Smrtislav Pierko
Ďakujem k poskytnutým postrehom.
Napred ku gramatickej poznámke: Matka je oslovenie/meno/titul. Duchovná matka kmeňa je potom vysvetlenie tohto oslovenia, aj to novozavedené, lebo starý morgari používajú názov ohnisko kmeňa(názov tohto postavenia sa môže vo vzdialenejších kútoch územia hordy líšiť.). Morgarská horda je oficiálny názov zoskupenia kmeňov a morgarský bojovník, je bojovník prislúchajúci morgarskej rase/Morgarskej horde. Názvy a pomenovania vo fantasy sú veľmi dôležité a preto sa snažím dávať si na ne pozor.
Keď som dopísal túto poviedku, tak som si s úškrnom poloblázna uvedomil dve veci, ktoré som vedel, že mi tu niekto vytkne:
Priama reč sa ťažko číta a poviedka nemá hlavného hrdinu.
Priama reč sa dá veľmi ľahko vysvetliť. Morgari majú veľmi chudobnú kultúru. Nemajú žiadne písomnosti a dokonca ani piesne. Celé generácie žijú v nehostinnej krajine a tak čo najviac času venujú svojim povinnostiam. Ženy sa snažia malé deti začleniť do práce hneď ako je to možné a tak s nimi rozprávajú len veľmi stroho a k veci, na rozdiel od našej modernej spoločnosti, kde deťom čítame rozprávky alebo ich posadíme pred televízor :D Takže v detstve sa naučia len veľmi slabo rozprávať(ak vôbec) a v dospelosti sa už jazyk a myslenie rozvíja ťažšie, pokiaľ človek nemá solídny základ.
Priamu reč pokladám za dôležitý nástroj rozprávania. Keď postava používa veľa nezvyčajných slov, tak je sčítaná. Keď sa vyjadruje obšírne v podivných slučkách a obrazoch, tak má umelecké cítenie. No a keď má obmedzenú slovnú zásobu a problémy tvoriť zložitejšie vety, tak je prostoduchá.
Keby som sa mal vyjadriť, prečo sa poviedka nedostatočne venuje hlavnému hrdinovi, tak by som povedal, že skôr ako hlavnú postavu má poviedka ústredný motív. A tým motívom je práve život v kmeni z pohľadu odvedenca. A práve títo odvedenci sú pre kmeň dôležitý, lebo napomáhajú k rozvoju poľnohospodárstva a v neposlednej rade aj kultúry(čo si ale rohatý až tak priamo neuvedomujú. v ich prípade ide o náhodný úspech).
Na záver, čo sa týka spôsobu môjho písania. Mám svoju vlastnú skicu sveta(už zadrbanú rôznymi fľakmi) a wordový súbor, kde mám po bodoch rozpísané významné body histórie. Vždy keď ma napadne námet na poviedku, tak si ho napred preváľam v mysli a potom určím kde a kedy by tento príbeh najlepšie zapadol. To mi dopomáha poviedku lepšie rozvinúť a dať jej nádych akoby to bol len malý príbeh z veľkého otvoreného sveta. Ale neopieram sa o zaužívané barličky ako sú všeobecne známe rasy a bytosti, takže vždy keď sa tam objaví niečo iné ako človek, tak tomu venujem potrebný opis. Či už priamy, alebo nepriamy, pretože chcem čitateľovi poviedky poskytnúť všetky potrebné informácie. Napríklad, pre poviedku nepotrebná informácie je, že morgarské ženy majú najväčšie poprsie, ale nepovažoval som to za dôležité, tak som to tam nasilu nerval :D Alebo že morgari sú vlastne kanibali(čo sa postupne ďalšou integráciou bezrohých mení), ale ani pre to tam nebol priestor.
Viem, môj štýl nemusí vždy nájsť pochopenie a nemusí sa tešiť všeobecnej obľube, ale mňa to nesmierne baví. Aj čítať diela takéhoto typu. Dáva to viac priestoru na rozpravu pri pive keď človek môže uvažovať aj nad niečím iným, ako len nad hlavným príbehom.
Možno tu budem večne škriabať dno sudu s hodnoteniami, ale najväčšou odmenou sú mi aj tak komentáre pod poviedkami. Je to znak toho, že ten môj praštený svet ožíva aj niekde inde ako len v mojej hlave :)
06.07.2021
