnená a zároveň ich originalitu - predsa len, nahliadnuť do kuchyne crowdfundingového projektu sa len tak nepodarí. Osobne sa mi tiež veľmi páči, ako Comics Salón postupne buduje Artist Alley (teda Uličku umelcov), ktorá mladým autorom a tvorcom ponúka možnosť predstaviť na malom stolíku svoje výrobky, dielka a prácu a ponúknuť ju verejnosti nielen k nahliadnutiu, ale aj získaniu za nejaký peniažok. A tak som si aj ja odniesol z tejto tri komiksy a kamarát niekoľko tričiek. Ešte to síce nie je tá jedna mega-hala v Parc des Expositions de Villepinte v Paríži, ktorú som zažil na Japan Expo, ale aj tam sa raz dostaneme. ;) Nedeľa bola pre mňa oddychová (a vzhľadom na počasie a počet účastníkov aj vhodnejšia na prežitie). Podarilo sa mi prejsť všetky stánky, popozerať nové knihy, kúpiť si ich celú sadu a nakoniec to zaklincovať hraním RPGčky. Mission: Successful.

Fajne bolo. Už sa teším nabudúce!

Istrocon, či po novom vlastne už len Comics Salón, bol skvelý. Skvelí ľudia, skvelé prednášky, hneď v piatok o Babylone 5 a v sobotu skvelý a hlavne dosť ťažký scifi kvíz. Praktickou novinkou bol stan v ktorom boli X-boxy a herné notebooky, čo ocenil hlavne môj syn. Pribudlo aj niekoľko nových street-foodových stánkov, japonské takoyaki boli fajn. No a hlavne “Jedna báseň” tam sa toho odohrávalo asi najviac. Vidíme sa o rok.

Všetko to začalo, ako to už býva zvykom, nenápadne“ „Feroooo, chystáš sa na Istrocon?“

Síce som na Istrocone...pardon Comics Saloone, ako sa po novom volá, už pár rokov nebol, ale…

„Nooo, mohol by som“, zafrflal som a viac som na to nemyslel.

Ale čas sa blížil a mne začal pomyselný Šaj Hulúd vŕtať v hlave... Že by som šiel? A keď by som, tak potom snáď aj nejaké prednášky by sa patrilo. Ubehli týždne a ja som si znenazdajky ocitol na konci augusta s tým, že napokon idem. Tak poďho, kontaktovať organizátorov, dohadovať sa na termínoch a hlavne, niečo aj zosmoliť! A Istrocon sa blížil.

Týždeň pred oficiálnym termínom chúďa klávesnica ešte ani len nechyrovala, ako zúrivo do nej budem mlátiť prstami a premýšľať, ktorú otázku z môjho plánovaného kvízu vyhodím, lebo je veľmi ľahká. Napokon prišiel osudový víkend…

V piatok to bolo celkom v pohode...teda vlastne ani nie. Taký ten pocit že „Wau, idem po rokoch na con“. Trocha skôr vypadnem z práce aby som stíhal aj kamarátovu prednášku o Babylone 5. Samozrejme, električky a dopravná situácia v Bratislave mali na to úplne odlišný názor: prišiel som asi 10 minút pred koncom. Sakra. Nevadí, pár pív s priateľmi ktorých som nevidel pár mesiacov alebo rokov to vynahradí ;) Pár minút na to som už sedel na prednáške o self publishingu od Honzy Kotouča, kamaráta a českého autora militari science fiction. Piatok teda prebehol úspešne.

V sobotu doobeda som ešte naháňal gramatické chyby a preklepy v scifistickom literárnom kvíze a o 11.00 som už sedel pri digitálnom projektore a súperil s Vladom Furdíkom o to, kto viac pritiahne fanov. Napriek skrytému magnetu, mojej očarujúcej kráse a charizme a parádnym cenám som asi prehral. Ale kvíz bol super (aj keď podľa mnohých, celkom náročný), veď sa naň napriek zlovôli Night Kinga dostavilo odhadom dvadsať fanúšikov fantastiky (!), z pomedzi ktorých súťažilo dovedna päť. Samozrejme, bez sponzorov by to nebolo ono, takže využijem tento priestor a poďakujem skvel Heňke Galgóciovej z Nekonečna, Erikovi a Zorke z Funtastiku, Ivanovi Harmanovi a jeho pani manželke z Artis Omnis, Hydrám Lenone a Syoke a chalanom z iHryska za skvelé vecné dary do súťaže. A samozrejme Šaňovi Schneiderovi od nás za úžasné tričká, bez ktorých by to nebolo ono!

A keď sme pri Šaňovi, bol top práve on, kto ma po súťaži zlákal na Babylon 5 lodičkovú taktickú vojnu o osud celej galaxie!!! Prehral som. Ale to predsa nie je podstatou žiadnej hry...alebo je? V každom prípade sme sobotný večer strávili v kruhu priateľov.

O to ťažšie sa vstávalo v nedeľu na prednášku. Ktorú som síce mal o štrvrtej, ale poznáte to ;) Moja zatváracia prednáška celej scifistickej sekcie Istroconu/ComicsSalónu/Animeshow 2018 sa týkala ženských autoriek science fiction, konkrétne James Tiptree Jr., C. L. Moore a všetkým trom mojim obľúbeným veľmajsterkám: Anne McCaffrey, Ursule K, LeGuin a C. J. Cherryh. A hoci existuje veľa žien píšucich skvelú science fiction, čas znemožnil aby som ich predstavil viac.

Takže, čo som napokon stihol? Priateľov, prednášky (aj svoje), takmer dobyl galaxiu, potriasol si rukou s Červenákom, konečne sa zoznámil so Zuskou Stožickou, zasúťažil, pokecal , a celkovo vybláznil.

Čo dodať záverom? Istrocon, či Comics Salón si prešiel dlhú cestu. V súčasnosti sa ho zúčastňuje obrovský počet ľudí, čo je po rokoch, kedy bola fantastika (alebo popkultúra, ak chcete) v ghete veľký prínos. Takže, len tak ďalej. A vidíme sa na budúcom ročníku ;)