Leviathan, prvý román zo série zvanej Expanzia (The Expanse), svojho času vyvolal celkom rozruch a nečudujem sa – tá kniha sa číta takmer sama. Nominovali na cenu Hugo aj Locus, propagoval ju G. R. R. Martin (kamarát dvoch autorov, ktorí sa skrývajú pod pseudonymom James S. A. Corey), kritika ju chválila a čitatelia húfne kupovali. Áno, toto bude veľmi pozitívna recenzia – ale pokiaľ ale chcete vedieť dôvody, prečo ju nečítať, preskočte na posledný odstavec.

Expanzia sa odohráva niekoľko storočí v budúcnosti, kedy ľudstvo kolonizovalo Mars, pás asteroidov a mesiace Jupitera a Saturnu. Dve vnútorné planéty spoločne vládnu slnečnému systému prostredníctvom vesmírnej obdoby kondomínia. Podobne ako v Martinovej Hre o tróny je príbeh rozprávaný z pohľadu zopár postáv – v tomto prípade dvoch.

Prvou je James Holden, dôstojník na nákladnej lodi dovážajúcej ľad do husto obývaného pásu asteroidov. Jeho loď je napadnutá a on sa snaží zistiť, kto je za útok zodpovedný a doviesť ho pred spravodlivosť. Druhým je Josephus Miller, detektív súkromnej polície udržujúcej poriadok na trpazličnej planéte Ceres (predstavte si vesmírny New York postavený z tunelov). Miller je pragmatik, cynik a alkoholik a práve preto je svojou šéfkou odstavený na druhú koľaj – aby neprekážal, dostane za úlohu vypátrať stratenú dcéru pozemského miliardára. Samozrejme, svojou novou úlohou sa stane posadnutý. Za obidvomi príbehmi sa skrýva gigantická konšpirácia, ktorá rozhodne o osudu ľudstva.

Časti s Holdenom sú farebná, dobrodružná a rýchla vesmírna opera. Časti s Millerom sú atmosférický, štýlový a napínavý detektívny román. Obidvaja sa samozrejme po čase stretnú a ich príbehy sa spoja, no všetkých šesť superlatívov vyššie ďalej platí. A ako bonus dostanete zopár kapitol so zombies. Miešanie žánrov nie je nič nové, ale Expanzia to zvláda vynikajúco. Vo všetkých troch prípadoch žáner vyplýva logicky organicky z prostredia a na papieri zdanlivo silený mix preto pôsobí prirodzene. Čo však Expanziu naozaj vyzdvihuje, je výstavba deja. Pamätáte na strednú školu a kompozíciu drámy? Expozíciu, kolíziu, krízu, peripetiu a katastrofu autori menia na expozíciu, peripetiu, peripetiu, peripetiu, peripetiu, peripetiu, katastrofu. Inak povedané – dejový obrat strieda ďalší dejový obrat a každý zvyšuje stávky v hre. Neustála eskalácia je pritom takmer dokonale zvládnutá. Dej nikdy nepôsobí príliš rýchlo či preplácane, jednotlivé peripetie na seba logicky nadväzujú a hlavne hýbateľom deja sú samotné postavy.

Keď sme pri postavách – ich charakterizácia je zvládnutá dobre. Miller je mrzutý cynik, Holden je hrdinský idealista ale autori idú za hranice stereotypov a každému z nich pridajú zopár horších aj lepších stránok naviac. Hlavné postavy tak pôsobia ako skutoční ľudia, ktorí len zhodou okolností zapadajú tak trochu do nejakého stereotypu. Je tiež zábavné čítať interakcie v rámci holdenovej posádky. Autorom sa podarilo na papier preniesť ich medziľudskú chémiu a naozaj pôsobia ako skupina zohraných kamarátov. V knihe nie je hlavná záporná postava, ale pokiaľ vás bije vesmír samotný, nepotrebujete M. Bisona.

Čo mňa osobne potešilo bol realizmus tohto fiktívneho univerza – existuje tu preťaženie pri zrýchlení, lode majú vertikálne poschodia a nie horizontálne paluby, kolónie sa podobajú na mraveniská a vesmírne koráby spolu bojujú na vzdialenosti, ktoré sa počítajú v svetelných sekundách. Pravda, stále žiadne {a, http://www.projectrho.com/public_html/rocket/realdesigns.php,tepelné radiátory), ale ktoré sci-fi už len má tepelné radiátory?

A prečo by ste túto knihu nemali čítať? Nečítajte ju ak chcete seriózne sci-fi, ktoré sa zaoberá filozofickými problémami alebo stavom ľudskej spoločnosti. Nečítajte ju, ak hľadáte hard sci-fi zamerané na vedu a technológie, pretože toto je kniha o postavách a ich vzťahoch. A pokiaľ nedokážete zniesť archetypické postavy prvých 100 strán, kým sa stihnú poriadne vyvinúť, tiež po tejto knihe nesiahajte. Na všetkých ostatných tu čaká chutná noir space zombie operová pochúťka.

No a táto super kniha má tri pokračovania! Ktoré stoja za...