B.T. Niromwell
SPOILER ALERT:
„Niečo tam je! Kurva, niečo tam je!“ – áno! Konečne, takto by mali ľudia reagovať a takto by si nám mal servírovať bezradnosť hrdinovia, nie opismi typu: „Neskutočne kričal aj po dopade, musel si zlomiť nohu.“ Takto nejako opisuješ veľmi dramatické udalosti, takže na mňa väčšina poviedky pôsobí, akoby si opisoval nejaký film, napätie je budované len málo, väčšinou iba vidíme postavy pobehovať a čakáme, kedy skončí táto povinná jazda. Lebo veď keď sa v horore stretne 6 ľudí v pivnici, neostáva nám iné ako čakať, kým sa zredukuje ich počet na hlavných hrdinov. Postavy, o ktorých vieme len meno a povolanie, by mohli mať na svojich menovkách rovno napísané „na odstrel“. Bohužiaľ, to zďaleka nie je jediné klišé, celá poviedka je na klišé vybudovaná od začiatku až po plottwist. Slizký, cynický autor spávajúci s fanúšičkami, pohŕdajúci fandomom. Generické postavy, ktoré spomeniem nižšie. Londýnsky (z nejakého dôvodu) taxík si ide Bratislavou do vily. Casa je najskvelejšou vecou na tomto príbehu – tajomný dom s tajomným účelom, riadne nastajlovaný, obrovský, so služobníctvom, vzbudzuje u hostí chuť odviazať sa, čitateľ očakáva, čo sa bude diať. Bohužiaľ to na konci odchádza do stratena s tým, že niekto niekoho podplatil. Nádych erotiky sa tiež rýchlo vyparí pri generickom opise stereotypných postáv: nabúchanec s plastikovou blondínou, hipster v blave musí byť, gay dvojica, kde jeden je ten dominantnejší a druhý krehkejší, asi aby sme nevynechali fakt žiaden stereotyp. Pomerne dlhou expozíciou sa dostávame k skupine outsiderov, ktorí sa opijú a idú umrieť do pivnice. Proste, tri štvrtiny poviedky sa brodíme v niečom, čo sme videli už mnoho, mnohokrát.
Pri plottwiste na konci som si povedala, že máš dvoch rozprávačov, jedného obeť a jedného, čo to zosnoval. Páčilo by sa mi to viac. Lebo tu na mnohých miestach píšeš, ako hlavná postava panikári, bojí sa a hanbí sa za to, čím klameš čitateľa a kvôli tomu mi to vysvetlenie na konci veľmi nereže.
Zostáva tam veľmi veľa otvorených otázok. Akože je fajn, že sám v poviedke priznáš, aké je divné mať pivnicu pod domom, ktorý je putovný, ale to, že to stále nevyrieši problém, že je to fakt divné. Predpoklad asi je, že ho vystavali vopred a podplatili Casu, aby ju postavili nad pivnicou? A čo je vlastne ta Casa, lebo niekde sa píše, že je to dom, kde tvorili géniovia, ale z príbehu skôr vyplýva, že tam tvoria začínajúci umelci, ktorých jedinou nádejou na úspech je utratiť mrte peňazí na nejaký motivačný rýchlokurz, čo neznie tak, že by mali byť práve nádejní. Inak prečo sa 5, dobre, 4 ľudia tak strašne boja jedného vraha? Obkľúčia ho, traja ho schytia, jeden ho húkne fľašou do hlavy a majú po probléme. A ako to vlastne vraždil? Prečo raz krokuje v jednej chodbe aby vzápätí útočil cez šachtu? Celé to pôsobí ako nadľudský prvok, úplne najviac by sa mi páčilo, že skutočným vrahom bol dom, napr. aj v spolupráci s človekom, ale nie. Pri hurá momente, že toto ste určite nečakali, sa dozvedáme, kto je vrah, ale akosi zabúdaš vysvetliť aj to, ako by vôbec mohol logisticky čosi také dosiahnuť. Odbavíš to tajomným podplatením, čiže niekto v Case asi nejako pomohol. To ale nie je príliš presvedčivý koniec. Povedal si, že ide o starší text, podľa mňa teraz dokážeš napísať niečo oveľa lepšie. No na druhej strane, možno len nie som cieľovka.
02.04.2021
