Diskusia 1/1: Princezná so zlomenou nohou

Veles
Zaujímavý príbeh :) Trochu mi to pripomenulo Grimburovu Bosorečku, skôr témou ako štýlom, prídem ti akoby to napísal niekto sklamaný v láske :) Napísané je to celkom dobre, tam nemám asi nejaké výhrady. Čítalo sa to dobre. Je to taká feel good dialógovka, povedal by som :)
04.01.2024

Scarecrow
Celkovo sa mi to páčilo :) priznám sa, že sa mi osobne trochu ťažšie čítali niektoré pasáže s dlhými súvetiami. Príbeh bol pekný a zároveň smutný, záver sa mi páčil.
04.01.2024

BlackTom
Uff, poriadne intímna spoveď. Inteligentná a čtivá.
Pieseň som si vypočul a hoci to nie je práve moja šálka kávy, k príbehu sa mi zdala veľmi vhodne zvolená.
Výborná poviedka, pri ktorej sa trochu bojím o autora/ku.
14.01.2024

Lucika
Táto poviedka ma oslovila najviac. Krásne vystihnutá atmosféra, aj keď veľmi smutná, depresívna. Ale aj taký je život a každý si niečím prechádzame, každý sa na rôzne situácie pozerá inak a inak ich vníma. Vo mne to zanechalo hlbokú emóciu. Mám veľmi rada takýto typ textov. Je to napísané tak živo, až mám pocit, že autor si niečím podobným naozaj prešiel.
Dialógy pekne plynuli. Pri tom parkovaní som si spomenula na knihu Ako si správne priať, tuším ju dočítam celú, lebo som na ňu akosi pozabudla. No a metafora s princeznou na konci bola super :) dostal sa zo začarovaného kruhu a konečne sa mu podarilo vyliečiť svoje vnútro.
15.01.2024

Hieronymus
Pripomína mi to poviedku z Slepačej polievky pre dušu. Tento typ príbehov nemám rád, ale objektívne je to dobré. Dávam desať ezo-self-help meditácií z desiatich :)
19.01.2024

Martin Hlavňa
Z tejto poviedky mám rozpačité pocity. Napriek tomu, že ma dialógovky vedia pomerne dobre vtiahnuť do deja, tu sa mi to nestalo, pretože ten dej tam v podstate veľmi ani nebol, celé jadro poviedky bol vlastne iba jeden dialóg. Smutná atmosféra bola vypracovaná dobre, ale nejak mi to nestačilo. Niečo mi proste v poviedke chýbalo a neviem presne definovať čo. Uvedomenie si, že mindset človeka rozhoduje o jeho osude mi prišlo málo na to aby som cítil nejaké veľké zadosťučinenie. Prvok fantastiky je tu taký dosť na hrane a nebyť toho, že na konci tú dámu naozaj privolal myšlienkou zo snového sveta, tak by sa všetko dalo vysvetliť len hypnózou a snívaní, čo nie je veľmi šťastné. Ale budiž, záver to po tejto stránke "zachránil".
Čo by som teda zmenil? V tej snovej časti by som privítal nejaký "mikroquest" alebo nejakú formu cesty, že by sa nerozprávali stojac na mieste, ale že by ho tá dáma viedla po snovom svete a ukazovala mu nejaké metafory k jeho životu. Tak ako sú tam tie záblesky a myšlienky minulosti, tak tie by mohli byť podmienené niečím, čo sa sa v tom snovom svete stalo.
30.01.2024

Olex
Ahoj,
príbeh bol skôr cestou za sebapoznaním, veľa úvah, málo dynamické, ale zato veľmi podarené:)
31.01.2024

Martin Chabada
akujem za komentáre aj postrehy.
Báť sa o mňa nikto nemusí a neprežívam (momentálne) ani sklamanie v láske. Mám však už nejaké vzťahy odžité, teda aj dosť materiálu z ktorého môžem čerpať. Väčšina príbehu je literálna fikcia, ktorá však má v sebe aj kúsok reality.
Sen s princeznou sa mi nazaj sníval za podobných okolností, aké su uvedené v poviedke. Pamätám si ho, hoci už ubehlo skoro päťdesiat rokov. Faktom je aj to, že s priateľkou som sa zoznámil tak, źe napísala blog o tom, že má problém vytvoriť vzťah. Blog uź neexistuje, vyšiel ale aj v tlačenom vydaní (SME niekedy na jar 2010).
Netreba zabúdať ani na to, že náš svet je naozaj tvorený energiou stuhnutou do hmoty. To, že pozorovateľ ovplyvňuje pozorované, je, aspoň na úrovni kvantového mikrosveta, dokázaný fakt.
P.S.: Poviedka bola napísaná pre Múzu na tému "Zostup do temnoty" (porotkyňa dodala poznámku, že jej to pripadalo skôr ako "Výstup na svetlo"). Bola však výrazne prepracovaná (aj z toho dôvodu, že jeden z porotcov ju nepochopil), okrem iného bolo pridané asi 20% nového textu. Súhlasím s tým, že by si zaslúžila aj väčší rozsah rozpracovania, ale holt... lenivosť. :-)
06.02.2024