Ray Janonoff
Čitateľ čítal, potom na chvíľu prestal, vrátil sa k čítaniu, urobil si kávu, čítal, popritom pil kávu a krútil hlavou, čítal ďalej. Čitateľ chcel čítať, ale vlastne sa mu nechcelo, tak čítal, hoci videl, že to príliš nejde...
Asi v tomto duchu bol môj hlavný problém s textom. Mohlo to byť zaujímavé, minimálne živé maľby na koži som chcel vysvetliť, no ani neviem, či to bolo objasnené. Množstvo slovies popisujúcich úkony, ktoré tam hádam ani nemuseli byť, ma odradilo, takže hoci som to na druhýkrát dočítal, bolo to nasilu (viem, nedávno to písal Veles mne).
Základná myšlienka bola vlastne celkom fajn, len utopená v tom, čo robil. Slová sa dosť opakovali, príklad z konca - vrazil do skaly, začal liezť na skalu, narazil na jaskyňu, deti a zvieratá stali pod jaskyňou, detské hlasy... Podobne, ako bolo spomenuté, sa opakovali aj slovesá.
Mám pocit, že by možno pomohla prvá osoba, keďže väčšinu času je sám a trochu vnútorného monológu by urobilo opis konania zaujímavejším.
16.11.2022