Goran
Takto: teraz, žiaľ, len priemerné, ale mohol by to byť iste nadpriemer! Veľmi ma to pobavilo, potešilo, ale vidím, že to malo na viac. Śkoda množstva chýb v texte, nie celkom správneho slovosledu: "Po pár hodinách, bola už tma, keď Jano dovalcoval." A niektorých veľmi čudne pôsobiacich viet: "Lyžicou bagra sa zaprel o ním objavený balvan, aby ho zvalil do vykopanej jamy." : tu najmä to spojenie - ním objavený balvan - to trpné príčastie v spojení so zámenom je tu ako päsť na oko, alebo skôr päsť priamo do oka... To je ale všetko" technika", čo ti vytknem reálne, je to, že si neopísal a prípadne aj nezakomponoval do deja ten šamanský rituál, niečo si to ešte pýtalo, nie len bizarným spôsobom nechať zmiznúť chlapa z povrchu zemského.
Napriek tomu to bola milá poviedka z radu tých makabrózne bizarných, ale ešte pomerne realistických. Pekná "short story", ktorá pobavila a potešila. Premisa náhodného objavu niečoho dávneho, starobylého či vyslovene zakliatej hroby, je už fúzatá a vyžitá, ale tu to vôbec nevadilo. Typicky slovenské "robošské" prostredie, dialógy a povahy zúčastnených (hoci len letmo načrtnuté; ale stačilo to, podarilo sa ti zvládnuť to aj na malom priestore) a aj "ruiny" a či "Tutanchánove rúny" vykúzlia úsmev na tvári. Ale azda by to chcelo ešte niečo viac? A nie, nemusí byť ani o riadok navyše, ale niečo umiestniť do deja - záveru, aby to bolo výraznejšie, zaujímavejšie. Spokojne aj nejaký priamo fantastický element (aj keď sa to dobre zaobíde aj s niečím decentným). To by tú poviedku určite pozdvihlo.
14.02.2021
