Bibliografia českej spisovateľsky Lucie Lukačovičovej je priam obdivuhodne bohatá. Figuruje na nej viac než sto poviedok, päť sólových románov vo viacerých fantastických žánroch vrátane historickej fantasy, sci-fi či streampunku a niekoľko ďalších románov, ktoré napísala so spoluautormi (napríklad román Hořící kůň vznikol v spolupráci s Františkou Vrbenskou). Do svojich kníh rada vplieta mýty a legendy z rôznych kultúr. Výnimku netvorí ani jej najnovší román Zákon azylu. Práve na ten sa teraz pozrieme.

V Prahe sa dejú čudné veci, ktosi alebo čosi tam prepadáva strašidlá. Pomôcť môže Ben, mladý lovec monštier na voľnej nohe, so svojimi nadprirodzenými parťákmi, spriateleným duchom a golemkou. Keď pri vyšetrovaní po rokoch bez kontaktu narazí na svojho mladšieho brata Tea, doženie ho minulosť. Podarí sa mu odvrátiť nebezpečenstvo a zároveň napraviť pokazené rodinné vzťahy?

Príbehy o lovcoch príšer a dokonca ani o rozhádaných súrodencoch nie sú vo fantastike nič nové. O tom, či čitateľ bude takýto námet pokladať za ošúchané klišé alebo osvedčený recept, rozhodujú zručnosti autora. V podaní Lucie Lukačovičovej sa podarilo to druhé. Pražských krotiteľov duchov som jej zhltla aj s navijakom. Možno práve preto, že sú pražskí a vyvolávajú vo mne nostalgiu za tým rokom, čo som v Prahe strávila.

Príbeh je zasadený do sveta podobného nášmu. Až na jednu výnimku, všetky legendy hovoria pravdu. Známe pražské strašidlá sa prechádzajú pomedzi nič netušiacich turistov, v zastrčených krámikoch na Malej strane sa okrem magnetiek dajú kúpiť prastaré magické artefakty a na Náplavke vltavský vodník popíja fľaškové Svijany. Samozrejme, pred obyčajnými ľuďmi ostávajú tajomstvá skryté. Nie každý sa vie správne pozerať.

Autorka ale nezostala len pri českých legendách. Okrem kresťanskej a židovskej mystiky sa v knihe vyskytne aj východoázijská či arabská v podobe krútiaceho sa derviša. Pátranie napokon hlavné postavy zavedie do Argentíny, kde sa čitateľ bude môcť zoznámiť s niektorými miestnymi príšerami. Nie všetky netvory v knihe však pochádzajú zo starých legiend, niektoré sú nové a nemenej zaujímavé. Svet sa totiž vyvíja a nadprirodzeno sa mu celkom desivým spôsobom prispôsobuje. Kompozitného ducha masového hrobu z 2. svetovej vojny by som teda v noci na cintoríne stretnúť nechcela. Bŕŕ!

Protagonisti románu sú sympaťáci, najmä tí nadprirodzení. Aj preto sa Zákon azylu číta dobre. Nájdete si v ňom kamarátom, ktorým sa ľahko fandí a ktorých problémy vám nezostanú ľahostajné. Dialógy sú väčšinou svižné, hoci ma niektorých miestach by sa hodilo trochu ich učesať. Niekedy z nich bolo dosť zjavné, že nejde o prirodzený rozhovor, ale vysvetľovačku určenú čitateľovi. Kniha je okrem toho tak trochu epizodická, nie každá puška nad kozubom vystrelila. Mne to ale nevadilo. Jeden z najkrajších momentov – záchranná akcia pri autonehode na opustenej ceste – patril práve k epizodickejším častiam, ale zároveň by som oň určite nechcela prísť. A niektoré „pušky“ možno vystrelia až v prípadnom pokračovaní. Pokiaľ ide o mňa, určite by som si ho rada kúpila, už len aby som zistila viac o golemke Yissl.

Vlastne moja jediná skutočná výhrada k románu sa týka názvu. Nezainteresovaným veľa nepovie, pri googlení mätie prehliadač (zákon 420/2002 Z.z. o azyle) a pochopíme ho až pri čítaní. V kníhkupectve by ma asi nezaujal. Našťastie situáciu zachraňuje nádherná kresba na obálke od Jany Šouflovej, tá pri náhodnom prezeraní políc skôr padne do oka.

Ako teda zhrnúť dojmy zo Zákonu azylu? Za možno nie práve natraktívnejším názvom sa ukrýva veľmi čítavá, nápaditá a svieža akčná mestská fantasy, okorenená pražskými i argentínskymi legendami, vynikajúca na sprestrenie sychravých jesenných dní.

kreatívne

"skutočné" pražské strašidlá

rýchlo a ľahko sa číta

záhadná postava golemky

názov

občas zaškrípu dialógy

Editorky: Lucie Lukačovičová

Vydavateľstvo: Epocha

Vydanie: prvé

Rok vydania: 2021

Počet strán: 317

Väzba: mäkká/brožovaná

ISBN: 9788027800584

Obálka: Jana Šouflová

Týmto sa chceme poďakovať vydavateľstvu Epocha za poskytnutie recenzného výtlačku.