Goran
Môj názor je dosť v protiklade k Pierkovmu a nebudem si dávať pred ústa rúško, ehm, vreckovu :D, aj keď si mi sympatická ako osoba (hoci som Ťa nestretol, ale usudzujem podľa Tvojich próz). Žiaľ, zdá sa mi, že majú zostupnú tendenciu. Tie prvé dve, tri boli výborné, potom už slabšie a slabšie. Nepíšeš zle, to vôbec nie, problém je, že táto próza nespĺňa kritériá poviedky, dokonca sa sotva dá klasifikovať i ako fantastika. Je to len opis - vylíčenie jedného stretnutia. Vyústenie má byť jasné a jasnozrivé; jednoduchá, no ohromujúca skutočnosť, ktorá by mala meniť ľudské životy, aspoň tak sa to tvári, ale v skutočnosti je to mdlé, banálne "múdro", ktoré je ako vystrihnuté z tej pop ezoteriky, ktorá zapĺňa poličky kníhkupectiev. Prepáč, nechcem uraziť, v skutočnosti mám skôr pre Teba slabosť :), ale je to jednoducho tak, preto to musím uviesť... Komornosť prózy a to, že je postavená celá na dialógu, to nijako nevadí, ale čitateľ sa nedočká ničoho viac ako len akéhosi programového vyhlásenia, pamfletu, či manifestu, ak chceš, v štýle takých tých trendových bestsellerových knižiek pofidérneho obsahu ako Liečebný kód, Sila prítomného okamihu, nebodaj ešte taký Šlabikár šťastia... čiže ľúbivých, predžutých triviálností, ktoré sa snažia tváriť ohromne múdro (ale nejde im to).
"Príbeh" prózy predsa nemôže pozostávať len z oboznamovania čitateľa s pseudovedeckými teóriami, ktoré plávajú na vode.
Ale ja nie som materialista, ateista už vôbec nie, fascinuje ma parapsychológia a to, čo opisuješ, aspoň v prvej časti, nápadne pripomína psychotroniku, ktorá sa na metafyziku a metapsychiku snažila aplikovať vedeckú metodológiu. Potom vznikli pojmy ako bioenergetika či energoinformačný systém a z toho vyplývajúce liečebné prístupy. Žiaľ, teda ani myšlienky v texte mi neprídu nijako objavné, dôverne ich poznám.
Neviem nakoľko sa s nimi ako autorka stotožňuješ, ale tie informácie o víruse sú nielenže zavádzajúce, ale podľa mňa doslova až škodlivé, pozor na to, čo šíriš - apelujem na to, že autor má voči čitateľovi aj istú etickú povinnosť.
Zdesil som sa aj toho, ako morálne relativizuješ a bagatelizuješ kategórie ako dobro a zlo. Ale to na druhej strane nie je nič výnimočné - bežný jav v postmodernistickej progresívnej spoločnosti (lenže som si myslel, že si myšlienkovo niekde trochu inde).
Nebudem tu už však hodnotiť názory a idey, z čisto literárnej stránky je to slabá poviedka, a vlastne to ani nie je poviedka... pritom vieš, ako si tu už ukázala a dokázala, stvoriť naozaj dobrý text!
26.05.2021