(Pre tých, ktorí ešte nevedia - došlo mi tej cti stať sa tento rok porotcom Ceny Fantázie. A keďže taká pocta so sebou prináša aj povinnosti, tuť tento kvázi-blog.)

Všetky mnou hodnotené poviedky budú niesť ten tajomný a neslovenský názov „X“. Dôvodov je niekoľko: jednak sa ním snažím úplne zmiesť autorov a autorky, poplašil ich prezieravosť a zároveň mne udeliť amnestiu, ak by som sa nebodaj pri mojich slovných hodnoteniach ako porotca, akosi preriekol. Tipujem, že po pár týždňoch sa ani ja nebudem môcť rozpamätať, o ktorú poviedku v danom okamihu šlo, takže je to dostatočne anonymné (čo bola hlavná podmienka tohto blogovania).

Ešte pár slov pre tým, než začnem: cieľom tohto písomného procesu je jednak vyplaviť moje pocity z čítania týchto diel na breh súčetnosti, zbaviť sa tým pádom tieňov, ktoré by ma asi inak prenasledovali celé leto a zároveň – a to najmä – poskytnúť zábavu a poučenie súčasným a budúcim autorom a autorkám.

Takže, ideme na vec:

Poviedka X

Už prvý odstavec prezrádza, že autor/ka si dá záležať na štylistike. Chválihodné. Skladba diela je premyslená. Vety plynú, myšlienky na seba postupne nastavujú, no na konci (napr. odseku ako myšlienkového celku) predsa len niečo trochu nepasuje, chýba ten punc celosti, ktorý tohto trojitého ritbergera dokonale položil na ľad. Poviedka má ráz, nie je nudná, dej je pekne rozkúskovaný a stále nenásilne posúvaný dopredu. Žiaľ, nápad ako taký tu už bol a nie je ničím novým. Nepovedal by som, že je otrepaný, ale ak sa už takto pekne potrápim s textom, tak potom by som mohol staviť skôr na originálnejšieho koňa. Autor/ka exceluje v dialógoch. Veľmi plynulé, dobre čitateľné: nadväzujú na seba, majú ten pravý šmrnc a humor. Píšem si plusko za tieto a ich podporu atmosféry. Text je gramaticky čistý, jeden bohemizmus sa dá ešte prepáčiť. Vcelku dobre zvládnutá remeselná práca, ktorá ale ničím neprekvapí. Odradzuje tiež tuctový názov, ktorý nemá s poviedkou skoro nič spoločné. Píšem si, že je mi to divné... Akýsi lepší priemer.

Poviedka X

Pozriem na prvú stranu poviedky a prevrátim oči. Neštrukturovaný text bez konca. Poviedka je – tipujem – asi jeden veľký falát niečoho, čo nie je požuteľné a ani stráviteľné. Napriek tomu sa do nej púšťam. Hneď na začiatku ma privíta hrúbka, potom nedodržaná interpunkcia, niekoľkokrát. Ale to mi nevadí, na to sú predsa korektori/ky (a základná škola). Hlavným zádrhelom je štylistika – monologický text je repetitívny, bez nápadu a obohatenia. Atmosféra vycúvala už v prvej tretine a jediné, čo ma na tejto poviedke drží je asi nápad, ktorý – hoci nemá logiku – poskytuje celkom zaujímavú premisu. Napriek príjemnému dejovému vystupňovaniu ale nakoniec prichádza primitívny a triviálny záver, ktorý búra všetko to, o čo sa autor/ka s tým napätím pokúšala. Vzdychám a udeľujem podpriemernú známku.

Poviedka X

Divný názov. Exhibiciózne štruktúrovaná úprava prvej strany vo mne začínajú budiť predzvesť úplnej hrôzy a nečitateľného autorovho skratu. Po tom, čo s touto prvou stranou ale končím, má toto dielko na okraji v poznámkach už tri plusky za vynikajúce hračky s textom. Jedno mínus za nespisovné slovo, ale to preželiem. Nadchlo ma to, čítam ďalej. Po ďalších dvoch stranách je jasné, že autor/ka vie veľmi trefne vykresliť atmosféru deja – pomáha si najmä senzoricky podporujúcou štylistikou rešpektujúcou a presne opisujúcou pohyby, tvary, zvuky,... Plasticky sa predo mnou otvára svet, v ktorom sa pohybujú hlavné postavy. A ani ich charakterzácia nie je ponechaná na náhode. Aj keď trochu negramotne a plocho (najmä dialógy tu krivkajú), predsa len sú jednotlivé postavy veľmi distinktívne vykreslené. Podporuje to jazykový výber v ich reči. Pointa vyznieva pre mňa prekvapujúco a logicky. Píšem si veľké NICE (s výkričníkom) navrch a tipujem na jedného z finalistov. Vysoko nadpriemerné ako nápadom tak spracovaním.

Poviedka X

Pozitívne nabudený sa obraciam k ďalšiemu kúsku... a jeho nesúrodá štylistika ma vracia z Marsu na Zem. Text je síce vcelku pekne členený, no výber slov a slovných spojení pokuľháva, odpútava skôr od deja pozornosť, akoby mal vykresľovať dobre a ucelene atmosféru. Na druhej strane tu odrazu nachádzam štylistické nápady hodné nadpriemerného hodnotenia. Celé to nakoniec pôsobí veľmi nevyrovnane, akoby autor nemal dobre naskicovaný dej a toto len rýchlo dorábal do konca stihnutia záverečného momentu dodania poviedky alebo jednoducho nevenoval dostatočný čas revízii. Tak či tak – dej nie je ničím prekvapivý. Pointa je triviálna, dokonca tupo nastrčená v názve. Myslím, že by autorovi/ke prospelo, ak by čitateľov nepovažoval za idiotov – my si vieme domyslieť, o čo tvorcovi ide. Myslím si ale, že hlavným bodom úrazu poviedky je/sú hlavný/í hrdina/ovia, ktorý/í nie sú vôbec integrovaný/í do jej deja a viac menej pôsobí/ia ako kulisa/y. Ak by tomu tak nebolo a viac sa snažili, bola by tá poviedka dopadla lepšie. Okrem toho – prosím zapnite si vo svojom textovom editore kontrolu slovenčiny – tie preklepy naozaj nemusia byť. Žiaľ, iba priemer.

Poviedka X

Na prvý pohľad trochu odvážne členenie textu – ale radšej poporiadku... Toto je prvá poviedka, kde sa autor/ka snažil/a použiť iný typ rozprávača či rozprávačského času. A napriek tomu, že prvé odseky iritujú (v dobrom) a vytvárajú zaujímavý typ snovej atmosféry, tak z ďalších častí poviedky je jasné, že tento typ rozprávača a času bol na autora/ku príliš vysokým cieľom. Nezvládnuté plynutie textu z poviedky vytvára skoro až nečitateľné dielo. Donútil som sa ho dočítať do konca len preto, aby som vedel, ako sa táto kvázi-dadaistická poviedka skončí. Dadaistická, pretože jednotlivé udalosti tu na seba skoro vôbec nenadväzujú a tak sa po niekoľkých stranách chytám za hlavu. Konca som sa predsa len dočkal a musím povedať, že je to výsmech mňa ako čitateľa. Popri úbohej štylistike, ktorá sa skoro podobala opisu nejakej anime bez farebných odtieňov s minimálnymi pohybmi aktérov a aktériek ma úplne dostalo násilné a nelogické rozdelenie textu na časti pripomínajúce cliffhangery na konci amerických seriálov. Žiaľ, toto sa dá použiť iba v prípade, že v poviedke vybubnujete napätie postupne na konci do nepríčetna a odrazu necháte čitateľa v tomto ošiali vysieť... nie pätnásťkrát v poviedke! Autorovi/ke by som odporučil menej televízie a viac kníh. Toto dielo je bez šance.

Zhrozený poslednou z dnešných poviedok odkladám ten pätkilový (áno, všetky poviedky majú cez päť kíl!!!) štós papierov na bok a krátko prelistujem tými nasledujúcimi... už teraz sa mi dvíha hladina žlče pri tridsaťstranových divotvorbách s prízemným názvom. Ale ktovie, možno práve tie ma potom prekvapia... Ja sa určite nedám odradiť!

Do videnia nabudúce!

P.S. Jednu vec, ktorú chcem dodať: neposielajte mi maily, ak si myslíte, že som práve ohodnotil vašu poviedku dobre alebo zle. Jednak skoro určite nie je vaša a tiež sa tak vyradíte zo súťaže, ktorá je a má ostať anonymná. Takže odporúčam skôr potrénovať vašu trpezlivosť - tá sa vám môže zísť veľmi často - a nechajte sa prekvapiť, ako to dopadne. :)