Celovečerné filmy, ale aj iné animované projekty, do ktorých sa štúdio Ghibli raz za čas zapojí, majú pod vedením dvorného mága, Hayaa Miyazakiho, svoj príbeh aj počas kreatívneho procesu výroby. Zakaždým, keď kiná ohlásia premiéru niečoho nového, každý jeden divák s nadšením malého dieťa dychtivo očakáva, čím ho štúdio očarí tento raz. Rozprávanie, ktoré sa totiž odohráva na plátne, má v sebe ukrytý nejeden výnimočný bonus, ktorý sa v prípade Ponya začal takto...

Toshio Suzuki, uznávaný japonský režisér a dlhoročný priateľ Hayaa Miyazakiho, oslovil štúdio s tým, že chce vytvoriť film, ktorý by bol primárne určený iba pre deti. Celý koncept mal predstavovať mix nových výtvarných technológií používaných v súčasných animovaných filmoch, ako aj výrazne kontrastný prechod medzi skutočným a vybájeným, čiže fantastickým svetom.

Štúdio Ghibli má istý železný zvyk – každá jedna vec, na ktorej sa rozhodne spolupracovať (príp. na ktorej pracuje), prechádza zložitým procesom zbierania a triedenia informácií, detailného prepracovávania hlavnej dejovej línie, selektovania zaujímavých (zväčša) environmentálnych odkazov, modelovania plastických, emóciami prekypujúcich a predovšetkým nesmierne autentických postáv... nápady sa hrnú z každej strany, pretože inšpirácií ku konkrétnej synopose je hlavne v prípade Hayaa Miyazakiho priveľa, a preto si žiadajú čas na to, aby dozreli. Z tohto prostého dôvodu sa na filmy štúdia Ghibli čaká aj niekoľko rokov.

V prípade celovečernej snímky Ponyo tomu inak nebolo, pretože od oslovenia štúdia Toshiom Suzukim ubehlo veľa času, počas ktorého sa Hayao Miyazaki zoznámil s celou umeleckou tvorbou ikonického japonského literáta Natsuma Sōsekiho. V nej ho zaujala predovšetkým krátka novela s názvom The Gate o bezdetnom páre v strednom veku, ktorý sa nedokáže vymaniť zo zabehnutého stereotypu a väčšinu svojho nešťastia pripisuje partnerovmu zlyhaniu. Postava hlavného hrdinu, Sosukeho, oslovila Miyazakiho natoľko, až sa ho v trochu upravenej podobe rozhodol implementovať do pripravovaného animovaného projektu.

Ibaže Sosuke v celovečernom filme pre deti mal podľa slov samotného režiséra priveľa nedostatkov, medzi ktoré patrila aj jeho zvláštna vnútorná prázdnota, a tak pred maestrom stála ďalšia výzva – Ponyo si opäť musel na svoje spracovanie počkať.

Keď mal Hayao Miyazaki 9 rokov, požičal si od svojho kamaráta ošúchanú verziu Malej morskej víly od dánskeho spisovateľa Hansa Christiana Andersena. Spomienka na búrlivé prostredie Andersenovej rozprávky, ako aj na koniec, ktorý bol pre odvážnu morskú vílu vopred predurčený, rozhýbal svet tohto režiséra natoľko, až v máji roku 2006 s potešením ohlásil práce na novom celovečernom filme. A všetci milovníci prác štúdia Ghibli začali pomaly, potichu a s potešením rátať dni do premiéry.

Ponyo, alebo aj Ponyo z útesu nad morom, sa prihovoril návštevníkom kina, ale aj divákom celosvetovo, 19. júla 2008 a počas naozaj krátkej doby sa stihol tento film stať štvrtou najlepšie zarábajúcou animovanou snímkou vo svete. Keďže išlo o kvalitu zaručenú štúdiom Ghibli, nikto o úspechu malej zlatej rybky prechovávajúcej zvláštne nežné pocity k ledva päťročnému chlapcovi nepochyboval.

A nikto nepochyboval ani o tom, že úvodná scéna, ktorá si prepožičala dunivé a majestátne ántré z Wagnerovej opery Die Walküre (Valkýry), vtiahne do pomerne panoramatickej časti filmového príbehu každého s poriadnou dávkou príjemného zimomravenia. Nakoniec, vidieť mága, vedca a otca našej hlavnej hrdinky Ponyo, Fujimota, pri výrobe ozdravujúceho elixíru uprostred temnej ničoty samotného oceánu, patrilo medzi silné zážitky, ktorými samotný film počas svojich 101 minút nešetril.

Dobrodružstvo, ktoré naozaj iba decentne pripomína Andersenovu najkrajšiu rozprávku, sa odohráva v prostredí prímorskej dediny. Tá akoby z oka vypadla prístavnému mestečku Tomonoura, v ktorom Miyazaki trávil svoje detstvo, a ktoré je známe tým, ako veľmi dbá na environmentálne prostredie. Ľúbivá architektúra sa snúbi s desivým vyobrazením podmorského sveta, ktoré sa snaží mág Fujimoto ochrániť pred ľudskou aroganciou. Jeho čiernobiele vnímanie ľudskej rasy, postavenia čarovných bytostí vo svete bez štipky tolerancie, ako aj snaha spôsobiť prírodnú katastrofu, ktorá by očistila more od špiny a ľudí loviacich jeho krásy len pre vlastné potešenie, prinúti jednu z jeho dcér vybrať sa na vlastný prieskum. Unášaná krásou vodnej hladiny je nedopatrením a vlastnou vinou oceánom privedená až k pobrežiu prístavného mestečka, v ktorom si bezstarostne nažíva aj Sosuke, päťročný veľmi vnímavý a zvedavý chlapec.

Keďže aj Ponyo má toho s deťmi veľa spoločného, po svojej záchrane začne okolitý svet, do ktorého ju vtiahol práve Sosuke a jeho červené vedro, vnímať úplne inak. Z trucu, z detského vzdoru a aj preto, že Sosuke vonkoncom nepredstavuje pre ňu a jej podmorské okolie také veľké nebezpečenstvo, ako si to jej otec myslí, začne zvádzať vlastný boj s tým, aby si na zemi našla svoje skutočné miesto. A to so sebou prináša i schopnosť vzdať sa vlastnej identity, zmieriť sa s pravidlami, ktoré si určuje svet nad morskou hladinou a veriť v Sosukeho rozhodnutie, že pri nej bude stáť v dobrom aj v zlom až kým ich...

Za celovečernou snímkou Ponyo stojí, ako to už býva zvykom, poriadny kus práce. Vzhľadom na vekovú kategóriu, pre ktorú je snímka určená, nesie sa príbeh v jednoduchej dejovej linke. Rozprávanie je priamočiare, predvídateľné, niekedy sa rozvetvuje, stále si však snaží zachovať vlastnú dynamiku. Táto snaha vyviera aj z faktu, že výtvarná stránka je natoľko silná a pôsobivá, až tvorí dominantnú zložku v celom rozprávkovom koncepte. Nakoniec, o toto išlo nielen Miyazakimu, ale aj Suzukimu. Príbeh pre deti by sa mal prispôsobiť samotnej vizualizácii, nakoľko detský príjemca lepšie vníma a spracováva hlavne tento typ informácií.

Ústredná vizuálna stránka, ale prináša do časového rámcu nemalú statiku, čo vytvára zaujímavý paradox. Zatiaľ čo prostredie sa energicky mení, príbeh stagnuje. Čím bližšie k rozuzleniu celého dobrodružstva teda sme, tým viac sa nám zdá, že sa všetko navôkol zbytočne vlečie. Zvláštny pocit bezradnosti z ničnerobenia nevie zmeniť ani humorná vsuvka v podobne akčných dôchodkýň. Ich občas spontánne a inokedy mierne afektované konanie núti predovšetkým staršieho diváka zamýšľať sa nad výtvarným spracovaním celého filmu. A všímať si, bohužiaľ, jeho nedostatky.

Experimentálna tvorba, ktorou je štúdio Ghibli v poslednom čase známe, v prípade Ponya zafungovala len čiastočne. Prechod medzi ručnou a počítačovou grafikou, rovnako tak ako striedanie 2D a 3D vyobrazenia rôznych scenérii či objektov, je ostré a vo väčšine scén tvorí neprehliadnuteľný rušivý element, na ktorý sa nedokáže navyknúť ani v závere celého filmu. Hoci si občas nahovárate, že jednotlivé výjavy vám pripomínajú mix rôznych umeleckých smerov (expresionizmus, japonské drevorezy, symbolizmus, abstraktná kresba či ľahký syntetický kubizmus), čo v konečnom dôsledku nemusí byť až také zlé, veľké finálne, ako vystrihnuté zo spevov z čias poetickej Edy, zanechá vo vás zvláštne rozporuplné pocity. Ani ich hlbšou analýzou neviete dospieť ku konkrétnemu záveru, či sa vám film páčil, alebo nie.

A tak sa uspokojíte s vyhlásením, že Ponyo nepatrí medzi Miyazakiho filmové skvosty. A nepatrí ani k priemerným celovečerným animovaným filmom, nakoľko v sebe opäť nesie množstvo nádherných a snových odkazov, ktoré vo vás vyburcujú vaše dravé ja bojujúce za lepší svet a zelenšiu prírodu.

Nájdite si čas na to, aby ste sa s Ponyo zoznámili. Aj keď sa budete trošku nudiť, a deti, ktoré na tento film nahovoríte, začnú v jeho polovici akčnejšie džavotať, lebo im už bude dlho, zažijete v prítomnosti Hayaa Miyazakiho a celého jeho akčného štábu celkom milú čarokrásnu chvíľu. A nie je predsa nič krajšie, ako zlatá rybka, ktorá vás začne úprimne zbožňovať od chvíle, keď sa na ňu od srdca usmejete.

Réžia: Hayao Miyazaki

Producent: Toshio Suzuki

Scenár: Hayao Miyazaki

Filmové štúdio: štúdio Ghibli

Literárna predloha: Malá morská víla od Hansa Christiana Andersena a The Gate od Natsuma Sōsekiho

Žáner: rozprávka pre deti, fantasy, real life, ekologická rozprávka

Premiéra: 19. júl 2008

Jazyk: japončina, nemčina, angličtina, čeština

Hodnotenie: 80%