Siedma séria Hry o tróny bola doteraz najhoršia z celého seriálu. Vyskytlo sa v nej zopár dobrých momentov, ale človek by v nej ťažko hľadal jednu epizódu, ktorá by bola dobrá od začiatku do konca. Preto mnoho fanúšikov očakávalo ôsmu a poslednú sériu s určitými obavami. Tvorcovia seriálu aj herci už javili známky vyhorenia a začínali sa venovať iným projektom. A samozrejme úplne došla predloha od G. R. R. Martina a materiál, ktorý vymysleli scenáristi, nepatril práve k najpodarenejším. To všetko vyústilo do série plnej logických skratiek a nezmyslov, teleportovania a uponáhľaného deja.

Prvá časť poslednej série sa ale našťastie vydarila. V podstate ide o „klasickú“ epizódu Hry o tróny. Dej poháňajú postavy a ich vzájomné vzťahy. Scenár aj kamera si dávajú načas, postavy sa na seba dlho pozerajú predtým, ako prehovoria a úplne chýbajú časové skoky „z poradnej miestnosti na bojisko“ ako v predchádzajúcej sérii.

Celá časť sa nesie v znamení stretnutí. Daenerys a južanské armády hneď v úvode vo veľmi efektnej scéne prichádzajú do Winterfellu, čo spojí mnoho hrdinov, ktorí sa nevideli celé roky skutočného aj fiktívneho času. Nečakajte ale smiech či výbuchy hnevu. Tvorcovia sa veľmi snažia tlmiť prílišné emócie a navodiť pocit melanchólie. Dáva to zmysel – ľudia sú unavení z dlhých rokov vojny a emocionálne otupení. A ja zároveň oceňujem, že z radového diváka sa scenáristi nesnažili vytrieskať lacné city. Aj keď nepochybujem, že skalní fanúšikovia pri niektorých scénach slzičku nepotlačia.

Epizóda zároveň slúži ako jedna veľká príprava na (predpokladám) veľké finále. To v praxi znamená, že pokiaľ ste pozorným divákom seriálu, tak sa nestane veľa vecí, ktoré by vás prekvapili. Naopak sa udeje všetko, čo sa udiať malo – presunú sa armády, vyšlú vyslanci, vyslobodia väzni atď. Skoro hodinová časť tak pripomína prvých päť ťahov šachovej partie – účelom je rozostaviť figúrky do pozícií aby boli pripravené na skutočnú Hru. A seriál to robí dosť dobre.

Tým sa ale dostávame k hlavnému problému prvej epizódy – bohviečo sa vlastne nestalo. Žiadne skutočné prekvapenia (až na jednu alebo dve malé výnimky) ani žiadne bombastické odhalenia. Človek sa nemôže ubrániť miernemu sklamaniu. Po všetkom hype a masírovaní reklamou sme dostali... obyčajnú solídnu epizódu. Zároveň to ale vyvoláva obavy zo zvyšku seriálu. Ak boli tvorcovia schopní spíliť 60 minút z ich obmedzeného časového rozpočtu na takúto epizódu, nebude skutočné finále uponáhľané a nedorobené?

Dúfam, že nie. Televízny fenomén ako Hra o tróny si zaslúži parádny koniec. Na druhej strane, spomeňme si na zakončenia iných „televíznych fenoménov“...