Goran
Táto prózička (tá zdrobnenina nemá dehonestovať text, len poukazuje na malý rozsah a na fakt, že nejde o poviedku v pravom zmysle sova), je skôr črtou, než čímkoľvek iným. To je v poriadku - síce tu takmer absentuje dej a postrádam dokonca i príbeh ako taký, ale problém pociťujem v tom, že text je však len akýmsi náčrtom. Niečím, čo by mohlo byť, ale nie - lebo si to nerozpracoval. Ehm, o čo tu vlastne išlo? Je to len prvá časť - preto "Príbeh prvý"? Alebo názov neurčuje poradie nejakého Tvojho textového plánu, ale ide o prenesený význam? Potom som to nepochopil.
Píšeš celkom pekne. Áno, štylistiku treba učesať, vetná skladba je niekedy čudná a formulácia niektorých viet vyslovene nesprávna: "Celkovo vybavenie chaty pôsobilo ako stroj času." Podľa tohto vyjadrenia by mala izba vyzerať ako stroj času - lenže Ty si to iste myslel tak, že si hrdina pripadal, ako keby sa vrátil strojom času do minulosti.
Napriek tomu tam máš poetiku, ktorá ma nadchýna, hlavne zo začiatku a najmä tie lyrické opisy, áno, toto milujem. Niečo skoro pripomína báseň v próze: "Ako na lodiach, ďaleko vo vlnách oceánu, tvárou v tvár obrovskej sile prírody." No skvostné. O prirovnaní, ktoré je veľmi podarenou metaforou: "Dlhé tiene neďalekých stromov pôsobili ako gigantické chápadlá prírodných slnečných hodín." ani nevravím. Nádhera. Ale aj keď mi veľmi záleží na estetike, kráse, a špeciálne užívaniu jazyka, v próze mi chýbalo čokoľvek ďalšie. Okrem prekrásnych slov a viet - na ktoré si síce potrpím, ale to nestačí - tam už, žiaľ - a veľké žiaľ - nič ďalšie na čitateľa nečaká. A urýchlený, zmätočný, experimentálny, kváziartový záver to nezachráni... - a to je škoda.
24.05.2021
