Keď sa pozrieme na kvantá fantazijných počinov od Netflixu a ich kvalitu, do kútikov očí sa nám musia nahrnúť slzy. Tak bohatý žáner s krásnymi nápadmi častokrát dostáva facku lacnou réžiou a absenciou ducha postáv. O to viac sa, sediac večer pred televízorom, budeme vyhýbať spracovaniam knižných klasík.

Aldous Huxley napísal v roku 1932 Brave New World, jedno z vrcholných diel opisujúcich dystopický svet budúcnosti. Len pár rokov po Zamiatinovom „My“ (1924) a pred románom 1984, od majstra Georgea Orwella(1949).

Vzhľadom na dnešnú dobu a jej tendenciu dôverovať technologickému pokroku a otvorenejším partnerským a sexuálnym vzťahom je pôvodná kostra románu už celkom vžitá do súčasnej spoločnosti a o to jednoduchšiu prácu mali scenáristi. Predsa len, prvá polovica 20. storočia sa pre väčšinu civilizovaného sveta ešte niesla v znamení konzervativizmu. Kniha však poukazuje primárne na filozofický rozmer zápletky, a to dnešné komerčné masy divákov radi nemajú. Tvorcovia, známi zo seriálov Happy! alebo Živí mŕtvi, Grant Morrison, Brian Taylor a David Wiener tak dostali do náručia zaujímavý projekt, s ktorým sa dalo pohrať. A preto treba mať oči poriadne na stopkách, keďže ide o tvrdý oriešok.

Deväť dielov seriálu nás vnáša do zidealizovaného sveta homogenity, kde všetko funguje tak, ako má. Každý človek je zdravý, mladý a žije extrémne promiskuitným životom (chceme sa zapáčiť teenagerom). Cieľom všetkých svetovlád je predsa dospieť do stavu, keď je všetkého dostatok, ľudia sú spokojní a negatívne emócie sú skôr archaizmom. Náprotivkom tohto dokonalého sveta je krajina divochov, v ktorej platia kruté pravidlá prežitia a nekompromisné zákony fyziky a prírody.

Dejová zápletka sa vcelku drží knižnej predlohy, ktorú si musí každý fanúšik fantastiky určite prečítať. Prvé momenty nás vnášajú do vzdialenej budúcnosti a mesta Nový Londýn, kde sa odohráva gro príbehu. Bernard Marx, alfa občan, ktorý sa stará o akurátny level komfortu a stability v spoločnosti pomocou somy (liekov na úpravy nálad, resp. akési duševné nárazníky), nachádza záľubu v Lenine Crowne. Tá je ako beta občanka nútená nadradenú osobu poslúchať a vyhovieť jej. Keď sa spolu vyberú na výlet do rezervácie divochov, zažívajú prvé vlastné pocity strachu, lásky a bolesti. A tak sa pre nich dovtedy nepoznaná empatia derie na povrch práve po strete s Johnom, zabudnutým “dedičstvom” novolondýnskej spoločnosti. Keď sa všetci spolu vracajú za hranice Nového Londýna, začína sa kolotoč asimilácie a zároveň zbožňovanie divocha Johna. Bernard s Leninou začínajú vnímať realitu vlastnými očami, častokrát bez somy, či so slzou na líci.

To ako tvorcovia pracovali s prenesením somy a ideológie Nového Londýna, ma v celku prekvapilo, no zároveň potešilo. A to konkrétne uvedením Indry, umelej inteligencie. Tá spravuje dávkovanie somy a publiku tak uľahčili vcítiť sa do spoločnosti, ktorá je delená na vyššie spomenuté kasty, známe tiež ako levely.

Dej sa snaží postupovať dynamicky. Najmä prvé tri časti, ktoré sa prevažne odohrávajú v rezervácii divochov, majú vcelku spád a náboj dramatickej akcie. Postupne sa však tempo spomaľuje a primárny fokus sa prenáša do tvorby vzťahov medzi hlavnými hrdinami a vykresľovaním spoločnosti. Na škodu je prehnané vsúvanie soft-porn scén, ktoré „obohacujú“ takmer každý diel. Zvýrazňovanie potreby lásky s monogamiou môže mať v tomto prípade na divákov skôr opačný efekt. Aj keď interiérové scény pôsobia vierohodne, niektoré zbytočné CGI scény len podčiarkujú úlohu rozpočtu pri podobne skromnejších seriáloch.

Konflikt na seba nenecháva dlho čakať. Soma je síce tabletka, ktorá človeka ihneď dostane do požadovaného stavu, no zároveň zbavuje čara z prežitia aj nepríjemných chvíľ, bolesti či smútku. Koniec koncov, osobnosť tvorí nielen svetlá, ale aj temná strana mysle. Keď si societa uvedomí, že predurčené správanie nemusí byť to správne, nastáva zvrat. Tak ako v každej spoločnosti, ktorá sa rozhoduje na základe empírie a faktov.

Úloha Indry alebo aj udržiavateľov poriadku je podlomená a jednotlivec si začína uvedomovať svoju dôležitosť a dôležitosť svojich vlastných potrieb. Je tu vykreslená veľmi tenká čiara medzi anarchiou a uceleným utopistickým poriadkom, ktorý sa spolieha iba na vlastnú zotrvačnosť.

Zaujímavým spestrením homogénnej rutiny v novom svete bol aj soundtrack, ktorý sprevádzal Johna pri hlbokých zamysleniach, keď sa melodická a sentimentálna hudba country a rocku 80-tych rokov príjemne niesla spolu obrazom. Väčší kontrast s prázdnotou rytmického monotónneho techna pri scénach v “spoločnosti” sa zdôrazniť nedal.

Hlavnú úlohu divocha Johna stvárnil Alden Ehrenreich (tiež známy ako mladý Han Solo), ktorý miestami pôsobí nepresvedčivo, no je to zrejme aj mojimi predsudkami, ktoré si nesiem z čítania. Jeho ženskú kolegyňu Leninu Crowne zahrala Jessicoa Brown Findlay, ktorou sa divák nechá ľahko uniesť. Vcelku zaujímavý casting vzhľadom na dnešné tendenčné obsadenia hlavných hrdiniek. Tejto Lenine Crowne človek verí a cíti s ňou. Harry Lloyd sa herecky našiel, keď v roli Bernarda Marxa prešiel metamorfózou presvedčenia, tela aj duše.

Vyvrcholenie série je dosť prekvapivo otvorené pre potenciálne ďalšie série a nesie sa na vlne revolúcie, čo môže dať scenáristom voľnú ruku v písaní. Tí by sa mohli odpútať od zdržanlivej predlohy ešte viac, no nestane sa tak. Pokračovanie seriálu bolo oficiálne stopnuté a otázniky ostanú otáznikmi. Aspoň nateraz.

Týchto cca 7 hodín prináša divákovi emotívny pohľad do úprimných duší, no tiež sadu nelogickostí, ktoré si vyžadovali vysvetlenie už v tejto sérii. Seriál to nie je dokonalý, no určite sa ho oplatí pozrieť. Rozhodne pri ňom trpieť nebudete a je mi úprimne ľúto, že sa nedočká pokračovania.

Hodnotenie: 70%

Brave New World

Žáner: sci-fi, dráma

Streamovacia služba: Peacock

Jazyk: anglický

Rok: 2020

Hrajú: Jessica Brown Findlay, Harry Lloyd, Alden Ehrenreich, Hannah John-Kamen, Joseph Morgan