Diskusia 1/1: Vytrvalosť

Adhara
Oceňujem pokus o psychologickú poviedku a tak si odmyslím, že pri medzihviezdnom lete by voľným okom nevidela z okna pohyb ani toľko rozličných telies. Nie je to napísané zle, ale ani príliš pútavo. Málo emotívne, slabo úderné. A najmä mi nejde do hlavy správanie hlavnej hrdinky. Prečo si na nič nespomína? Kým bola pred hibernáciou, čo rodina, priatelia – nebolo by to to hlavné, na čo by myslela v úplnej samote? A ak si ich nepamätá, nebolo by jej divné, že si ich nepamätá? A so snahou ovládnuť loď to prirýchlo vzdala. Na jej mieste by som usúdila, že nastala porucha hibernácie a ja som s najväčšou pravdepodobnosťou odsúdená na smrť starobou dávno pred dosiahnutím cieľa. To by rapídne zvýšilo moje úsilie dostať sa späť do hibernácie alebo ovládnuť loď, aj pod hrozbou, že ju poškodím. Lebo áno, pevné nervy sú síce pre astronauta/kolonistu dôležité, ale pasivita teda žiaduca vôbec nie je.
05.09.2019

Aleš Horváth
Zo začiatku rozvláčne, potom ma to upútalo.
Tiež, keďže cítim sa rovnako ako hlavná hrdinka, sa mi vynorila otázka podobne ako Adhare, prečo za tých 5 rokov nepremýšľala o sebe a o svojom predchádzajúcom živote. Na ženu až príliš málo emócií, čo žena by prepadla panike a hysterii, plaču, smútku, beznádeje a hnevu zároveň.
Takisto mám vyhradu voči tomu, že keď videla hviezdy, prečo nevidela ostatné moduly. Prečo ľudstvo stavalo každému človeku zvlášť modul keď mohlo urobiť jednu veľkú loď so samostatnými kabínami? čo ak to človek nezvládol a stala sa z neho kopka nervov, či psychopat? Prečo ich trénovali na samotu, keď ich bolo viac? Prečo vramci modulu, kde sa plytvalo miestom, neboli napríklad zásoby?
Na jednej strane pokus o psychológiu, na strane druhej tá psychológia a domyslenosť chýbala.
09.09.2019

Jan Ťuhýček
Očekával jsem, že to bude o mimozemšťanech, a závěr mě překvapil, i když nemůžu říct, že příjemně. V čem by zkouška samotou přispěla k vybudování harmoničtější společnosti? Vysvětlení v povídce mě nepřesvědčilo.
Nepřesvědčila mě ani hlavní hrdinka, přesně, jak píše Aleš Horváth, je tam na jednu stranu moc plytkých, zbytečných, povrchních hnutí myslí, a málo těch skutečných, hlubokých emocí.
A zejména mě tedy nepřesvědčilo podání. Popisy jsou utahané a nudné - a ze začátku ani nic jiného není. Když je v místnosti stůl, židle a jídlo, tak dá rozum, že to bude kuchyňka, a ne třeba záchod.
Některé obraty mi budou asi dlouho vrtat hlavou a nejspíš jim nikdy neporozumím. Jak páchne neznámá sterilita? Co chtěl básník říci tím, že "prestala čítať akoby uťala stránky knihy"?
... o chybějících čárkách nemluvě.
13.09.2019

cyberstorm
Velmi pomale. Miestami som mal pocit ze zozeriem mobil. Chapem pointu ale je to take nemastne, neslane... Dal som 6/10
15.09.2019

Milan "Miňo" Tichý
Všetko už asi bolo povedané...takže len pár dojmov k tomu. Nebolo to vyslovene zle napísané, ale kĺzalo to až príliš po povrchu. V ničom to nešlo hlbšie, najmä tu bolo dosť priestoru na hlbší rozbor vnútorného sveta hrdinky...bolo to odbité pár vetami, čo je škoda...jeden modul pre jedného kolonistu ako aj samotný test samoty boli podľa mňa divné. Také niečo mohli robiť v rámci výcviku na Zemi pod dohľadom a nie riskovať, že sa im zbláznia prvý kolonisti po 5 rokoch hibernácie v zrejme nie príliš lacných moduloch kdesi na ceste k novému svetu...treba sa zamyslieť nad tým aby mal príbeh logiku aj pre čitateľov. O to sa postarajú dobrí betareadery, ktorí si text prečítajú pred zverejnením...z ich postrehov sa dá vychytať väčšina múch. Lebo to proste musí mať logiku, nestačí, že to autorovi zapadá do zámeru ak je to celé postavené na hlavu. Ale je na čom stavať, takže smelo do toho.
15.09.2019