Niekedy na jeseň 2011 som v Top Geare narazil na článok, ktorý mal na mňa nečakane silný efekt. Bol o nových projektoch Gordona Murrayho, dizajnéra, ktorý svetu priniesol také skvosty ako Mercedes SLR McLaren, alebo (ešte predtým) ikonický McLaren F1 – najrýchlejšie sériovo vyrábané auto na svete od roku 1992, kedy sa začal vyrábať, až pokým v roku 2004 neprišiel Koenigsegg CCR, resp. Bugatti Veyron v roku 2005 (Koenigsegg CCR nie je zrovna „sériovo“ vyrábané auto). Navyše McLaren F1 nemá (!) preplňovanie, turbo ani kompresor, takže je dodnes najrýchlejším sériovo vyrábaným autom na svete s motorom s atmosférickým nasávaním!

AA tento človek, génius dizajnu, vraj navrhol Batmobil pre novú show Batman Live, ktorá vtedy putovala po Británii v rámci ich ostrovného turné! Jednak mi pri obrázkoch nového Batmobilu spadla sánka – zabudnite na obrnený transportér z Nolanových filmov, toto je skutočný komixový skvost – a jednak som okamžite chytil internet pod krk, aby som z neho vyžmýkal, kedy bude Batman Live niekde v dostatočnej blízkosti na to, aby som sa naňho mohol ísť pozrieť. V tom čase sa hovorilo o vystúpeniach vo Viedni a Berlíne, a ja som iba nedočkavo čakal, kedy sa skončí britské turné, a začnú sa vystúpenia na kontinente, pretože vidieť Batmana naživo, s vizuálom niekde medzi komixom, divadlom, cosplayom a filmom, musí byť predsa úžasné! Na stránke www.batmanlive.com som si pozeral videá, pridal som sa k ich fanúšikom na facebooku, a (ne)trpezlivo som čakal.

Dočkal som sa, a to dokonca niečoho, v čo som sa ani neodvážil dúfať: Batman prišiel do Prahy, v češtine, a ja som bol pri tom!

Pôvodne som si myslel, že vystúpenia budú po anglicky, a že aj keď pôjdem do Viedne, tak budem rozumieť, napriek tomu, že po nemecky neviem. Lenže Batman Live Show je projekt, ktorý má v pláne svetové turné, a je zameraný na rodiny s deťmi. Preto je nadabovaný do reči krajiny, v ktorej práve vystupuje, a ja som mal šťastie. „Ich bin Batman!“ by bola totiž asi jediná veta, ktorej by som vo Viedni rozumel.

V Prahe sa vystúpenia konali v O2 aréne, čo je priestor bežne využívaný na hokejové zápasy, ale ako každá podobná aréna, veľmi rýchlo modifikovateľný na kultúrne podujatia, od koncertov až po Batmana.

Predstavenie malo byť o tretej poobede, vyrazili sme ráno okolo ôsmej, do Prahy sme prišli okolo jednej, naobedovali sme sa, a polhodinu pred predstavením sme sa vybrali hľadať O2 arénu, očakávajúc na každom druhom stĺpe reklamné navigačné značenie. Nebolo tam, našli sme iba jedno, ktoré bolo navyše chybné, takže nám viac poškodilo, ako pomohlo. GPS mapu sme mali starú asi päť rokov, takže O2 arénu akosi neregistrovala, napriek tomu, že tam vraj už stojí od roku 2003. Inými slovami, nastúpil klasický scenár plný stresu – na najbližšej pumpe sa opýtať pumpára, a dúfať, že sa do Prahy neprisťahoval včera a nie je prvý deň v práci. Mali sme šťastie, pumpár bol miestny, ale potom sme si všimli spomínanú tabuľu, ktorá nás odviedla od O2 arény, namiesto toho, aby sme sa k nej približovali... V skratke, cesta do asi 3 kilometre vzdialenej O2 arény nám trvala niečo málo cez pol hodinu, takže keď sme o 15:10 behom dorazili na miesto určenia, personál nám chápavo uvoľňoval cestu, a ani SBSkári s detektormi kovu sa netvárili ako na Izraelsko-Palestínskej hranici, ale iba nám ledabolo prešli ponad vrecká nohavíc.

Hľadaním sedadiel sme sa nezdržovali, vbehli sme do hľadiska a sadli si na prvé voľné miesta. Na pódiu sa práve v Gothamskom cirkuse pripravovali na vystúpenie The Flying Graysons, a ja už som vedel, čo sa stane.

Ako som vravel, charakter predstavenia je skôr detský, než dospelácky fanúšikovský, preto som nečakal nejaké vážne a komplikované predstavenie, skôr akrobatické vystúpenia a lietajúceho Batmana, aby detičky mohli otvárať oči, dostatočne farebné, aby si to zapamätali, a nie príliš dlhé, aby sa nenudili. Nie, že by taký Batman Live nebol. Ale niektoré momenty boli určené skôr rodičom, ako napríklad Tučniakova uvítacia reč v jeho ľadovom bare na najvyššom poschodí mrakodrapu, kedy Tučniak víta zlodejov a „šľapky“ (až si človek predstaví malé infarkty rodičov päťročných detí v hľadisku, keď sa ich ratolesť opýta: „Tati? Čo je to šľapka?“ – „To ti vysvetlím, keď budeš starší, aha, Batman prilieta.“), alebo scéna v jaskyni, kedy sa prvýkrát objaví Batmobil (k tomu sa ešte dostanem).

Scenár je pomerne jednoduchý a priamočiary: Dickovi Graysonovi neznámy zločinec zabije priamo pri vystúpení oboch rodičov, a sirota sa ocitá u Brucea Wayna, ktorý sa má oňho postarať, kým nebude v bezpečí, a vrah jeho rodičov za mrežami. Bruce Wayne sa stará o pätnásťročného rebela, ktorý prežil traumu, uteká z Wayne Manor, a túži sa pomstiť, kým Batman vyšetruje vraždu jeho rodičov – jedným slovom, Bruce to nemá ľahké. Medzičasom sa spoja všetci veľkí Gothamskí zločinci, a plánujú sa opäť raz definitívne zbaviť Batmana, a poza to všetko kuje Joker vlastné zvrhlé pikle.

Dej pekne odsýpa, vysvetľovačky sú priam majstrovsky zakomponované do rozprávania, takže ani deti, ktoré o Batmanovi nikdy nepočuli, nemajú v postavách hokej, choreografie akrobatov sú strhujúce, a Batman lieta ponad Gotham. Pre dospelého diváka je to trošku nuda, pretože všetko dávno pozná, bojové choreografie sú viac karikatúrou, než skutočným bojom, a pre niekoho, kto aspoň raz videl nejaké video zo Slnečného cirkusu, sú premety a saltá už priam niečím fádnym. Našťastie to netrvá dlho, po hodine je na rade prestávka, pretože treba podporiť konzum, kúpiť deťom masky Batmana, plášte, a tričká za päťsto korún (asi dvadsať eur). Veľké svetové predstavenie zatiaľ pôsobí ako nablýskaná mašinéria na zarábanie peňazí, čo nikoho neprekvapí, keď vidí na parkovisku tých približne dvadsať kamiónov, ktoré prevážajú turné po celom svete. Množstvo ľudí, ktoré sa na tomto projekte podieľa, musí dostať zaplatené, a vo svojej podstate na tom nie je nič zlé. Prvá polovica trošku sklamala, ale rozhodujem sa nesústrediť sa na negatíva.

Prestávka sa končí, malí Batmani sa zlietli na svoje sedadlá, oteckovia pijú pivo, mamičky sa aj trochu mračia (pivo o štvrtej poobede?), ale vlastne oteckov chápu, a utierajú ratolestiam ústa od horčice, keďže si drobizg vypýtal klobásu.

Našťastie dramaturg nie je žiadny amatér, a keď je splnená požiadavka zaujať detského diváka, predať mu cez prestávku tričko, masku a plášť, a keď už si to rodičia museli tak trochu vytrpieť, prišiel čas odmeniť aj ich.

Druhá polovica je temnejšia, čo síce neznamená, že je temná ako Nolanove filmy, ale oteckovia nezaspávajú, a mamičky musia byť zdesené. Hysterický smiech detí, keď Joker v závere predstavenia s rozbehom nakopáva Robina, štvornožky sa plaziaceho po predchádzajúcej nakladačke, do brady, a Robin sa napriek tomu postaví a pribombí Jokerovi na solar, naznačujú, že druhá polovica predstavenia naozaj nie je úplne pre deti. Moja manželka, ktorej väčšina predmetov na škole je psychológia na rôzne spôsoby, hovorí o tom, že sa o tie deti bojí, a myslím, že všetky mamičky v hľadisku jej pocity zdieľajú. Neskôr budú musieť deťom vysvetliť, že aj keď je Joker zlý, že nie je príliš správne, smiať sa na tom, ako niekto dostane kevlarovou päsťou takú šupu, až ho zlomí napoly.

Ale to trošku predbieham, táto bitka sa odohrá až v závere, a predtým tiež niekoľko scén naznačuje, že deti už nie sú vyložene cieľovou skupinou tohto predstavenia.

Už na konci prvej časti sme opustili Dicka Graysona v spároch Jokera (z ktorého sa samozrejme vykľul – pozor, spoiler! – vrah jeho rodičov) a jeho bandy, ktorej najvýraznejším členom hneď po samotnom Jokerovi, je jeho milenka Harley Quinn, s typickým gigantickým kladivom na ramene. Joker, na konci prvej časti skôr blázon, než psychopat, sa v druhej časti predstavenia dostáva do kože, a jeho výsmech Dickovi, keď mu rozpráva, ako dá vydezinfikovať šapitó, lebo duše Dickových rodičov tu ešte asi niekde poletujú („Prečo ten smutný ksicht? Veď o chvíľu sa s rodičmi stretneš!“), dáva tušiť, že scenárista si vyhrnul rukávy a dal sa konečne do práce. Joker exceluje, predvádza kúzla (zmiznutia Harley Quinn sú naozaj dobre spravené, neviem, ako to spravil, veď som sa naschvál pozeral na tú bedňu, a nie na Jokera...), dáva priechod svojim nízkym pudom, a mení sa na ľahkého psychopata (opäť nečakajte Heatha Ledgera, ale už je to lepšie, ako pred prestávkou). Deti nedýchajú, Batman prichádza, aj bojové scény už nie sú také nemastné-neslané, a Dick je zachránený.

Dick je však stále príliš horkokrvný, Brucea považuje za páprdu, Batmana naopak obdivuje, a zo všetkého najviac túži zabiť Jokera. Bruce Wayne mu povie o smrti svojich rodičov (ďalšia majstrovská vysvetľovačka), odhalí mu svoje alterego, a vezme ho do jaskyne. Alfréd, z ktorého sa vykľuje bývalý plukovník špeciálnej jednotky (nie, v tomto predstavení nebudú nindžovia, a Alfréd vie viac, než len uvariť čaj), síce protestuje, ale napokon sa odhodlá Dicka trénovať.

Na scénu prichádza Batmobil, a v sále sa prvýkrát rozžiarili oči aj oteckom. Batmobil v prevedení Gordona Murrayho, je antigravitačné vznášadlo, spaľujúce vodík. Kolesá sú len na ozdobu, hádam Batmana nezastaví nejaký trápny defekt, no nie? Na obrovskej LED obrazovke v tvare Batmanovho loga, doteraz používanej ako digitálne kulisy, svieti technická špecifikácia Batmobilu, a Alfréd vysvetľuje. Turbína udelí Batmobilu hyper-rýchlosť, gravitačné nadnášanie umožňuje manévrovateľnosť, aká sa nedá dosiahnuť u nijakého auta, laserové zbrane, rakety, skenery, sonar, komunikačné systémy,... Toto je Batmobil, ako má byť, auto budúcnosti, stealth technológia, nadupané technikou! Nie armádny tank, natretý na čierno! Nolanov Batmobil je prevratný, pretože opustil komixové mantinely. Murrayho Batmobil sa vracia do sveta komixu, aby nám ukázal, že jeho mantinely sa dajú posúvať niekam do sfér úžasného dobrodružstva! Šoférovať Batmobil predsa nesmie byť úloha pre štyroch tankistov a psa, musí to byť úloha pre osamelého hrdinu, ochrancu spravodlivosti, kde sa mieša túžba objavovať nepoznané s túžbou ochraňovať nevinných! Joker sa zmocnil Arkhamu, Batman nasadá a Murrayov Batmobil s červeným plameňom, šľahajúcim z turbíny, opúšťa Batjaskyňu. Napriek tomu, že viem, že je to iba dym, nasvietený červeným svetlom, je to taký efekt, akoby tam fakt horeli trysky. Nechávam sa opantať ilúziou divadelného sveta a neviem sa prestať usmievať. Aj keby celé predstavenie malo byť iba táto jedna scéna, chcem ho vidieť opäť!

Arkham je temné miesto. Keď sa pridajú všetci záporáci, a pri bráne čaká päťmetrový Scarecrow, Batman sa dostáva do úzkych. Vizuál pripomína gothic rockovú scénu, s telami, zabalenými v rubášoch a zvieracích kazajkách, visiacimi na reťaziach, zavesených zo stropu. Batman sa nadýchal Scarecrowových toxínov, a teraz leží v dychberúcej nemej panike na zemi, prichádza Poison Ivy a bozkáva ho na ústa (všetci vieme, čo to znamená!), Batman úplne zvädol, Joker sa rehoce, z jeho démonickej hlavy v nadživotnej veľkosti vyskakujú poskoci, a zviazaného Batmana zavesili za reťaz zo stropu. Deti nedýchajú, oteckovia visia pohľadom na pódiu, mamičky si vzali ratolesti na kolená, a snažia sa ich utešiť. Aspoň si to tak predstavujem. Nevnímam to, vnímam len, ako sa Joker Batmanovi vysmieva, a ako (nie úplne prekvapivo, ale napriek tomu pocítim úľavu) ho príde Robin zachrániť.

(Pozor spoiler!) Catwoman využije zmätok, pichne Batmanovi protilátku, a spoločne s ním a Robinom porážajú Jokera a jeho poskokov. Teraz príde scéna s Robinovou nakladačkou, z ktorej sa vzchopí a zasype Jokera sériou pomerne likvidačných úderov. Chystá sa ho zabiť, ale Batman ho zastaví („Chceš spravodlivosť, nie pomstu.“), deti sa hystericky smejú zlým smiechom, mamičky majú od hrôzy rozšírené oči a zaprisahávajú sa, že toto musia doma uviesť na pravú mieru, ak nechcú mať z potomkov malých psychopatov, prichádza Harley Quinn s bazukou, zachraňuje svojho „koláčika“ a ja takmer nedýcham.

Joker uniká v balóne, Catwoman psychologicky spracúva Harley Quinn, ktorú Joker práve nechal na zemi napospas osudu, Harley Quinn, už aj tak pomerne nervovo labilná, zostrelí bazukou balón v tvare Jokerovej hlavy, ten sa horiaci znáša k zemi, Harley zahadzuje bazuku, a s výkrikom „Čo som to spravila? Koláčik, počkaj na mňa!“ mizne zo scény. Zničený Batman krotí Robina, veď Jokera chytia Gordonovi ľudia. Catwoman pobozká Batmana, a ujde skôr, než by polícia zistila, že vlastne stojí na strane dobrých („Je to iba povesť zlodejky, ale je to všetko, čo mám.“).

Batman a Robin spolu odchádzajú, epická hudba – a je koniec. Ešte premyslená choreografia ďakovačky, všetci herci naraz na pódiu (Bruce Wayne je iný herec, ako Batman, čo ma trochu sklamalo, ale zas celotelový latexový kostým Batmana sa odhadom oblieka tak dve hodiny, takže je to pochopiteľné), Joker znovu exceluje, patrí mu celý svet, aspoň kým nepríde Batman, a Joker sa nestiahne medzi svojich poskokov, Batman a Robin zostávajú na pódiu poslední, hudba vrcholí, rozbehnú sa v ústrety ďalším dobrodružstvám.