Dnes pôjdeme hlbšie do hororového žánru ako obvykle. Nie kvôli roku vzniku filmu (1964), ale kvôli jeho podstate. Žiadne duchárčiny, zabíjanie alebo príšery z kozmu, ale pôjde o strach z niečoho viac zastaraného a pritom úplne prirodzeného – strach zo samotnej smrti. Práve týmto námetom sa vo viacerých dielach zaoberal legendárny Edgar Allan Poe a jedným z nich je aj poviedka Maska červenej smrti, ktorú sfilmoval Roger Corman. Tento režisér je známy práve tým, že pretavil množstvo diel majstra Poe(a) do filmového sveta, spomeniem - Zánik domu Usherovcov, Jama a kyvadlo alebo aj najznámejší Havran, dokonca taktiež natočil vôbec prvý film podľa diela H. P. Lovecrafta - Strašidelný palác. Ako dopadlo toto spracovanie?

Najviac ma na tomto filme uchvátili dve veci – vizuál a Vincent Price. Poďme k prvému. Režisér filmu si dal záležať, aby nás pomocou obrazu pretavil do hnusného stredoveku a zároveň vytvoril až snovú atmosféru. Oceňujem hlavne čiernu miestnosť, kde dochádzalo k rozhovorom so Satanom, vyzeralo to tam ako v skutočnej vstupnej hale do pekla. Zároveň sa klaniam aj tomu, že si dali záležať na detailoch, napríklad kmitajúce kyvadlo v hlavnej miestnosti (odkaz na známu poviedku), alebo aj samotnému zladeniu sviečok s farbou miestnosti (fialová bola najviac cool).

Keď sa spomenie meno Vincent Price je veľmi vysoká šanca, že film bude práve od Poe(a). Aj v tomto filme hral prvé husle, dokonca by sa dalo povedať, že to bol doslovný herecký koncert. Tento herec sa pre záporné role narodil. Jemu stačí vyčariť pre neho typický „diabolský“ pohľad a už mám pocit, že pár káv s Luciferom má za sebou. Jediné, čo mi na ňom vadilo, boli až prehnané kostýmy – vrchol prišiel hneď na začiatku filmu, kde mu kostymérka nasadila riadne bizarný zlatý klobúk.

Tým, čo Poe(a) čítajú, isto neuniklo, že do filmu vsunuli aj ďalšiu jeho poviedku. Ide o dielo s názvom „Skokan“ a je to scéna počas maškarného bálu, kde malý škret presvedčí svojho „šéfa“, aby sa prezliekol za opicu, čo následne malý špekulant využije a zbaví sa svojho pána pred očami a smiechom celej smotánky. Po skončení tejto scény sa mi páčila reakcia Vincenta Price(a), ktorý sa len diabolsky pousmial a povedal „Bál môže začať“.

Samotná poviedka nemá veľmi dej, opisuje len diania na hrade do ktorého vnikne samotná červená smrť, resp. odkaz na mor, čiže všetky dejové línie so satanom, mladou väzenkyňou či hrou s dýkami sú výplody fantázie scenáristu. Napojenie na Satana sa mi celkom pozdávalo, ale mladú a určitým spôsobom sexi väzenkyňu mohli lepšie spracovať, pretože som mal pocit, že ani nechce utiecť (až na jeden chabý pokus) a je jej vlastne dobre so svojim únoscom, čo potvrdzuje aj záverečná scéna, kde jej vidno až ľútosť v očiach, keď je zachránená. Alebo to bolo účelom?

Smrť ako postava dostala veľmi zvláštny, no až magický oblek. Pripomínala mi jej kolegyňu smrť zo Siedmej pečate (Bergman), no vizuálne skvelo zapadla do farebného a zladeného hradu.

Keď si to celé zhrnieme – film je vizuálne a vďaka Vincetovi Price-ovi aj herecky famózny, scenáristicky má diery, no zároveň ponúka vernú atmosféru Poeho diela. V týchto rokoch bude na vás už pôsobiť veľmi retro a nevydesí vás, no o filmový zážitok by ste nemali prísť.

Hodnotenie: 70%

Žáner: Horor

Krajina: USA/Veľká Británia

Stopáž: 89 min

Rok: 1964

Predloha: Edgar Allan Poe (poviedka)

Réžia: Roger Corman

Scenár: Charles Beaumont, R. Wright Campbell

Obsadenie: Vincent Price, Hazel Court, Jane Asher, Nigel Green, Patrick Magee, Stanley Meadows, Bill Owen, John Westbrook, Robert Brown, Verina Greenlaw...