B.T. Niromwell
Hneď ma upútal mix témy pokémonov a riešenie veľmi reálnych životných problémov. Páči sa mi ako, si text zachováva určitú vážnosť a nadhľad a neskĺzavá do zľahčovania témy, napríklad profesor nie je úplne 100% nadšený, že je u neho a nestáva sa z neho hneď dobrotivá "stará mama", len preto, že za ním prišiel nešťastný študent.
Dobrý začiatok: Tia si vzdychla. Rodičia sú zas v sebe. Pridala hlasitosť na prehrávači, ktorý jej do slúchadiel pumpoval obľúbenú hudbu. To bola jej stratégia. Prečkať búrku a snažiť sa neprísť nikomu pod ruku. Robila to tak už roky, viac-menej úspešne. – ono je to všetko dobre, ale môžeš si dovoliť ešte lepší „show, font tell“ prístup, ak zmažeš dve vety od „To bola stratégia“ vrátane. Vykreslila si scénu, opísala si, čo robíš, viac netreba. Má to silnejší efekt, keď necháš čitateľa pomyslieť si, čo mu chceš povedať, a nie hovoriť mu, čo si má domyslieť.
Občas niečo zaškrípe, napr veta "Profesor sa odmlčal a na pár úderov srdca si premeriaval jej tvár." - znie, akoby meral jej tvár údermi srdca, čo nedáva zmysel.
Priama reč s uvádzacou vetou sa píše cez čiarku, má to byť napr: „Bude to štípať,“ varoval ju.
Trochu zmätočná je scéna s rozbitým sklom - odkiaľ to rozbité sklo vlastne je? Pokémon pri liahnutí rozbil iné vzorky? Lebo ak to urobilo taký rámus, že to počula aj do druhej izby, muselo to byť niečo väčšie. Ale možno mi len niečo ušlo.
Príbeh samotný sa zatiaľ iba rozbieha, tak som zvedavá na ďalšiu časť, kam nás to zavedie.
24.05.2020
