Pre vesmírny rover Perseverance z NASA nastal okamih pravdy. Šesťkolesový robot sa po sedemmesačnej a 470 miliónov kilometrov dlhej ceste zo Zeme rýchlo blíži k Marsu, čo bude nepochybne najnáročnejšia časť jeho misie. Musí bezpečne pristáť na povrchu červenej planéty, čo je úloha, ktorá zmiatla niekoľko sond pred ním.

Ak však bude misia Perseverance úspešná, naskytne sa nám skvelá príležitosť nájsť stopy minulého života na Marse. Žiadna vedecká misia predtým nešla na planétu s tak prepracovanou sadou nástrojov; ani jeden z robotov nebol nikdy zameraný na tak sľubné miesto. Kráter Jezero, zamýšľaná pristávacia oblasť, nesie podľa satelitných fotografií všetky charakteristické znaky toho, že v minulosti šlo o obrovskú vodnú plochu. A kde bolo veľa vody, tam bol možno aj život.

Perseverance po pristátí odoberie vzorky zo sedimentov, s cieľom nájsť stopy dávnej mikrobiálnej aktivity. Najsľubnejšie vzorky budú následne zabalené a neskoršími misiami zaslané na Zem.

„Predtým však, ako môžeme uskutočniť túto povrchovú misiu, musíme s roverom na Marse pristáť, čo je vždy veľmi náročný proces,“ uviedol Matt Wallace, zástupca projektového manažéra NASA pre Perseverance. {,"Manéver s Perseverance je jeden z najťažších manévrov vôbec, ktoré robíme v kozmickom priemysle. Takmer 50% kozmických sond vyslaných na povrch Mars zlyhalo, takže by sme už mali vedieť, ako naplánovať bezpečné pristátie na Jezeru."}

Sonda Perseverance vstúpi do marťanskej atmosféry vo štvrtok večer Greenwitchského času. Do riedkej marťanskej atmosféry sa sonda vrúti rýchlosťou viac ako 20 000 km/h a behom siedmich minút, kým sa dostane na povrch planéty, bude musieť spomaliť takmer na úroveň ľudskej chôdze. Ochranná kapsula robota sa postará o väčšinu spomalenia vďaka treniu o atmosféru, no na brzdenie počas posledných troch minút bude treba zapojiť aj nadzvukový padák a raketový jetpack nazývaný aj „Sky crane“.

Napriek všetkému má Perseverance celkom dobrú šancu na úspech. Z celkovo 14 pokusov o pristátie na Marse bolo osem úspešných - všetky americké. NASA sa v skutočnosti nevydarilo pristátie iba raz a to v roku 1999.

Telemetriu z roveru počas jeho zostupu bude vysielať prelietajúci satelit - Mars Reconnaissance Orbiter. Tím bude tiež sledovať sériu nízkych tónov, ktoré sa budú vracať priamo od samotného robota. Signál potvrdzujúci kontakt s Marsom by mal doraziť na Zem o 20:55 Greenwichského času, pričom prvé zábery Jezerského kráteru by sme mohli vidieť už pár minút na to.

Kráter Jezero je pomenované podľa mesta v Bosne a Hercegovine a v niektorých slovanských jazykoch predstavuje jeho názov „jazero“. Touto 500 metrov hlbokou preliačonou prúdilo v minulosti cez západnú stenu obrovské množstvo vody k jazeru na dne krátera. Tadiaľ, kade voda vnikala, sa ukladali usadeniny, ktoré časom vytvorili deltu. Perseverance sa pokúsi pristáť vedľa tohto útvaru.

Jezero obsahuje niekoľko typov hornín vrátane ílov a uhličitanov, ktoré majú potenciál zakonzervovať typ organických molekúl, ktoré by naznačovali existenciu života v minulosti. Obzvlášť lákavá je oblasť so sedimentmi na brehu tohto starodávneho jazera. Práve tu by mohol Perseverance nájsť to, čo sa na Zemi nazýva stromatolity.

„V niektorých jazerách na Zemi môžu uhličitany spolu s bakteriálnymi vrstvami a biofilmami vytvárať rôzne veľké štruktúry,“ vysvetlila členka vedeckého tímu Dr. Briony Horgan z Purdue University vo West Lafayette v štáte Indiana. „Ak v Jezere uvidíme niečo také ako je tento druh štruktúry, okamžite po tom skočíme, pretože to by mohol byť svätý grál astrobiológie Marsu,“ uviedla pre BBC News.

Zatiaľ čo sa vedci budú zaoberať tým, čo nám horniny z Jezera a ich chémia môžu napovedať o minulom živote na Marse, verejnosť si naplno môže užiť cudziu planétu v nevídaných detailoch. Súčasťou Perseverance je viac ako 20 farebných kamier a ďalšie štyri sú na žeriave Sky. Ich úlohou bude vytvárať zábery a filmy marťanského prostredia. Okrem toho budú na povrch Marsu vysadené dva citlivé mikrofóny, vďaka ktorým bude možné počuť svišťanie vetra, rútiaceho sa okolo roveru, ale aj vŕzgajúci zvuk kolies robota plaziaceho sa po kamenitom dne Jezerského kráteru.

Súčasťou experimonetov bude aj pokusný let s mini vrtuľníkom. Ten sa uvoľní z rovera niekoľko týždňov po pristátí a mal by absolvovať najmenej päť krátkych letov. Mnohí to celé opisujú ako ďalší okamih „bratov Wrightovcov“, tentoraz ale v inom svete. Vďaka mini vrtulníku o veľkosti čivavy pokryje rover omnoho väčšiu plochu a poskytne nám ďalšie unikátne zábery.

Vďaka financovaniu z NASA môže spoločnosť Perseverance prevádzkovať rover počas celého jedného marťanského roku , čo je asi 687 pozemských dní. Za ten čas robot do malých skúmaviek odoberie a zakonzervuje niekoľkých desiatok vyvŕtaných vzoriek hornín, ktoré zatiaľ zostanú na povrchu Marsu.

NASA a Európska vesmírna agentúra (ESA) pripravili niekoľko miliardový plán na získanie týchto vzoriek z marťanského povrchu, ktorý sa uskutoční koncom tohto desaťročia. Bude to komplexné úsilie, ktoré bude zahŕňať druhý rover, marťanskú raketu a obrovský satelit na prepravu materiálov z krátera Jezero domov na Zem.

„Chceme vyslať tieto misie už v roku 2026, aby sme následne mohli získať vzorky späť na Zem niekedy v 2031,“ uviedol Dr. David Parker, riaditeľ pre robotiku a ľudské vesmírne lety v spoločnosti ESA.

Odoslanie vzoriek je ďalším logickým - a nevyhnutným - krokom pri výskume Marsu. Je to však všetko beh na dlhú trať. Aj keď Perseverance objaví niečo, čo vyzerá ako biologická fosília, je takmer isté, že dôkazy budú spochybnené - podobne ako to na Zemi v podobných prípadoch už niekoľko krát bolo. Odoslanie skál na ďalšiu, omnoho sofistikovanejšiu analýzu je preto pravdepodobne jediný spôsob, ako urovnať akékoľvek spory o dávnom živote na Červenej planéte.