Goran
Jedna z mála poviedok, ktorej som kedy dal "desiatku". Pre mňa je dokonalá, a to napriek dvom malým chybičkám - klub sa volá Červia diera, ale raz je premenovaný na Čierna diera (pokiaľ to hl. hrdina teda nepovedal naschvál), a na to, aký boli Salmazarovia tupci, dosiahli toho prekvapivo veľa, to akosi spolu nekorešponduje. Napriek tomu je to zrejme najlepšia poviedka tohto kola, aj keď môjmu naturelu a môjmu srdcu viac vyhovuje Rád bieleho krídla. Ale dokázal si, čo nie je vôbec ľahké, že britká a jadrná humoreska môže byť na rovnakej úrovni ako smrteľne vážna, srdcervúca dráma. Z hľadiska výstavby tam nenachádzam chybičku a vysvetľovačka pekne osvetlila a pritom neprekážala ani nebrzdila, takže to nekritizujem, a aj štylisticky som tam nenašiel nič, čo by som mohol vytknúť. Samotný nápad považujem za takmer geniálny. Krásne si všetko prepojil, a nielen celý príbeh, ale aj jednotlivé pasáže, s hudbou a tie vložky s textami piesní potešili. Najdôležitejšie ale je, že čitateľ ostáva celý čas v napätí a so záujmom sleduje dejovú niť, a pritom sa bokom i vďačne pochechtáva na vtípkoch. Zaujali i odkazy - Czaba alá Jabba a vôbec, celý príbeh je svojráznou poctou v štýle Douglasa Adamsa či Spidera Robinsona všetkým tým klasickým space operám a planetárnym romancám a vesmírnym kovbojkám zlatého veku science fiction... no proste nádhera! Viem, že s každou Tvojou ďalšou poviedkou dostanem kvalitný a pútavý prídel žánrovej prózy, ktorá by sa nestratila v nijakom zborníku, dokonca si viem predstaviť i zbierku Tvojich poviedok.
11.05.2021