Owl Goingback - Crota: Indiánsky horor, ktorý vás rozmetá na kúsky! (recenzia)
Hororový autor s indiánskou krvou, Owl Goingback, prináša staroškolský príbeh stretu človeka s beštiou. Pôjde o skutočne hororovú jazdu?
Meno Owl Goingback by fanúšikovi hororu nemuselo byť neznáme. Ide o amerického autora indiánskeho pôvodu, vďaka čomu vnáša do príbehov svoju kultúru z prvej ruky. V roku 2022 vydavateľstvo Golden Dog vydalo jeho prvú preloženú knihu Běsnění Kojota, ktoré síce vyhrala cenu Brama Stokera, no plávala skôr vo vodách fantasy, ako hororu. Zato Crota je jeho debutové dielo, ktoré síce taktiež nominovali na cenu Brama Stokera (výhru mu vyfúkla Zelená míľa od Stephena Kinga), ale vyhralo "iba" cenu za najlepší debut. Čo je však hlavné, malo by ísť o čistokrvný horor. Je tomu naozaj tak?
Šerif Skip začal vyšetrovať brutálnu vraždu dvoch ťažko identifikovateľných tiel. Pitva tvrdí, že krutý čin spáchal skôr medveď ako človek, lenže tieto zvieratá sa v okolí nevyskytujú. Zároveň strážca parku s indiánskou krvou, Hawk, objaví rozsekaného jeleňa a pomocou jedinečného inštinktu, povedzme indiánsky "shining", zablúdi do jaskyne. Temný otvor do zeme bol roky zavretý, lenže teraz je brána rozmetaná na kusy a v jeho vnútri sa prepadla pôvodná stena. Hawk sa prvýkrát v živote začal báť.
Kniha sa otvára skvelým surovým stretom monštra s dvoma nevinnými obeťami. Okamžite som sa naladil na hororovú atmosféru. Postavy začínajú pribúdať, u hore zmienených tušíme, že vydržia dlhšie, u iných zase, že sa dlho neohrejú. Prichádza otázka pre vás - máte radi hĺbkové pitvy charakterov postáv a každá musí mať originálny charakter? Pokiaľ áno, táto kniha vás sklame. Postavy totižto hrajú druhé husle, autor načrtne základné a pre dej dôležité charakterové črty a tým skončí. Pre tento typ príbehu ani nie je viac potrebné. Dôraz sa kladie na atmosféru a brutálnosť monštra.
Crota je čistokrvný a staroškolský "monster" horor.
Dej má detektívneho ducha a skutočne hororové scény, keď dochádza k stretu s monštrom. Každá scéna je hotový poklad a ukazuje monštrum tak, ako si to predstavujem v horore – nekompromisne, brutálne a krvilačne. Jediné, čo by som vytkol, je, že rozprávač sa občas uchýli k rozprávaniu z pohľadu monštra, čo je skôr typické pre fantasy diela. Spisovateľ tento postup často praktizoval v Besnení Kojota, kde to nevadilo, ale pri tejto hororovej jazde to narúšalo atmosféru. Našťastie takýchto scén tam veľa nenájdete.
Približne v polke knihy dej naberie dobrodružného ducha a zavedie nás do prastarých útrob jaskyne a tajuplného mesta. Pripomenulo mi to V horách šialenstva od H. P. Lovecrafta alebo hororové poviedky od Roberta E. Howarda, ktoré nájdete v zbierke Černý kámen. Zmienená pasáž mala výbornú atmosféru - postupné odhaľovanie útrob prinášalo viac a viac temnoty, až prieskum vyvrcholil masakrom.
Finále nám predstavilo síce ničím prekvapivý vývoj, no zároveň epický súboj s monštrom. Tak, ako aj celé dielo - kostra príbehu je, povedzme, "rutina" v štýle monštrum vs. svet, ale Owl Goingback ju skvelo okrášlil indiánskou mytológiou a rituálmi, čím vytvoril jedinečnú a skutočne svojskú atmosféru a zároveň z Croty vytvoril nekompromisného a reálne vražedného protivníka. Každá scéna, kde sa vyskytuje je klenot! Takto sa píšu masakrálne strety s monštrom, učte sa autori!
Do žánru vstúpil poviedkou Tacahale z roku 1992. O štyri roky neskôr mu vyšiel prvý román Crota (1996), za ktorú cenu Bram Stoker Award za najlepšiu prvotinu. Na rovnakú cenu získal nomináciu aj za román Darker Than Night (1999). Román Shaman Moon mu vyšiel ako súčasť omnibusu The Essential World of Darkness. Druhé ocenenie Bram Stoker Award, tentoraz za najlepší román roku, získal v roku 2019 za knihu Coyote Rage{ (č. ako {i,Besnenie Kojota). Oba ocenené romány vydalo nedávno v českom preklade vydavateľstvo Golden Dog. Jeho kratšie texty v oblasti fantastiky sa objavili v nespočetných antológiách a jeho poviedka Grass Dancer (1996) bola nominovaná na cenu Nebula. Medzi jeho ďalšie práce patrí zbierka Tribal Screams a román Breed.
Okrem hororovej tvorby sa venuje písaniu detských kníh. Tituly The Gift (1997) a Eagle Feathers (1998) ocenila kritika a získal tak Storytelling World Awards Honor.
Owlove knihy často vychádzajú z odkazu pôvodných obyvateľov – sám v sebe má gény Čoktov a Čerokíov – a rozpráva príbehy plné nadprirodzena a napätia. Vo svojich dielach využíva špecifický, na prvý pohľad priamočiary, pritom fantastický, ale hlavne originálny štýl pretkávaný mytologickými odkazmi.
Okrem písania románov, príbehov pre deti, scenárov a ďalších dokumentov pod svojím vlastným menom býva najímaný celebritami ako ghostwriter. Medzi jeho ďalšie činnosti patrí cestovanie po celých Spojených štátoch a prednášanie o „zvykoch a folklóre amerických Indiánov“.
Od roku 1978 je Owl Goingback ženatý s Nancy Santos Bello, s ktorou má dvoch synov: Jasona a Michaela.
Záver: Crota je čistokrvný a staroškolský "monster" horor. Nečakajte žiadne inovácie, súčasné myšlienky či hlbšie pitvanie postáv. Na druhú stranu Owl Goingback okrášlil klasickú štruktúru - človek proti beštii - indiánskymi rituálmi a mytológiou, vďaka čomu má kniha osobitnú, svojim spôsobom exotickú atmosféru. Zároveň príšeru Crotu predstavil ako ničivé monštrum, ktoré trhá ľudí na kúsky. V tomto ohľade ide o ukážkové hororové remeslo. A mne viac netreba. Rozhodne odporúčam. Dielo patrí do mojej, pomyslenej, Top 3 výberu knižného hororu za tento rok.
Hodnotenie: 80 %
Owl Goingback - Crota
Vydavateľstvo: Golden Dog
Rok vydania: 2023
Vydanie: prvé
Jazyk: český
Počet strán: 264
Väzba: brožovaná
Obálka/ilustrácia: Pavel Pavelka
ISBN: 978-80-88635-17-8
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme českému vydavateľstvu Golden Dog.
Najčítanejšie
Najčítanejšie
Lukáš Polák
Fanúšik hororu, či už po knižnej, filmovej alebo hudobnej stránke.