Diskusia 1/10: Píš o tom, čo poznáš

Kr4b
Zaujimalo by ma, ci autorka pise co pozna zo skusenosti :-D Ja zastavam nazor, ze pisat z fantazie nie je o nic horsie, ale mozno je to tym, ze tu mam jednu vec spolocnu s hl. hrdinkou... Poviedke, ako inak, nie je co vytknut, ten jeden bod som strhol za subjektivny pohlad, pri ktoreho opisovani by som hovoril trochu ako pani Barringtonova -ale len trochu, pretoze odpor voci nej bol vypestovany vyborne :-D
29.03.2014

Adhara
Poznám podobné pani Barringtonové i podobne ubíjajúcu životnú nudu, ostatné je fikcia. :-) Nuž, pohľad len jedinej postavy je vždy subjektívny. Áno, hrdinka sa na to díva príliš jednostranne, ale očakávala som, že poviedka bude vnímaná ako dosť kontroverzná. :-)
29.03.2014

Kr4b
Len ze sa tak pytam, su kurzy tvoriveho pisania na nieco dobre? Ak ano, otazku Na co su dobre by asi zodpovedal kazdy ucitel inak, pokial by velmi nezovseobecnoval, nie?
29.03.2014

B.T. Niromwell
Nuž takto, čo sa týka kurzov tvorivého písania, vidím to tak, že ak to prinúti človeka pravidelne (ale hlavne veľa a hlavne vôbec) písať, lebo koľkokrát zostane len pri nápadoch, majú zmysel. Nie ani tak preto, že by tie úžasné nápady ostali nezrealizované, ale aby sa človek naučil štylizovať. Totižto ono je to taká fikcia, že autor-amatér príde s textom a niekto sa bude baviť o tom, akú majú jeho postavy hĺbku, či sa to dá chápať takto a takto - začínajúcemu autorovi povedia, nech sa naučí písať čiarky a nestrká "a" a "ktorý" do každého riadka, ináč s to nebude dať čítať. Ako áno, viď kniha Forest Gump, vypísaný autor už bude môcť podobné štylistické "nedokonalosti" použiť za určitým účelom- avšak aj tu platí a snáď viac ako všade inde - autor môže porušovať pravidlá (štylistické, gramatické etc.), až keď ich ovláda.
29.03.2014

B.T. Niromwell
Táto poviedka je, samozrejme, pekne napísaná. Chcela by som sa autorky opýtať, nakoľko sa už bavíme o tom, či sa inšpirovať realitou alebo fantáziou, prípadne fikciou, prečo príbeh nezasadila do slovenského prostredia.
Možno ste si všimli, ale je to trend mnohých autorov, ktorí na net vešajú poviedky a vôbec najmä začínajúcich autorov, mám taký pocit, dávať postavám americké mená. Asi to bude tým, že v drvivej väčšine čítame preklady a je pre nás teda prirodzené počúvať (a tým pádom aj písať) príbehy z anglického, dokonca skôr amerického prostredia. Stretávame sa tu s paradoxom, že to cudzie, je nám vlastne blízke.
29.03.2014

B.T. Niromwell
Nachádzame sa v takej zvláštnej situácii, my, čitatelia odrastení na prekladoch, lebo pre amerických čitateľov miesta a inštitúcie, mená stredných škôl znamenajú reálne miesta, zatiaľ čo pre nás majú absolútne fiktívnu platnosť. My, amatérski autori (priznávam, že je to i môj prípad), si potom často staviame príbehy, ktoré ukladáme do akéhosi fiktívneho sveta plnom amerických mien a miest, veď nám Slovákom je to jedno a ono sa to na tom veľkom americkom kontinente niekde stratí :D Čo je teda naše a čo je cudzie? Táto fiktívna americká realita je rýdzo naša, slovenská:D Len sa tak nad tým zamýšľam, chceme my, dúfajme nádejní autori, ktorí by mali budovať slovenskú literatúru, budovať ju v tomto divnom priestore? A zároveň je strašne divné, keď majú postavy slovenské mená, takmer neprirodzené. Podľa mňa je toto veľmi zvláštny, špecifický problém.
29.03.2014

Adhara
Nie som zaujatá voči kurzom tvorivého písania, napokon, nijaký z nich som ani nenavštevovala. A mám aj poviedku, ktorá vykresľuje učiteľov tvorivého písania pozitívne, ako láskavých, trpezlivých pomocníkov. Tento príbeh však bol písaný so zámerom vystreliť si z ľudí, ktorí sú už v princípe zaujatí voči vymýšľaniu si, doslova držiteľov „patentu na realitu“. No a zahraničné prostredie? Dôvody sú až tri: 1. vystupňovanie provokácie a kontroverzie, ktoré len zdôrazňuje, že z mojej strany ide o fikciu (hoci Ameriku som navštívila), 2. nikdy nevsádzam príbeh do slovenského prostredia, pretože mi to pripadá smiešne – jednak sa mi nepáčia slovenské mená, jednak vôbec predstava, že by sa na Slovensku niečo dialo, tobôž niečo spadajúce do žánrov fantastiky,...
30.03.2014

Adhara
(pokr.) 3. Už veľmi dlho sa pohrávam s myšlienkou napísať psychologický triler o šialenej spisovateľke bestsellerov – a tá spisovateľka je Američanka, lebo zarobiť si na Slovensku písaním v mladom veku milióny by zmenilo žáner na fantasmagoristickú sci-fi :-D. No a tá šialená spisovateľka mala krstné mená Melanie Rachel, ktoré sa mi už natoľko asociujú so spojením „šialený spisovateľ“, že ich musela dostať aj hrdinka. :-) BTW, viac argumentov za zahraničné prostredie som zhrnula tu: http://www.mamtalent.cz/take-s e-dej-vasi-knihy-odehrava-v-za hranici.phtml?program=1&ma__0_ _id_b=11964&ma__0__id_kp=40668
30.03.2014

Juraj Búry
Suhlasím s tou tušnou pani: naozaj aj u elfov sa vytratia motýle zo žalúdka. Lebo chémia. Bodka. Ale inak poviedka fajn. Len humor som nepostrehol. Iba horor. A to dost priemerný. Avsak ako sebair=onia to funguje dobre. A je vidieť, že sa vie o čom sa píše ;) (Aj tak by som hrdinku najradšej prepleskol a predpísal jej nejaké lieky...ale to by tu potom nebola pointa, že ano? )
30.03.2014

Juraj Búry
hmm.. to s tým Slovenskom a fantastikou (nic sa tu nejdeje) je neuveritelný omyl, ktorý je samozrejme výsledkom totálnej ignorancia voči našej kultrúre (povesti, dejiny, rozprávky, znaloť krajiny, geniu loci...) Červenák by vedel rozprávať. Alebo Švantner. Ale ber to osobne, takto to vidí 90% mojej generacie co ma neskutocne serie.
Ale o insom som chcel...dal som 6. Lebo ironický rozmer funguje ked poznáme Adharu. Ale kto ju nepozná vidí len podpriemerný horor. Preto. som si to spriemeroval. Som matikar. Rytmus out.
30.03.2014