Aby som nebol "repetívny" a už neopakoval to, čo kolegyne a kolegovia v úvodníku megarecenzie napísali v článku Fantázia 2022: megarecenzia, zborník naozaj z roka na rok utešene priberá na objeme a ten z roku 2022 obsahuje rekordných 26 poviedok. Zbierku otvára úvahou o umelej inteligencii a štatistickým súhrnom ročníka dlhoročný organizátor súťaže – Ivan Aľakša.

Dovoľte mi teraz môj skromný pohľad na každú z vybraných poviedok, pokiaľ možno bez väčších spojlerov, aby som vás na čítanie navnadil a nie od neho odradil. A ak nespomínam explicitne štylistiku, či iné literárne prostriedky, tak som bol s nimi spokojný a sú v normále.

Ivana Molnárová Dubcová – Rána v Lunaparku bývajú chladné: Čím ďalej, tým viac sa pristihujem, že Ivkine poviedky tak akosi ľúbim. Touto výborne napísanou bio-sci-fi (neviem, akým omylom sa ocitla v kategórii fantasy) nastavuje zrkadlo spoločnosti, pokrytectvu a nastoľuje problém vyhýbaniu sa zodpovednosti. 10/10

Martin Chabada – O kravatách a úsmevoch: Sprvu som si pomyslel, že hrdina trpí amnéziou alebo sa mu stal nejaký úraz... No napokon až záver ukázal, ako to je. Vďaka za tento neistý napínavý moment. Ináč sa jedná o krátku sci-fi, kde sa dosť zabŕdne do politického hnojiska. 8/10

Tomáš Hrábek – Na sa!mote pri l#ese~~ : Hrábekove poviedky sa mi páčia (škoda, že napíše len jednu za rok). Vždy nesú v sebe signifikantný odkaz. Niekedy len jemne naznačený pomedzi riadky či dokonca skrytý, aby čitateľ musel viac hľadať. Tu tá repetícia po čase začína liezť na nervy a človek si nie je istý, čo je realita, čo je virtuál... A kto má vlastne „pravdu“. Aj ten záver je zvláštny, ale hádam som ho pochopil. 9/10

Martin Piko – ITernal: Komplikovaná, matematicko-fyzikálno-filozofická kompilácia šmrncnutá harrypotterovskými narážkami a je poznať, že to písal programátor. Čitateľ sa musí sakramentsky sústrediť, aby sa v tom nestratil ako Harry v Zašitej uličke. 9/10

Filip Šebej – Tenerife: Predstavte si, že ste na parádnej dovolenke na Tenerife a zrazu vypadne prúd. Ale nie tak, že na hodinu alebo na deň... natrvalo! Aký to môže mať dopad na domorodých obyvateľov a turistov, sa dočítate práve tu. Jedna z mnohých myšlienok, čo ma donútila k zamysleniu: „Miesto toho, aby sme vybudovali nový svet, začali sme vojnu o zvyšky toho starého.“ 9/10

Andrea Farkašová – Hluk: Hluk a smrad, teda skôr smrad, diery, škrabkanie a zima, či teplo... Bizarná poviedka s desivou psychedelickou atmosférou človeka vystraší. A to je asi celé. Logiku ani dôvody, ani vysvetlenia som nenašiel. 6/10

Marián „Blamus“ Šteflík – Márnica 1982: Surový horor z čias socialistických je plný dejových útržkov písaných jednoduchou a priamočiarou štylistikou. Mihne sa aj fantastický motív. Končí sa bezútešne a beznádejne. Epilóg nadhodí niečo, čo čitateľ už podvedome čakal. 7/10

Michal Hosťovecký – Nočný pokoj: Dobre napísaný desivý horor o mladej mamičke, jej dieťati a nevraživých susedách s prekvapivým koncom. 9/10

Jara Radošovská – Len kamienok: Páčil sa mi rozbeh, samotný beh a záver ma prekvapil. Autorka vystihla vzdor pubertálnej dievčiny voči matke. Zasadenie prostredia do archeovýskumu a zapojenie časovky sú prevedené veľmi dobre. 10/10

Michal Hruškovič – Dies irae: Kaleidoskop temných obrazov, spočiatku zdanlivo nesúvisiacich a prepletajúcich rôzne známe rozprávky, vás napokon ovalí svojím monštruóznym skrytým posolstvom. Mne to dalo po druhom prečítaní lepší zmysel ako po prvom. 10/10

Veronika Wan – O vlkoch a ľuďoch: Príbeh v príbehu písaný jednoducho ako dejovo, tak aj štylisticky. Ničím neprekvapí, ale ani nepobúri. 6/10

Iveta Ragulová – O hladnej Jage a statočnom Vavrovi: Táto poviedka sa mi páčila o dosť viac ako tá v predchádzajúcom ročníku (Zberateľ). Autorka nám famóznym spôsobom namixovala kvázi-rozprávku na folklórnom pozadí o láske, nenávisti, ľudskej dobrote a zlobe. Jednoducho o živote. Plne súhlasím s velebením porotcov. Je to topka. 10/10

Ján Dráb – Svätý, rohatý a zjazvený: Adaptácia „The good, the bad and the ugly“ na francúzsky spôsob pár storočí pred klasickým westernom. Prečo nie? A ak autor postavy napasuje alegoricky na cirkev, peklo a keltskú mystiku, vznikne z toho zaujímavý kokteil. Štylisticky, dejovo i dialógovo veľmi vydarené, až mi je ľúto toho letdown konca. 9,5/10

Ján „Vettergiz“ Ďuriník – Zatratení na mori: Štyria (anti)hrdinovia rozohrajú hru, do ktorej čitateľa poľahky vtiahnu. I keď v pozadí ju diriguje niekto úplne iný a mocný. Moment prekvapenia sa autorovi predsa len podaril. 9/10

Marek Hubaľ – Tajemstvo Sedlového brala: Upírčina vychádza z predlohy o Bátoričke, no prehupne sa ponuro do dnešných časov. Jednoduchý Paľo svojím rozhodnutím podopreným deficienciou kognitivity príbeh ukončí. A to je dobre. 6/10

Beáta Takáčová – Kto rozsieva zimné kvety: Príbeh plný alegórií a obrazov kypí mystikou, vrhá po čitateľovi otáznikmi a nie je jednoduché nájsť odpovede na všetky. Otázne je, či autorka chcela, aby sme tie odpovede vôbec našli. Až na pár zadrhnutí (napr. scéna vysotenia Lady z vlaku a jej neuveriteľný návrat do neho...) patrí dielko medzi kvalitné a dobré, na aké sme si už v poslednom čase od Bei zvykli. 9/10

Kristína Lenart – Satyr vyjednávač: Pozadie i prostredie poviedky naznačia, čomu sa autorka venuje profesne a že má históriu v malíčku. Antická romanca s fantastickými postavami síce nie je moja „šálka literatúry“, i keď tu je to celkom fajn. Ak by sa okresal priveľký počet postáv, dialógov, vaty a upravili tie pridlhé vety, bolo by to na vyššie body. Takto 6/10.

Zdeno Jašek – Dobrá povesť urodzenej dámy: Zdeno to hranie so slovami a situačným humorom ovláda, čo mi dokázal aj v tejto poviedke. Možno by jeden povedal, že sa len tak zľahka kĺže po povrchu, no ak sa človek pozrie zbližša, uvidí aj filozofickú hĺbku bytia (možno) a nemusí zaplatiť ani dvesto dukátov. 10/10

Simon Crabak – Archivárka a batoľa: Pravidelná účastníčka zborníkov MCF opäť nesklamala. Mágia, batoľa, humor, náckovia v akčnej zmeske. Mňam. 9/10

Beata Dömeová – Vrkoče: Slovenský folklór, povery, malodedinstvo a obmedzenosť obyčajných ľudí a do toho zasadený príbeh o dvoch devách, spočiatku takých odlišných a napokon takých podobných. Síce akcie je tu pomenej, ale je to napísané citlivo. 8/10

Hana Lenická – Skúšky labyrintu: Na tvorbu násťročných autorov treba pozerať inými očami. Na druhú stranu, ja si neviem predstaviť, žeby som na konci základky napísal niečo takéto kvalitné. Príbeh rozdielnej štvorice mladých ľudí plniacich "kvest" v magickom labyrinte. Je jasné, že sa objavia nedostatky v logike a štylistike, ale miestami sa vydarili sekcie, ktoré by možno mali problém dobre napísať aj skúsenejší autori. Palec hore, má to potenciál.

Martina Wimmerová – Začiatok vodníkov na Slovensku: Alegória na boj o moc, politiku a životné prostredie sa štylisticky viac-menej vydarila, i keď mi to prišlo čiastočne rozvláčne, redundantné, priveľa vaty a málo akcie, ktorá by pritiahla moju pozornosť. 6/10

Lucia Lenická – Aur Lus: Tento kúsok považujem ozaj za experimentálny, novátorský, ezoterický a za skúšku čitateľovej trpezlivosti. Ono ťažko sa predstavuje niečo, čomu čitateľ nerozumie (pojmy, novotvary). Dispozične a situačne je to prepletené ako samotné korene Velore serpentis. 5/10

Dušan Šuster – the golden age of kapusta obyčajná špargľová: Weird brokolicová absurdná sci-fi s humornými zadretiami, niektoré z nich spôsobia antigravitačné zakrivenie pier čitateľa. Jednoducho pre mňa taký úlet. 6/10

Pavel Švantner – Ozvem sa znova z Anglickej sústavy: Netradične podaný príbeh cez svedecké výpovede, články a rozhovory s množstvom postáv. Narážky na „praudu“, hoaxy a ich šírenie sú viac než zrejmé. Ale chýba mi viac akcie spôsobom: „Show, don't tell!“ 8/10

Ľubomír Šottník – Rozhrešenie otca Fabiana: Zaujímavý kombi-pohľad na technologicky vyspelú spoločnosť a budovanie náboženstva či viery. Osamotený kňaz má za úlohu šíriť Slovo, no zažíva rozporuplné situácie a dilemy, kedy má či nemá priniesť vieru iným, o dosť vyspelejším, civilizáciám. Napokon on sám získava onakvejší (čiastočne zdrvujúci) pohľad na seba samého. Autor nám nastoľuje skrz svoje postavy dišputu o tom, aké môže mať prinesenie viery iným následky, hoci principiálne ide o odpustenie chýb a prehreškov. Scifíčko tým siaha do duchovno-filozofických hĺbok. 9/10

Potešujúce pre mňa je, že gro poviedok v zborníku je veľmi kvalitných a obohacujúcich. Ako takmer vždy, nájdu sa aj výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo. Váš názor zrejme bude iný a to je správne (asi). Celková známka 8/10.

Zostavovateľ: Ivan Aľakša

Vydavateľstvo: o. z. Fantázia

Rok vydania: 2022

Vydanie: prvé

Jazyk: slovenský

Väzba: mäkká / brožovaná

Počet strán: 542

ISBN: 978-80-89823-29-1

Obálka: Ján Kurinec