Veronika Valent
Wow, nádherná sonda do duše starca. Dvakrát som to musela čítať a prišlo mi ho hrozne ľúto, ako každého človeka, keď sa mu jeho univers nenávratne stráca. Zbožňujem, keď science fiction nie je iba fiction ale phylosophy, a táto tvoja poviedka takou bola. Milujem literatúru, ktorá pôsobí na viaceré zmysly. Ty si ich zapojil viacero. Od zraku, cez hmat (zakryl tvár vráskavými rukami, dokelu, to musí byť drsné, doteraz som si neuvedomila, krásny postreh), až po čuch (donútil si ma spomenúť si na betón v lete :-) ). Áno, viem si predstaviť, že aj vôňa (pre niekoho pieskový smrad) horúceho betónu pri letnom daždi môže niekomu chýbať. Hoci v našom svete sa až tak veľa nezmenilo, no vône s pribúdajúcim vekom sa strácajú a veľmi chýbajú. Krásna poviedka, ešte by som chcela vyzdvihnúť skratkovitosť, kde bolo treba, aby si čitateľ urobil základnú predstavu o prostredí. Dala som 10.
21.02.2022