Terry Chrapúňzel
Úžasné to bolo. Toto vždy hrozne obdivujem - keď autor dokáže vziať hrdinu, ktorý by mi v reálnom živote nebol sympatický, a odprezentuje ho tak, že s ním dokážem súcitiť. S postavou násilníka si sa pohybovala po veľmi tenkom ľade, no vykorčuľovala si z toho naozaj dobre. Teda aspoň mne bolo v závere úprimne ľúto, že Jim umrel.
Čo sa týka fantastického prvku - ten bol perfektne na hrane. Áno, tie tiene a chlad v starej nemocnici mohli to byť len halucinácie, ale v tej istej budove predsa nedávno podobným spôsobom umrel ďalší mladík! Takže, čo ak v ten nemocnici naozaj straší?
Navyše na schizofrenika mal navyš chalan dosť koherentný slovný prejav (ja niekedy produkujem väčší slovný šalát než on). A tie ostatné historky - to ako si naňho zasadol učiteľ, ako si naňho všetci ukazovali na ulici prstom a ako po prepustení z basy opakovane stretával tú istú ženu v pytlových šatách - to by človek mohol považovať za paranoidné bludy. Lenže nakoniec, keď Jim vypadol z okna, tá žena sa tam smiala nad jeho mŕtvolou, takže... takže... Mal schizofréniu? Nemal schizofréniu? 😮
08.03.2022