Nedávno sme oslávili desiate výročie našich, dovoľujem si povedať že už slávnych, Poviedok na počkanie, kde mnohí z vás dokazujú, že vám písanie krátkych príbehov nie je cudzie. Ale aby ste si zase nemysleli, aj bratia Česi majú svojho Majstra poviedkára, a keďže sa volá Pavel Skořepa, nemôžu sa jeho mikropoviedky volať inak ako skořápky. Poďme sa teda pozrieť na to, ako to vyzerá, keď sa pera chytí profesionál.
V prvom rade to nie sú poviedky len tak hocijaké, skořápky sú drabble, čiže texty obsahujúce maximálne sto slov. Tu už začína úloha jednu napísať o čosi komplikovanejšia. A aby sme si to trošku upratali, skořápky sú taktiež poviedky rozdelené podľa námetov. Odkiaľ autor tieto nápady nabral? Mnoho z poviedok bolo písaných pre časopis Abdon, ktorého každé číslo bolo venované inej téme. Ak pri spomenutí tohto časopisu kyvkáte hlavou, že ho poznáte, stále sa vám oplatí knihu Jedno sto skořápek chytiť do rúk – nájdete v nej totižto aj slušnú nádielku nových kusov. Každý námet tak nájdete spracovaný z niekoľkých uhlov, od desivých k humorným a naopak, čo je z tvorivého aspektu o to zaujímavejšie – nie je to len prvá vec, čo autorovi napadla, aby sa s úsmevom pohol ďalej. Nie, nie, Pavel Skořepa sa dobrovoľne trápi, aby vám ponúkol plejádu rôznych uhlov a záberov z bežného života miestami prudko stočeného a pritiahnutého za vlasy.
Vtipkujem síce o trápení, ale knižka je plná nesmierne odľahčených kúskov. Vzhľadom na formát určite nikoho neprekvapí, že prím hrajú trefné, vypointované príbehy, kde sa autor skusmo napriahne, zamieri a strela letí na cieľ. Najpamätnejší efekt sa vytvorí, ak donútite čitateľa smiať sa alebo báť, a tak si i skořábky vo veľkom voľkajú v čiernom humore a horore. Zároveň sa však autor vydáva aj odvážnejšou cestou a dokazuje, že poviedkou môže byť i scéna, v ktorej je zámerom vykresliť atmosféru a nechať čitateľa chvíľu rozjímať. Skořápky sú tak formátom, ktorý sa rýchlo číta, ale o ktorom sa dlho premýšľa. Niektoré si prečítate, rýchlo precítite ich vtip a vrhnete sa na ďalšiu, môžete si ich teda vychutnať pomedzi knihy, pomedzi prácu ako jednohubky či už zaradom, alebo v náhodnom poradí. Vďaka formátu sú zároveň veľmi jednoduchým autobusovým čítaním.
Dobre zvoleným ťahom je dialogická forma väčšiny mikropoviedok. Scéna je nastolená hneď v prvých vetách, autor nešetrí na postavách a využíva ich skrz repliky ako kolegov-spolurozprávačov. Výsledkom je súhrn anekdot, ktoré na čitateľa pôsobia skrz-naskrz ľudským dojmom. Nebudete sa brodiť dlhými vysvetľovačkami, ale ako čitateľ budete veľmi prudko vtiahnutí do situácie a závisí už len od osobného vkusu a nastavenia, nakoľko vás príbeh zvalcuje alebo pohladí na duši. Vzhľadom na to, že sa autor rozhodne nekrčí v klietke uniformity, ale nebojí sa experimentov, sa isto nájdu viac i menej obľúbené skořápky, ale pri úctihodnom okrúhlom počte sto poviedok si budete mať z čoho vyberať.
Pavel Skořepa je na Slovensku známy hlavne ako básnik, poviedkar a správny kamarát do dažďa. Pôsobí ako redaktor a recenzent na stránkach Děti noci a Fantasy planet. Jeho poéziu si môžete prečítať na Facebooku na stránke Pavel Skořepa Poetry alebo v hororovej antoogií Co číhá v temnotách z edície HorrorConu. K hororom ho to ťahá aj v prozaickej tvorbe, nájdete ho v časopise Charon či antológiách vydavateľstva Hydra Zajtra bude včera a Vianoce, zas Vianoce. V posledných rokoch mu vyšli aj samostatné zbierky Zlověsti, Jedno sto skořápek a druhý diel Sto skořápek podruhé.
B.T. Niromwell Má rada: dobrú literatúru, dobré béčka, knihy, filmy, rýpanie do začínajúcich autorov.
Nemá rada: zlú literatúru, ľudí, čo používajú slovo "moc" ako príslovku
