Diskusia 1/1: Nie jediná

8HitBoy
Hello!
Bavila ma hlavná hrdinka, mám rád takéto troublemakerky, bavilo ma byť na chvíľu v jej hlave. Priznám sa, prekvapil si ma. Naozaj som nečakal, že to, čo začalo ako bežné poflakovanie sa teenagerky skončí ako brutálna a veľmi intenzívna revenge story plná twisted emancipácie. Pomerne zaujímavá a nečakaná pointa, za to ťa chválim.
Niektoré aspekty príbehu ale boli pomerne nelogické. Správanie hrdinky by sa dalo označiť možno ako impulzívnosť nevypočítateľnej problémistky, ale absolútne som nepobral jej uvažovanie v situácii, kedy jej ohmatáva nejaký psycháč prsia a ona rozmýšľa nad tým, že ešte je panna. Keby pannou už nebola, myslíš žeby jej znásilnenie bolo príjemnejšie? Možno sme sa ale len nepochopili, ktovie :)
Zopakujem sa, ten zvrat bol dosť nečakaný, čiže ak toto bol tvoj zámer, vyšiel ti. Možno by som na tvojom mieste volil akýsi prirodzenejší prechod medzi tou prvou časťou, kedy hrdinka rozpráva svoj príbeh a poflakuje sa po okolí, a druhou časťou, v ktorej dochádza k znásilneniu, vražde rodičov a jej prerodu na akúsi bosorku. Tieto dve polovice príbehu na mňa pôsobia nekoherentne, akoby to boli dva príbehy spojené nasilu. Ten samotný prechod by sa mi páčil plynulejší... možno by pomohol nejaký foreshadowing? Nepatrné naznačenie toho, čo má čitateľ čakať?
Po technickej stránke sa mi nie príliš páčili príliš krátke vety. Akoby si nepoznal súvetia! :) text takto pôsobí stroho, doslova až sekane a štekane, čo akiste nechceš. Vytknem aj občasné nespisovné slová a čechizmy, ale to by sa teoreticky dalo ospravedlniť písaním v prvej osobe, teda rozprávač má slovnú zásobu našej hlavnej hrdinky.
V konečnom zúčtovaní si poslal zaujímavý text s nenaplneným potenciálom. Mám z teba pocit, že si chalan, ktorý vie čo chce písať, ale ešte stále sa hľadá v tom, že ako to písať. Aj týmto by som ťa chcel pozvať na Poviedky na počkanie. Je to fakt skvelé pisateľské cvičenie, ktoré ťa vytiahne z komfortnej zóny a dá ti tak dôležitú prax v písaní a na pravidelnej báze aj feedbacky od ľudí, pričom drvivá väčšina z nich je oveľa šikovnejšia a nápomocnejšia ako ja. Ver mi, posunie ťa to, len to musíš sám chcieť.
Dík za text, na výhru to ešte toto kolo nebude, ale ak na sebe zamakáš, môže sa stať čokoľvek :) drž sa!
01.09.2021

Terry Chrapúňzel
Veľkým neduhom písania v prvej osobe minulého času je neustále opakovanie slova SOM. Treba sa s tým pohrať. A pri editovaní textu nezaškodí vyhodiť aj zopár ukazovacích zámen. A občas pomôže vymeniť slabé slová za silnejšie synonymá - strach za hrôzu, smútok za zármutok a podobne. Verzálkami sú zvýraznené opakujúce sa slová.
Takže namiesto tohoto:
„Bála SOM sa búrok, rovnako ako psy. Bola SOM VŠAK dosť nahnevaná a smutná aby SOM TO ignorovala a kráčala naspäť domov. Neponáhľala SOM sa VŠAK. V ušiach SOM MALA slúchadlá a v nich mi nahlas hrala hudba. Melódie plné bolesti, ktoré vedeli zložiť iba tí, ktorí TÚ bolesť mali v sebe. TO mi ešte viac prehlbovalo zlú náladu a sklamanie. Ruky SOM MALA vo vreckách a pri chôdzi uvažovala.“
sa dá napísať napríklad toto:
„Rovnako ako psom aj mne búrky naháňali hrôzu. Hnev a zármutok ma však natoľko pohltili, že SOM blížiacu sa hrmavicu ignorovala. Domov SOM kráčala bez náhlenia, so slúchadlami v ušiach. Smutná hudba mi nahlas hrala do kroku. Melódie plné bôľu, aké vedeli zložiť iba tí, ktorí bolesť nosili v srdci, mi ešte viac prehlbovali mizernú náladu. Kráčajúc s rukami vo vreckách, uvažovala SOM.“
02.09.2021

BocianSara
Ahoj! Z tvojho textu cítiť, že sa s vetami snažíš hrať a hľadať to svoje. Mrzí ma, že to v tejto poviedke ale nevychádza. Už z predošlých komentárov je zjavné, že štylisticky máš stále na čom pracovať. Určite veľa čítaj, píš a dávaj svoje texty čítať ľuďom, ktorí sa do toho trošku rozumejú (napr. tu nájdeš naozaj skvelý feedback).
Čo sa týka obsahu tak súhlasím s HB. Poviedka mala potenciál, ktorý si nám nevedel podať. Skoky medzi úvodom, scénou v lese a scénou doma sú naozaj veľmi náhle a aj keď sa všetko deje rýchlo tak nemáme veľmi možnosť ako čitatelia sledovať prerod hlavnej hrdinky, ktorý by nás na nej určite veľmi zaujímal a dodal jej hĺbku. Scéna v lese sa mi veľmi zle čítala, napriek tomu to nebolo úplne preto, že si to tak zamýšľal ale pôsobila na mňa plytko. Určite by som tam skúsila niečo prepísať aj keď v tom šoku sa mohla hrdinka odosobniť a vnímať len fyzicky čo sa deje a emocionálne sa od toho oddeliť. Tak isto hlasy, ktoré počula. Možno by som ich vôbec neprirovnávala k schizofrénii a dalo sa s nimi aj lepšie vyhrať ak boli takou dôležitou súčasťou udalostí na konci poviedky.
Rozhodne neprestávaj písať a sme všetci zvedaví kam sa dokážeš v tvorbe posunúť :)
02.09.2021

Goran
Ako to tu už odznelo, hlavná (anti)hrdinka je veľká sympaťáčka, a mne tiež prirástla k srdcu. Tiež som bol problémový tínedžer, ale na ňu som sa teda nechytal :D, chvalabohu, lebo prostredie som mal vždy prívetivé; príliš si to prehnal, ide to do extrému. Viem, že čitateľa zaujmú šialené osudy, a je mi jasné, že sa v živote všeličo stane, ale toto mi skutočne príde vyložene na efekt. A efektné to je, ale nie efektívne. Na mňa to vŕšenie extrémností nefungovalo, jednoducho som tomu neveril, nedokázalo ma to upútať, ba ani šokovať nie. Poviem to bez okolkov, a bez toho, že by som chcel byť hyprekritický, ale toto dielko nesie všetky znaky braku. Senzačnosť a senzáciechtivosť a klišé. Hrdina s neľahkým životom, ktorému sa všetko rúca, ako by veštkyňa Jolanda povedala - ze sraček do sraček - si podstúpi taký pád na dno... lenže sotva realistický, a ak by sme to aj prijali (ako hovorím, vo svete sa deje všeličo), tak to nie je realisticky vykreslené. Stupňuje sa to, až sa to vystupňuje do extrému. Ale čo z toho? Záver viac sľubuje, než dáva. Nie je to len časť z väčšieho príbehu?
Hrdinkin prerod, ktorý je podmienený tyranskými rodičmi a potom znásilnením. A potom vraždou. Mali sme tu už všetko a pekne postupne. Ďalej sa ísť už nedá, ozvláštňujúci prvkom by snáď bola už iba samovražda hl. hrdinky. Týpek, ktorý ju prenasleduje na drahom fáre, lebo mu kľúčikom poškriabala auto, zrazí diviaka, preberie sa z pomerne ťažkej autohavárie, aby tam priamo na mieste nehody znásilnil našu protagonistku, tá následne dokatuje sekerou svojich fotrovcov... je to absurdný príbehový guláš a galimatiáš. Okrem toho, čo som si mal z tej poviedky odniesť? Kdesi na Orave takisto paranoidný schizofrenik vyvraždil sekerou svoju famíliu. Dostalo sa to do čiernej kroniky, nie do súťaže o fantastickú poviedku. Fantastický aspekt môže byť spokojne veľmi mierny, čoby nie, ale bol tu vôbec nejaký?
Ale aj úplná "potreštenosť" sa dá napísať parádne. To, čo prezentujú tí najlepší splatterpunkeri, to je, prísne vzaté, sprostosť, že až kone mečia a kozy híkajú, ale je to odprezentované tak parádne, že na to čitateľ skočí. A ešte je rád.
Toto nie je napísané dobre.
Veľmi veľa preklepov, nespisovných slov a čechizmov. Vulgarizmy, slang a hovorové slová, to je v poriadku, ale chyby v texte môžu byť iba v tom prípade, ak by čitateľ čítal (akože) autentický list hlavnej hrdinky. Ďalej je tu nesprávny slovosled, nedobrá štylistika, atď. Niektorý neštandardný vetosled vie byť skvelý. Napríklad to, ako si opísal samotnú autonehodu. To je veľmi zaujímavá, vizualizačná, skoro až komiksová metóda. Ale inde to nepôsobí tak, ako by malo. Príliš veľa krátkych úsečných viet vyznieva rušivo. Veľakrát dáš bodky tam, kde by bolo jednoznačne lepšie mať čiarku, prepájaj radšej dve krátky vety do jednej. Ale idem uviesť príklady, nech si z toho niečo zoberieš, nemám potrebu sa tu na Tebe vŕšiť, tak som to celkom určite nemyslel. Práveže by som chcel, aby si na sebe zamakal, géniov behá po Zemi len zopár, nikto bez tréningu - veľa, veľa tréningu - v písaní, i v čomkoľvek inom, to ďaleko nedotiahne.
Nesprávne používaš časticu "až" - príklad: Nechcela som, až ma pokladajú za magora. Lepšie je, keď použiješ: Nechcela som, aby ma pokladali za magora. "Až" má vo vete inú funkciu - Utekal som až ma v boku pichalo. Nie vždy sa dá "až" zameniť za "že". Áno, kedysi a najmä v hovorovom styku sa "až" používalo tak, ako to Ty píšeš. Prípadne by si si to možno obhájil v nejakej básni, ale nie takto.
"S baterkou som bola ako svätojánska muška alebo svetlonos. Ožarujúci cestu temnotou." Toto nepôsobí dobre. Tu je to nesprávne oddelené bodkou, ak by z toho bola jedna veta, je to v poriadku. "Cesta bola rozmazaná. Ako v sne." - toto je ok, môžu to byť rovnako dobre jedna veta, ako i dve.
Takémuto vŕšeniu krátkych viet sa určite vyhni, znie to ako manuál, nie ako próza: "Mal ju tam. Za opierkami hlavy. Pri zadnom okne. Bola čisto nová."
Taktiež sa vyhni barličkám, ktoré pri písaní naozaj nepotrebuješ a odsúvajú celý príbeh do sféry neskutočna, a nie je to fantastika - myslím tým kľúče pod kvetináčom, peniaze niekde vo vankúši, a pod.
Môj komentár nemal byť chladnou sprchou, skôr takou vzpruhou - vstávať a cvičiť :) Budem zvedavý s čím sa vytasíš nabudúce.
07.09.2021

Pospíšilová.luca
Jako Češka nejsem schopná posoudit stylistiku ani pravopis. Samotný text se mi ale četl dobře. Popis děje byl lehký a plynulý. První část byla napínavá, nadšeně jsem čekala, co se stane. Zarazilo mě to znásilnění. Tak nějak mi tam nesedělo. Dejme tomu, že ten muž byl třeba upír a nakáza probíhá pohlavním stykem. Zajímavý nápad 😀. Bram Stoker by se jistě zasmál 😀. Jinak mi to celé přišlo jako náhled do choré mysli člověka, zneužívaného a týraného, který má dosti zkreslené chápání reality. Napsané poutavě, ale jak napsal Goran, až moc extrémů. Každopádně se těším na další povídku.
09.09.2021

Zlodejisnov
Ako tu už bolo povedané. Prvá pasáž super s temnou atmosférou, no potom, akoby to písal niekto úplne iný. Mne nedávalo zmysel hneď viacero vecí. Prečo by milionár alebo mafián prenasledoval v noci osobu, ktorú ani nemohol vidieť, pretože bola noc a búrka. Pokojne by mohol padnúť do pasce nejakého jeho soka. Potom je tu kus skla, ktorým rozrezala airback. Chápem, že jej asi nedošlo, že v lekárničke sú nožnice, no sklo v luxusných autách po autonehode nenájdeš. Roztriešti sa tak, že sa nedá použiť na rezanie. No a situácia po znásilnení? Prečo nešla priamo k polícii. Keby ju takto našli, pochybujem, že by sa z toho ten chlap dostal. Čiže dobrý potenciál, no nevyužitý.
12.09.2021

Smrtislav Pierko
Dobrý charakterový profil. To treba pochváliť. Čo sa týka dejovej časti, tak tam to dosť škrípe. Teda jediná skutočne zlá časť je násilné vloženie búračky. Alebo skôr nasilu vložený les. Jedno alebo druhé, ale dokopy to jednoducho nejde, lebo keby bola v lese, prečo by ju prenasledoval na aute a ako by vedel kde ju hľadať? Tá rana na jeho hlave bola tiež príliš prehnaná. Úplne by stačilo keby bol po náraze v bezvedomí, lebo takto nám to príde, že chlapík s vážnym zranením si nájde čas na "rýchlovku". Adrenalín je jedna vec a motorika po ťažkom úraze hlavy druhá. Takže, z tohto vychádza, že by som vynechal les alebo búračku. A potom by som sa viac venoval psychickému stavu hlavnej postavy počas samotného "aktu". Lepšie vykreslil ako to odfiltrovala zo svojho vedomia pretože tá jedna strohá veta pôsobila príliš plytko. Mohlo by sa to lepšie napojiť na jej "prerod". Keď si odmyslíme schizofréniu, tak jediné čo nám jej zmenu indikovalo, bola absencia rán po kratšom odpočinku.
Máš na čom pracovať, ale cvičenie robí majstra.
15.09.2021

Magda Medvecká
Asi som trochu biased, ale fakt si neužívam čítanie o násilí na ženách. Aj som chcela napísať niečo rozumné a konštruktívne, ale vlastne sa mi v tomto prehľade násilia nechce hľadať nič pozitívne. Keby to nie je v súťaži a nedúfam, že to s ňou dopadne trochu inak (hlavne tá časť so znásilnením), tak to asi ani nedočítam. No, not a fan.
17.09.2021